1. Nový domov

11. prosince 2009 v 19:42
Tak a máme tu prvú kapitolu, snáď sa bude páčiť.
Nox praesidium nostri





Laura sa rozhliadla okolo seba. Obrovský dom obklopovala nádherná lúka, ktorej hranicu označoval ihličnatý les. Spokojne sa usmiala, tá všetka zeleň okolo ju upokojovala. O jej sestre Victorii sa to isté povedať nedalo. Zazerala na každého kto na ňu čo i len pozrel a nespokojne vrčala.

,,Ale, Via, snáď sa tu ani trochu nepáči?" oslovil ju prezývkou, ktorú mimochodom neznášala, ich starší brat Michael.

,,Nevolaj ma tak!" zaujala obranný postoj a chystala sa na neho zaútočiť.

Našťastie v tej chvíli sa zjavil Rafael.

,,Už aj sa upokoj!" rozkázal jej.

Rafael bol druhou a zároveň poslednou osobou, ktorú táto rodina poslúchala. Prvou osobou bol Gabriel, ich vodca. On ako prvý prišiel s myšlienkou ako využiť ich schopnosti aj v prospech ľudí.

,,Ja ťa nemusím ani len trochu poslúchať." Zasyčala na neho s vycerenými zubami.

,,To stačí Victoria!!!" zamiešal sa do toho ich otec, Marcus. "Choď do svojej izby a tam aj ostaň! Teraz nemám čas ani náladu na tvoje výbuchy zlosti."

Victoria ešte naposledy pozrela na svoju rodinu a rozbehla sa do svojej izby.

,,Ospravedlňujeme sa za ňu Rafael." Sklonil Marcus pokorne hlavu.

,,Nie je sa za čo ospravedlňovať. Na jej výbuchy sme si už všetci zvykli. A teraz k veci. Poslal ma sem Gabriel. Želá vám na tomto mieste veľa šťastia. Keď sa tu zabývate, môžete očakávať jeho návštevu. No to je všetko. Snáď sa vám bude dariť." Povedal a nenápadne žmurkol na Lauru, ktorá radšej odvrátila pohľad.

Už ju unavovala pozornosť, ktorú jej venoval.

Nebolo žiadnym tajomstvom, že Rafaelovi sa Laura páči. Vedel to každý upír, ktorý poznal túto rodinu.

"Ďakujeme a pozdravuj od nás Gabriela." Povedala Laurina matka, Catherine, a milo sa usmiala.

,,Samozrejme, tak sa tu držte." Povedal a stratil sa v hustom lese.

,,Lucas, Michael vyneste hore veci. Ty, Laura, sa choď porozprávať so svojou sestrou. Zostaneme tu, či sa jej to páči alebo nie. Nemá na výber. Čím skôr prestane trucovať, tým lepšie pre ňu." Zadíval sa Marcus smerom k domu.

Teda ak sa niečo také vôbec domom nazvať dá. Bola to masívna stavba zo sedemnásteho storočia. Bola svetlo škoricovej farby a mala červenú bridlicovú strechu. Gabriel povedal, že dom kedysi patril veľmi významnému mužovi, ktorý sa vyhýbal kontaktom s ľuďmi, a tak si dal postaviť tento obrovský dom na kraji lesa. Miloval totižto luxus. Dom mal tri poschodia a
20 spálni. Každá spálňa mala vlastnú kúpeľňu a šatník. Jednoducho bol to najlepší dom v štáte. Snáď by rodina Angiolieriová nebývala v nejakej diere.

,,Samozrejme, otec." Prikývla Laura a utekala za svojou sestrou.

Laura a Victoria boli identické dvojčatá. No rozoznať ich bolo veľmi jednoduché. V ich vzhľade bol jeden jediný rozdiel. Zatiaľ čo Laurine oči boli karamelovo hnedé, Victoriine oči boli chladnej zelenej, priam tyrkysovej farby.

Laura nesmelo zaklopala a vošla do izby. Victoria ležala na obrovskej posteli a pozerala do stropu.

,,Dobre vieš, že týmto správaním nič nevyriešiš." Ľahla si k nej.

,,No môžem to aspoň skúšať. V noci idem na lov, ak chceš môžeš sa pridať." Povedala a zatvorila oči.

Ešte si to rozmyslím.

Poslala jej myšlienku a odišla z izby.

Laura bola jediná osoba, s ktorou sa Victoria normálne rozprávala. Rodičom sa nepáčilo, že sa odmieta zúčastňovať na ich "lovoch", a tak jej nevenovali pozornosť. Michael ju len neustále provokoval a preto sa stále len hádali. Napriek tomu si s Laurou rozumela dobre. Asi je to tým, že sú dvojčatá...

Jej izba bola medzi izbami jej súrodencov, bola akýmsi spojovacím článkom. Dokonca im odovzdávala odkazy od toho druhého...

,,Laura, je tu akási zima. Urob s tým niečo, prosím ťa." Začula prosbu svojej matky.

,,Kde je tu krb?" zvolala.

,,Dole tretie dvere zľava."

Laura zišla dolu a omrkla kozub. Bol celý zaprášený.

Tak sa dám do toho.

Pomyslela si a vlasy si rýchlo zviazala do gumičky.

,,Fiat flatus," zašepkala a slabo fúkla do krbu.

V tej chvíli sa krbom prehnal silný vietor a všetka špina začala lietať vonku.

,,Anna, otvor rýchlo hlavné dvere! Ostatní odstúpte!" Zvolala medzitým.

,,Laevus et foras!" rozkázala vetru a odstúpila na bok.

Na jej povel sa presunul na ľavú stranu k dverám a potom to všetko vyšlo von z domu. Laura znovu pristúpila ku krbu a vystrela k nemu ruku.

,,Fiat ignem!" povedala a v dlani sa jej rozhorel oheň, ktorý premiestnila do kozubu.

Zaujímavosťou bolo, že keby sa ten oheň dotkol niekoho iného, dotyčný by sa nepekne zranil. Jej samej sa však nestalo absolútne nič. Len ju to zohrievalo.

,,Grates." Poďakovala sa jej matka a pokračovala vo vybaľovaní.

Laura sa znovu pobrala do svojej izby.

Po pravej strane sa tiahol obrovský šatník. Pod oknom bola posteľ, aj keď ona nikdy nespala. Na ľavej strane bol písací stôl a na ňom notebook. Internet si sem vynútili spolu s Victoriou a Michaelom. Po celej ľavej stene boli poličky s rôznymi drobnosťami. Boli to spomienky na miesta, kde niekedy bývali. Rodinné fotky, a iné hlúposti, ktoré v Laure vyvolávali pocit, že táto inak strohá miestnosť je jej domovom. Na stole sa vynímala fotografia dievčiny so snehobielymi vlasmi a sivými očami. Bola to jej najlepšia priateľka Isabella.

Pri pohľade na jej fotku sa neubránila smiechu.

V tom do izby vošla do izby Victoria pripravená na lov.

,,Ideš?" nadvihla jedno obočie.

Laura sa zamyslela loviť bola tesne pred tým ako odišli z Francúzska. No ak pôjde s Victoriou mohla by sa zoznámiť s tunajšou situáciou. Zároveň nemôže nechať Victoriu loviť samu. To nikdy nedopadne dobre, keď je na love sama. Keď loví, nechá sa ovládať inštiktmi. Potrebuje niekoho, kto na ňu dohliadne.

,,Ja nepotrebujem pestúnku!" zavrčala Victoria, keď počula myšlienky, ktoré chodia jej sestre po rozume.

,,Samozrejme, že áno. Sama to vieš." Zasmiala sa Laura.

,,Nie, Michael, nie. Prosím Laura! Toto mi nerob."

,,Smola sestrička." Uškrnula sa Laura. ,,Michael, dnes dohliadneš na Victoriu." Zvolala.

Jeho smiech sa rozľahol celým domom.

,,To bude teda zábava," vyrehotaný vstúpil do izby a obdivne pískol. ,,Teda Laura, kedy si toto všetko stihla?" ukázal rukou na izbu.

,,Pomohla mi s tým Bella." Pokrčila plecami.

,,Samozrejme, Bella." Prikývol.

Isabella totižto dokázala premiestňovať veci silou vôle.

,,Tak teda poďme." Povedala Victoria a všetci vybehli z domu.

Pred domom ich zastavili rodičia.

,,Kamže ste sa to vybrali?" spýtal sa ich otec.

,,Victoria ide na lov, Michael na ňu dohliadne a ja sa chcem zoznámiť s tunajšou situáciou." Povedala Laura.

,,V poriadku. Buďte opatrní, nech vás nikto nevidí." Prikývla Catherine a uprela pohľad na oblohu. ,,Nunc nox, mox lux." Zašepkala keď z poza oblakov vystúpil mesiac.

,,Au," sykla Laura, keď jej z lopatiek vystupovali krídla.

Ako náhle na nich svietil mesiac narástli im krídla. No nielen im, ale aj všetkým ostatným upírom na svete.

,,Možno sa stretneme." Povedal ich otec a vletel do domu. Keď vošiel do tieňa, krídla zmizli.

,,Buďte opatrní," povedala znovu Catherine a nasledovala svojho manžela do domu.


Leteli ponad osvetlené mesto Salt lake city. Už po piatich minútach letu spozorovali Veľké soľné jazero.

,,Niekto tam je," povedal Michael a vzlietol ešte vyššie.

Už sa viackrát stalo, že ľudia na oblohe spozorovali lietať niečo oveľa väčšie ako obyčajného vtáka. Našťastie ešte nikdy neodhalili pravú identitu tejto rodiny.

Ešte polhodinu krúžili nad mestom, keď Victoria klesla k zemi. Michael ju nasledoval.

,,Buďte opatrní, ja si obzriem mesto." Zvolala na nich Laura a odletela juhozápadným smerom.

Viac ako hodinu len bezcieľne poletovala ponad mesto. Všetko sa zdalo byť v poriadku.

Frontis nulla fides.

Spomenula si na to, čo im Gabriel stále opakoval.

,,Nikdy nedôveruj vzhľadu." Zašepkala a zniesla sa bližšie k zemi.

Zrazu začula nejaké divné zvuky. Klesla ešte nižšie a pozorne sa započúvala. Pri lese stála schátraná budova. To z nej vychádzali tie čudné zvuky.

,,Odkáž mu, že ak nezaplatí do dvoch dní, môže sa rozlúčiť so životom." Začula drsný mužský hlas.

,,Rozkaz šéfe!" odpovedal mu druhý a rozhovor ustal.

To by som si nebola taká istá.

Pomyslela si Laura a znovu vzletela.

Tento raz lietala nižšie pri zemi. Bola už hlboká noc, takže ľudia už boli vo svojich domoch a pokojne spali.

,,To ti tak veríme, že nič nemáš!!!" niesol sa ulicou, ponad ktorú práve letela mužský smiech.

,,My sa radšej presvedčíme sami." Povedal niekto iný a kopol do mladého chlapca, ktorý sa zviezol k zemi.

,,Do čerta!" zanadávala Laura.

Oblaky sa chystali zakryť mesiac, ak chce tomu chlapcovi pomôcť musí sa veľmi ponáhľať.

Vzletela trochu vyššie a úplne rozprestrela krídla. O pol minúty už bola takmer pri mieste, na ktorom sa to všetko dialo.

Keď bola priamo nad ním mesiac zmizol a spolu s ním zmizli aj jej krídla.

Ako inak dopadla na nohy a pozrela sa do očí náhle vystrašených chlapov, ktorí stáli pri chlapcovi, ktorý ležal na zemi a triasol sa od zimy...

,,Okamžite mu dajte pokoj!" zvolala ľadovým hlasom.

,,Kto si, že sa opovažuješ nám rozkazovať?!" spýtal sa jej posmešne jeden z chlapov.

,,Presne, si ešte mladá, radšej sa schovať k mamičke!" začal si dovoľovať aj ten druhý.

Laura zúrivo zavrčala. Nebola ani trochu mladá. Tento rok oslávila 142 narodeniny.

,,Ak sa chceš vrátiť domov, radila som ti aby si bol ticho." Zapriadla sladko.

Chlap sa rozrehotal a zahnal sa na ňu rukou. Laura ju však včas chytila.

,,Toto si nemal robiť." Zasyčala a jediným pohybom mu ruku zlomila v lakti.

Chlap zvrieskol bolesťou.

,,Ty odporná suka!" povedal chlap, ktorého ruka bezvládne visela pri tele.

Kým on nadával od bolesti, jeho spoločník sa vybral na odchod.

,,A ty si sa vybral kam?!" Zdrapila ho za ruku a hodila ho zem.

,,Ja...Ja...ni..." koktal.

,,Už nie si taký odvážny, všakže!" pokrútila znechutene hlavou a zahryzla sa mu do krku.

To isté urobila aj s druhým chlapom.

Nakoniec sa pozrela na doráňaného chlapca, ktorý ležal v bezvedomí na zemi. Vyzeral najviac na sedemnásť rokov.

,,Minusculus." Zašepkala a jemne mu odhrnula vlasy z tváre...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | E-mail | Web | 12. prosince 2009 v 20:18 | Reagovat

ahoj XD tu Akki....poviedka vyzera zaujimavo XD tesim sa na pokracko aj ked XD mas tam dost chyb jak v pravopise tak obcas v slovoslede, nekcem sa tvarit ze ja som bezchybna len som to tam zbadala a nedalo mi aby som ti to nepovedala XD inac si postavam vymyslela velmi pekne mena XD je tam vetsina ktore milujem XD inak rada si ta pridam do oblubenych ak to nevadi XD fuu ale som sa rozkecala XD

2 Aiko Aiko | 13. prosince 2009 v 14:58 | Reagovat

[1]:

[1]: hh moes si ma pridat budem velmi rada :D ja tam tie chyby vzdy nejak prehliadnem  ale tak ja som slepa, inak gramaticke chyby mozem mat akurat tak v tych menach lebo to mi vo worde neukaze :D:D ale nevadii :D:D som sa rozkecala :D:D

3 Miharu Miharu | 13. prosince 2009 v 15:40 | Reagovat

Super to je..ale tak mi vieme že Aiko písanie ide..už sa teším na pokračovanie..:Da krídla sú super nápad..a ja som slepá takže pravopísné chyby nevidím..:D

4 Miharu Miharu | 13. prosince 2009 v 15:42 | Reagovat

to čo som za blbosť napísala ..:Dpravipisné..:D:D:D

5 Amami Amami | Web | 17. prosince 2009 v 16:25 | Reagovat

prvá kapitola sa ti podarila... už sa teším na pokračovanie

6 AndyCullen AndyCullen | Web | 8. července 2010 v 10:11 | Reagovat

hmmm, to je dost zajímavé, rozhodně si přečtu i další kapitou...=o)

7 Ronnie Ronnie | Web | 26. července 2010 v 17:12 | Reagovat

pekné!! na začiatok naozaj dobré, hádam sa toho ešte veľa vysvetlí, idem ďalej :)

8 Jaja Jaja | Web | 26. září 2011 v 20:09 | Reagovat

Zaujímavý príbeh :-)
Krásny design, strašne sa mi páči :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama