2. No to snáď nie

30. prosince 2009 v 15:03 | Miharu
Druhá kapitola k Srdciam úsvitu

Od toho incidentu s tričkom sa mi v škole celkom darilo. Nikomu som nepoškodila majetok, neurazila ho a dokonca som si našla priateľov. Pri mojom doterajšom živote som na kamarátov nemala veľmi čas. No teraz už nežijem ako predtým a snažím sa na minulosť zabudnúť. Otec často hovorieval. To čo bolo sa už nedá zmeniť, ale budúcnosť je vždy pripravená na zmeny. Takže zbohom karavan, zbohom neuveriteľná nuda a zbohom ocko.
Zato však vítam môj Nový život. Do školy chodím už mesiac a myslím si že toto bude jedno z mojich najlepších období života.

A do riťi! Prečo nikdy nedávam pozor?
"Dievčatá! Ocenil by som, keby ste sa už konečne utíšili. Ak ste si to nevšimli snažím sa tu vyučovať!"

Povedal pán Irons a celý očervenel v tvári, pomaly vyzeral ako cvikla a stále sa to zhoršovalo. Vlastne sa mu ani nečudujem, na hodinách angliny nedávame s Lizz nikdy pozor. Raz mu už museli rupnúť nervy. Už som čakala že vybuchne ako nejaká sopka. No zrazu sa uvoľnil a veselo usmial.

"Dostal som perfektný nápad. Slečna Reynoldsová, keď si myslíte, že nemusíte dávať pozor, dám vám menšiu domácu úlohu. Williemsová nesmej sa, pretože to platí aj pre teba.

Keďže sme dnes preberali Romea a Júliu a vy sa určite rada predvádzate, zahráte nám niečo.

"Čo?"

Vyprskla som a zatvárila sa zarazene.

To mi nemôže spraviť prosím nie!!

"Hovorí sa prosím a dobre ste počuli. Vyberiete si nejakú časť z hry a zahráte ju. Williemsová to isté budúci týždeň."

"Ale akú časť? Z akej hry?"

Začínala som byť hysterická ale čo bolo veľa to bolo veľa a hranie nejakej hry pred celou triedou k tomu patrilo.

"To si zvoľte sama alebo to zvolím za vás a to sa vám nebude páčiť. No aby ste si nemysleli že som taký krutý bude hrať s vami ešte niekto."

Samoľúbo sa usmial a prstom krúžil po triede.

"Môj prst si vybral... a perfekte pán Scott! Takže dvaja nováčikovia spolu. Aspoň sa lepšie spoznáte na skúškach. Domáca úloha je na piatok takže máte celý týždeň na cvičenie.

"Prečo mi to robí???"

Vzala som si knihu fyziky a zapleskla skrinku ktorá zaprotestovala takým zvukom že to počuli hádam aj na inej planéte.

"Becky. Nerob si zbytočne nervy , je už raz taký. Zahráš mu 15 minút nejakej scénky a dá ti pokoj. Možno. "Usmiala sa na mňa svojimi plnými perami a odkráčala do učebne chémie, ktorú som ja nemala.

Až vtedy som všimla aká je Liz pekná. Pekná postava, dlhé rovné vlasy bronzovej farby a k tomu neskutočne nádherné zelené oči. Keď sa na vás pozrela mali ste pocit ako keby ste sa ocitli niekde v hlbokom lese. No nielen to, úplne vás pohltili. Pripadala mi skôr ako nejaká víla z rozprávky, ktoré som ako malá zbožňovala. Pripadalo mi úžasné žiť medzi princeznami, drakmi a jednorožcami.

Po prvé, vždy sa končili šťastne a odpútavalo ma to od krutej reality bez matky, otca zahrabaného v pracovni, častého sťahovania a otravného brata.

Po druhé princezné si vždy našli princa na bielom koni, statočného a pekného. To sa mne nikdy nestane. Niežeby o mňa chlapci nemali záujem. Vraj som bola pekná. Veľmi často som sa pristihla len tak pozerať do zrkadla a zisťovať čo je na mne také pekné. Určite som nebola taká pekná ako Lizz. Na rozdiel od nej som mala obyčajné plavé vlasy ktoré mi splývali vo veľkých vlnách na chrbát. Modré oči po matke a trošku väčší nos po otcovi. A hlavným rozdielom medzi mnou a Lizz bol ten, že mňa na rozdiel od nej nijak zvlášť móda nezaujímala. Mala som pár svojich obľúbených vecí a tie som nosila. Lizz mala každý deň niečo iné. Vždy to boli dosť drahé značky, nikdy som sa jej však nespýtala či je bohatá. Vlastne ma to ani netrápilo mala som ju rada takú aká je.

"Hééj, Becky, vnímaš ma??"

Až vtedy som si všimla ruku čo mi mávala pred tvárou.

"Oh sorry, Jasper. Trošku som sa zamyslela."

,,Hej všimol som si. Počuj, tak kedy sa stretneme?"

Zatvárila som sa dosť nechápavo a začala zbierať knihy, ktoré mi spadli pri šoku z toho že sa chce so mnou Jasper stretnúť.

"Prosím? Stretnúť?

,,Jasné. " Zohol sa vedľa mňa a pomáhal mi zbierať knihy. "Myslím že by sme mali začať skúšať na tú hru."

,,Ou, jasné hra. Vyfučala mi z hlavy. No a mne je to jedno, čo tak zajtra po škole?

,,Ty si si myslela že ťa pozývam na rande?" Nádherne sa usmial a ja som bola ako v siedmom nebi.

Po pár sekundách mi však došlo, že by nebolo od veci keby som mu odpovedala. Aj keď som vôbec nevedela čo mu mám povedať.

"Nie, nie. Ja som len nevnímala čo hovoríš. Určite by si ma nechcel pozvať na rande. Si predsa taký úžasný. Sakra, sorry keď som nervózna veľa keciam. Mal si ma zastaviť."

Konečne som zavrela ústa a dosť červená som sa postavila a odkráčala preč a ani raz sa neobzrela.


Fajn ty krava. Toto si dosť pokašľala. Becky!!! Prečo si musíš všade vyrábať len trapasy?

Potichu som si nadávala celou cestou do triedy a upokojila sa až
keď sa za mnou zavreli dvere a profesor spustil ďalšiu nudnú prednášku o druhej svetovej vojne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 nicol hale nicol hale | 27. ledna 2010 v 21:41 | Reagovat

a dlasia kapitola??

2 Aiko Aiko | 28. ledna 2010 v 18:08 | Reagovat

Nicol, toto píše Miharu a ďalšie kapitoly ešte nemá.

3 SimaHatake SimaHatake | Web | 8. srpna 2010 v 0:15 | Reagovat

Dobréé :) Zase úžasná kapitola. Vidím, že tu je ešte tretia, tak idem na to.
Myslela som, že Jasper bude (ako každý chalan) zúriť a nadávať jej do kráv za to, čo mu spôsobila, ale prekvapila má jeho milá reakcia. Ten chalan sa mi teda páči ;)

4 Quileutte Quileutte | Web | 9. ledna 2012 v 18:42 | Reagovat

Jasper je úžasný...strašne sa mi páči.. :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama