3. Správna cesta?

17. ledna 2010 v 22:04 | Aiko
Tak a ďalšia kapitola je na svete a mam rozpracovanú aj ďalšiu.

Nox praesidium nostri







Laura sa zadívala na mesiac. Bol spln, obdobie lovu. Nie lovu na rôznych zločincov, ale lovu potrebného na prežitie. Od stretnutia s Gabrielom ubehol týždeň. Ani jeden z nich nepovedal čo sa vtedy v lese vlastne stalo. Laura nechcela rodičov rozrušiť.

Ako sľúbila, vzala so sebou do nemocnice aj Victoriu. Potvrdila jej to čo si myslela. Sebastian sa na tú noc takmer vôbec nepamätá. Vie len to, že ho nejaký chlapi chceli okradnúť. Keď im povedal, že nič nemá, zmlátili ho. Na Laurin príchod a na nič ostatné sa nepamätal.

Keď v ten deň prišla Laura do nemocnice, Sebastian spal. Sedela na jeho posteli a o všeličom premýšľala. Vedela, že nie je veľmi rozumné, že s ním trávi tak veľa času. Nemohla si však pomôcť, musela vedieť či je v poriadku.

Keď sa prebudil, nebol veľmi prekvapený, že pri jeho posteli sedí Laura. Zvykol si na to, že je stále pri ňom. Mal z toho celkom radosť, teda až na to, že sa s ňou nikdy nerozorával. Kvôli liekom takmer celé dni len spal. Keď sa náhodou zobudil, Laura nič nehovorila alebo bola práve na odchode. Mal na ňu toľko otázok, ale odpovede sa zatiaľ nedozvedel. Práve keď otvoril oči a zbadal ju, chcel niečo povedať. Aspoň sa jej poďakovať, ale v tom vošlo do izby dievča. V údive na ňu vyvalil svoje zeleno-sivé oči. Vyzerala úplne rovnako ako Laura, no keď si ich pozrel obe pozorne, našiel malú nezhodu v ich tvárach. Laurine oči boli karamelovo hnedé, ale oči toho dievčaťa boli zvláštnej farby. Takmer tyrkysovej.

,,Sebastian, dovoľ aby som ti predstavila svoju sestru. Toto je moje dvojča, Victoria." Prerušila trápne ticho Laura a rukou ukázala na Victoriu. ,,Victoria, toto je Sebastian."

Sebastian prikývol.

,,Rád ťa spoznávam." Povedal a sklopil zrak.

Nedokázal sa do tých očí pozerať, bolo v nich niečo zvláštne. Niečo, čo ho nútilo pozrieť sa inam.

Victoria si ho chvíľu prehliadala a potom sa pozrela na svoju sestru.

,,Musíme ísť, otec na nás už čaká." Povedala a vyšla z izby.

Laura sa smutne zadívala na Sebastiana. Bol taký krásny. Bola veľmi nešťastná, že ho opúšťa. Opúšťa navždy.

,,Zajtra ráno ťa pustia domov. To znamená, že teraz sa vidíme naposledy." Pozrela sa von oknom.

,,Ty sa so mnou lúčiš? Má to znamenať, že ťa už nikdy neuvidím?" spýtal sa jej šokovane.

,,Áno, myslím, že to znamená presne to. Zbohom Sebastian McCarthy, rada som ťa spoznala." Zašepkala Laura a vybehla z nemocničnej izby.

,,Počkaj!" zakričal na ňu Sebastian, no bolo už neskoro.

Bola preč, a on jej nepoložil ani jedinú otázku, ktorá ho trápila, ani sa jej nestihol poďakovať. Zaumienil si, že sa s ňou ešte stretne.

Toto len tak nenechám.

Pomyslel si vtedy a znovu zaspal.

,,Laura, o chvíľu bude svitať, musíme sa vrátiť." Prerušil ju z úvah hlas jej brata.

,,Áno, už idem." Povedala a vzlietla na oblohu.




Od toho večera ako zachránila Sebastiana, sa v meste nič nedialo. Žiadne napadnutia, ani nič podobné. Mesto bolo pokojné.

"Je to ako ticho pred búrkou." Povedala raz jej matka.

Vtedy ešte nikto netušil, že mala pravdu. Rútilo sa na nich niečo veľmi zlé, ale ešte sa to neprejavilo.

Posledný týždeň prázdnin boli dvojčatá a Michael po nociach doma. Na obhliadky chodili len rodičia. Oni sa mali pripravovať na nástup do školy. Keď rodičia povedali, že do školy pôjde aj Victoria, spôsobili jej tak šok.

Kým boli vo Francúzsku
do školy chodila len Laura s Michaelom. Gabriel vtedy usúdil, že by ju nemali posielať do školy, keďže mala vtedy ďalšie obdobie vzdoru. Teda ona takému spôsobu života
vzdorovala neustále. No boli obdobia keď lovila len sama, na vlastnú päsť a vôbec nikomu nezodpovedala.

A práve keď boli vo Francúzsku nastalo také obdobie. Zabila množstvo nevinných ľudí. Rodičia vtedy zúrili. Victoria ohrozovala všetko čo vytvorili. Gabriel sa bál, že ich čoskoro odhalia a tak sa spolu s Marcusom a Catherin rozhodli, že bude lepšie ak odídu. V Chantilly oznámili, že sa sťahujú, ale potajme zostali doma. Museli nejako dohovoriť Victorii.

Victoria najprv zúrila, jej sa v Chantilly veľmi páčilo. Našla si tam priateľov svojho druhu. Vždy lovili spoločne. Na to koľko nevinných spolu zabili, boli celkom opatrní. Postupne prešli takmer celé Francúzsko. No okoliu Chantilly sa vyhýbali. Jej priatelia vedeli čo robia jej rodičia a tak sa rozhodli neohrozovať ich. No nebezpečné to bolo aj tak.

Angiolieriovci boli vtedy vystavení veľkému nebezpečenstvu. Gabriel bol vtedy doslova neznesiteľný. Neustále ich kontroval a keď sa náhodou stretol s Victoriu, takmer začali zápasiť. Victoria Gabriela doslova nenávidela a tým čo robila si ho neuveriteľne pohnevala. Keď boli spolu vládlo medzi nimi obrovské napätie. Všetci sa im vtedy zďaleka vyhýbali. Teda až na Michaela. On si to doslova užíval. Keď videl ako po sebe vrčia a zazerajú neuveriteľne sa na tom zabával.


Trvalo veľmi dlho kým Victoriu obmäkčili. Museli jej sľúbiť, že bude môcť loviť sama. To jej najprv nechceli dovoliť, no nakoniec sa dohodli na kompromise. Keď pôjde loviť, bude s ňou ešte jeden z jej súrodencov. Keď prišiel rad na Michaela, tak si to neuveriteľne užíval. No o Laure sa to isté povedať nedalo.

Trápilo ju, keď videla, ako jej dvojča zabíja nevinných ľudí. No radšej bola ticho, nechcela sa s Victoriu pohádať. Bola aká bola, ale boli predsa sestry, dvojčatá. No medzi Victoriou a Michaelom nevládli také dobré súrodenecké vzťahy. Michael ju stále provokoval, najviac ju rozčúlil, keď jej hovoril Via, bola to prezývka z jej útleho detstva. Victoria neznášala, keď jej tak niekto povedal.

Ale to, že ju rodičia pošlú do školy ju šokovalo. Jej ovládanie nebolo bohvieaké. No vybrali si to oni. Ona sama by radšej bola doma. Keď jej teraz oznámili, že nastúpi do školy spolu so svojimi súrodencami, len na nich pozrela a pokrútila hlavou.

,,No, ak to zle dopadne, bude to vaša vina a nie moja." Viac sa k téme školy nevyjadrovala.






Laura takmer neustále myslela na Sebastiana. V podstate o ňom okrem jeho mena nič nevedela. Neuveriteľne ju to zožieralo, ale Gabrielovi sľúbila, že ho nebude stopovať. A to čo sľúbila, vždy aj dodržala.

Keď boli nakupovať veci potrebné do školy, zistili, že v meste sa už o nich rozpráva. Ľudí neuveriteľne zožieralo, že ich ešte nikto nevidel. Teda, až na personál v miestnej nemocnici. Veľmi rýchlo sa roznieslo, že Laura zachránila Sebastianovi McCarthymu život. Ľudí rozčuľovalo, že sa nová rodina v meste starala o takého chudáka akým bol Sebastian McCarthy. V meste nemali jeho rodinu veľmi radi. Hlavným dôvodom bolo, že jeho rodina patrila k tým najchudobnejším v meste.

No bola tu ešte jedna vec, vec o ktorej nikto nehovoril. Sebastian bol najkrajší chlapec v meste a okolí. Všetky dievčatá o neho súperili, no on každú jednu odmietol. A tak sa k nemu začala šíriť v meste medzi dievčatami nenávisť. No jedno dievča o neho ešte stále javilo záujem. Bola to miestna kráska Alexandra Wiliamsová. Ju Sebastian odmietol ako prvú. Alexandra si vtedy zaumienila, že ho získa a potom ho pred všetkými poníži. Na tento plán sa postupne pripravovala. Ale to ešte netušila, že ju čaká veľmi mocný súper....



Práve keď Laura nakupovala nejaké oblečenie, prišlo k nej ryšavé dievča. Najprv si ju podrobne prezrelo a potom nasadilo úsmev.

,,Ahoj, ty si tu určite nová, ešte som ťa tu totižto nevidela. A ja poznám každého." Zapriadla sladkým hláskom.

,,Áno, prisťahovali sme sa len nedávno." Prikývla jej Laura.

,,V tom prípade, Vitaj! Ja som Alexandra Wiliamsová." Vytrčila k nej ruku.

,,Rada ťa spoznávam, volám sa Laura." Prijala jej ruku a pri blbom pohľade, ktorý po nej Alexandra hádzala ešte dodala: "Laura Angiolieriová."

,,Z kadiaľ pochádzaš? To priezvisko je zvláštne." Pokrútila Alexandra hlavou.

Takúto priamu otázku nečakala. Ešte sa s rodičmi nedohodli na historke, ktorú povedia o svojom pôvode. Nechcela povedať niečo, čoby sa rodičom nemuselo páčiť.

Do čerta, Michael, kde toľko trčíš?!

Pomyslela si a ako na zavolanie vošiel do obchodu. No ani trochu sa neponáhľal. S radosťou si obzeral každé dievča, ktoré mu padlo do rany. S Laurou sa dohodli, že za ňou príde o chvíľu. No jeho chvíľa trvala polhodiny. To by jej však nevadilo, keby tu bola na aute sama.

,,Kde viazneš? Dohodli sme sa na piatich minútach a prešla polhodina!" spustila do neho Laura.

,,Klídek, volala mi Charlotte. To predsa chápeš." Urobil na ňu psie oči.

Laura na neho len zazrela.

,,To si ešte rozmyslím," povedala a zasmiala sa.

Samozrejme, že mu to prepáči. Charlotte je jeho priateľka. Samozrejme, upírka. S Michaelom sú na sebe doslova závislí a keď sú spolu, tak ich od seba nikto neodtrhne.

Z rozhovoru ich vyrušilo afektované zakašľanie. Michael sa pozrel tým smerom a pozrel sa spýtavo na Lauru.

,,Čo? Aha. Toto je Alexandra Wiliamsová." Kývla na ňu rukou.

Ďalej nestihla nič povedať, lebo ryšavkinu ruku chytil Michael a predstavil sa sám.

,,Ja som Michael Angiolieri, rád ťa spoznávam Alexandra." Zatiahol s francúzskym prízvukom.

Alexandru zaliala na celej tvári červeň. S jej vlasmi táto kombinácia vyzerala príšerne. Michael ju aj tak stále prepaľoval pohľadom.

,,Za toto by ťa Charlotte určite pochválila." Tresla ho do ramena Laura.

Pohľad na nich bol odporný.

,,Au, to ma bolelo." Zasyčal na ňu Michael.

,,To som aj mala v pláne, myslím, že by sme mali ísť, doma nás už určite čakajú" povedala rovnakým tónom Laura.

,,Veď hej," zazrel na ňu a znova sa pozrel na Alexandru. ,,Žiaľ, musíme sa rozlúčiť." Pobozkal ju na ruku a spolu s Laurou odišli z obchodu.

Alexandra zostala stáť s otvorenými ústami. Ten chalan bol ešte krajší ako Sebastian. Nemyslela si, že niekto taký existuje. Úplne ju očaril, ale jeho sestra sa správala potom dosť protivne. Hlavne keď mu pripomenula to dievča s ktorým telefonoval. Ale keď o nej hovoril v očiach sa mu zjavilo niečo zvláštne. Tá Charlotte je určite jeho dievča. Musel s ňou chodiť, kým boli vo Francúzsku.

Ale teraz je tu, v Salt Lake City a bez toho dievčaťa. Získam ho!

Pomyslela si ešte a v tom ju obklopil zástup jej pätolizačiek.



Keď dorazili domov, rodičia im oznámili príjemnú správu.

,,Čo sa deje?" spýtala sa ich Laura, keď zbadala ich pohľady. Aj Victoria sa usmievala, takže to musí byť dobrá správa.

,,Keďže idete do školy všetci traja a Michaelovo auto je len dvojmiestne, dospeli sme k rozhodnutiu, že kúpime Laure auto. Victoriine auto dovezú loďou až o dva mesiace." Povedala s úsmevom Catherin.

,,Ďakujem ocko!" vrhla sa do jeho náručia Laura. ,,Ste tí najlepší rodičia na svete." Povedala so smiechom a objala aj mamu.

"Vezmete si naše auto a pôjdete do Denveru. Dnes je pondelok, do soboty musíte byť naspäť. Vyhýbajte sa mesačnému svetlu a každých desať hodín nám zavolajte. Už sme informovali Gabriela, nesmiete nikde loviť. Vôbec nikde, Victoria!" dodal Marcus.

,,Neboj sa otec, sama som prekvapená mojím rozhodnutím, ale budem sa správať slušne. Teda budem sa snažiť." Usmiala sa detským úsmevom.

,,Victoria, tak si sa neusmiala už takmer sto rokov." Podišla k nej Catherine a láskou ju objala.

,,Ja....chcem sa vám ospravedlniť. Viem, že vám moje správanie vo Francúzsku spôsobilo veľa problémov. Ja viem, že to nebude jednoduché, ale budem sa snažiť veľmi neloviť. Snáď si zvyknem aj na toto mesto." Pokrútila hlavou.

,,Ale, ale Via sa nám dáva na správnu cestu." Zasmial sa Michael.

,,To, že sa chcem polepšiť, neznamená, že ma už prešla chuť oddrapiť ti hlavu Michael." Zavrčala Victoria.

No keďže sa vtedy aj smiala, znelo tak príšerne, že sa rehotala celá rodina.

,,Mali by ste ísť o pár minút zapadne slnko. Do vtedy musíte byť v aute. Počas noci neotvárajte okná a ani nevystupujte z auta." Povedal ešte Marcus a spoločne s Catherine ich odprevadili pred dom.

,,Vidíme sa v sobotu." Zavolala na nich Laura z auta a dupla na plyn."



Cesta do Denveru im trvala 5 hodín. Normálne cesta zo Salt Lake City do Denveru trvala omnoho dlhšie, ale Laura jazdila ako blázon. Jazdila tak rýchlo od vtedy ako prvý krát sadla do auta. Jazda s ňou bola bláznivejšia ako húsenková dráha. No ešte ani raz nedostala pokutu.

,,Aké auto si vlastne plánuješ kúpiť?" spýtal sa jej Michael.

,,No, hlavne niečo rýchle a štýlové." Zasmiala sa Laura.

,,To som si mohol myslieť, len dúfam, že nevybieliš otcovi celý účet." Zarehotal sa Michael.

,,Ako keby to tebe vadilo," vrátila mu to Laura.

,,Nerob si vrásky, na tom účte sú peniaze len na auto. Otec ešte povedal, že ich môžeš minúť úplne všetky."

,,No a samozrejme si to počula len ty a nikto iný." Hodil po nej Michael zo zadného sedadla malý vankúšik.

,,Ea stultus! (ty hlupák)"
zanadávala mu Victoria. ,,Samozrejme, že som to počula len ja. Vy predsa neviete čítať myšlienky!"

,,Nos deserta. (my nevzdelanci)" Zasmiala sa Laura.

,,Veľmi smiešne," zasmiala sa tiež Victoria.

,,Už dávno sme sa spolu takto nenasmiali." Povedal Michael vážnym hlasom.

Mal pravdu. Keď boli spolu všetci traja, vždy tam vládlo akési napätie. Ale teraz sa spolu celkom zabávali.

,,Máš pravdu, je to skvelé, že sa znovu spolu smejeme." Povedala Victoria.

Naozaj sa stávaš lepšou. Páči sa mi to.

Pomyslela si Laura a stisla svojej sestre ruku.

Hráš na nás divadielko a potom vyvraždíš celé mesto bez toho, aby na tebe padlo podozrenie?

Pomyslel si zase Michael a hodil po nej aj druhý vankúšik. Tento však Victoria chytila a šmarila mu ho do hlavy.

,,Správate sa ako pes a mačka." Pokrútila hlavou Laura a spomalila. Práve vošli do Denveru.




Laura sa v duchu spokojne usmievala. Páčilo sa jej, že sa so svojimi súrodencami opäť spolu smejú. Na novej škole im to určite pomôže. Už mnohokrát nastúpili na novú školu a nikde ich úplne neprijali. Ľudia sa k nim síce správali milo, ale držali si od nich odstup. Niečo im našepkávalo, aby sa k nim veľmi nepribližovali. V podstate boli na každej škole outsidermi. No teraz, keď sa Victoria chce stať lepšou sa možno všetko zmení. Možno sa nakoniec v Salt Lake City budú cítiť ako doma.

Aj keď vo vnútri pre ňu navždy zostane domovom Florencia, mala pocit, že sa jej tu bude páčiť....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miharu Miharu | 17. ledna 2010 v 23:06 | Reagovat

ehm..:) páči sa mi že ide Via do školy to bude zaujímavé a tiež si myslím že medzi ňou a Michaelom bude ešte veľa vtipných situácií..:Da tešim sa na dalšie stretnutie Sebastiana a Laury..čo dodať??chcem pokračovanie!:D

2 Amami Amami | Web | 19. ledna 2010 v 18:12 | Reagovat

krásna kapitola už sa teším na pokračovanie??? a opováž sa Lauru a Sebastiána rozdeliť.... inak si to odnesie spolužiačka *devil smile* :D:D

3 Ronnie Ronnie | Web | 26. července 2010 v 17:45 | Reagovat

super, som zvedavá ako to bude v škole! a najchudší a najkrajší - zvlástna kombinácia! dosť koplikovaná :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama