3. Keď sa nočná mora stáva skutočnosťou

3. února 2010 v 15:47 | Miharu
A máme tu dlho očakávanú tretiu kapitolu k Srdciam úsvitu. Dúfam, že sa vám bude páčiť...


Do riti!! Kde som dala tie blbé kľúče!
Už zas som ich stratila. Regina ma zabije.
"No hurá"
Vytiahla som zväzok kľúčov a hľadala ten pravý od masívnych vchodových dverí nášho domčeka. Kľúč zašramotil v zámke a dvere sa otvorili.
"Haló?? Je niekto doma?? Patrick???Teta???"
Nikto. To je divné. Regina tu už mala byť, nevadí asi sa zdržala v zápche.
Kopla som do dverí a tie sa so strašným škrípaním začali zatvárať.
"Ups."
Automaticky som prikrčila plecia a rukami si zakryla uši.
"Sakra! To sa nedá vydržať."
Radšej som dverám dopomohla k zavretiu ďalším, teraz už silnejším kopnutím. Vybehla som hore schodmi, tašku šmarila k nočnému stolíku a zvalila sa na posteľ.
"Konečne doma."
Skopla som si z nôh tenisky a zavrela oči. Po pár minútach som zaspala dosť nepokojným spánkom. Snívalo sa mi o ňom. Ako keby nestačilo, že ho stretávam každý deň v škole. V snoch som utekala pred realitou, ale už ma dostihla aj tu. Vkradol sa mi do snov. Nie do snov, do nočných môr.
"Becky!!!Beckýý!!"
Dezorientovane som sa obzerala odkiaľ ide ten hlas. Vedela som, že to na mňa kričí Liz. Jej hlas by som spoznala vždy. No nikde som ju nevidela, okolo mňa boli len stromy. Strašne veľa stromov. Musím byť niekde v lese alebo parku.
"Do čerta. Čo tu robím?!"
Pomyslela som si a pozrela sa pod nohy. Mach a listy. Nikde ani stopy po pekne upravovanom anglickom trávniku mestských parkov. Takže predsa len je to les. Začala som sa potácať v pred, kde sa mi zdalo, že vidím viac slnečného svetla a vdychovala som pri tom omamnú vôňu lesa a živice. Predierala som sa húštinou kríkov a konárov, ktoré mi škriabali ruky a trhali oblečenie, ale bolo mi to jedno. Ten les sa mi nepáčil. Vzbudzoval vo mne strach . Vedela som že keď cítim strach niečo sa stane, na blízku je niečo neopísateľne zlé, len som nevedela čo. Konečne som sa dostala na okraj lesa a začula, aj uvidela rieku. Dravú a rozbúrenú , špliechajúcu vodu všade okolo. Na jej ľavej strane sa nachádzal úzky kamenný most a na ňom stála vystrašená Liz.
"Be...ž... Becky!!...Prree..."
Nerozumela som jej. Rieka bola až príliš hlučná a skresľovala slová. Jednej veci však nebolo ťažké porozumieť . Musím odtiaľto vypadnúť a čím skôr tým lepšie. Pohla som sa smerom k mostu a usmiala sa na Liz že je všetko v poriadku. Vtedy začala kričať a utekať ku mne. Chcela som bežať ako ona, ale nedalo sa. Niekto ma schytil zozadu za plece. Zmeravela som a začala sa pomaly otáčať, ak mám zomrieť tak sa aspoň pozriem do očí tomu, kto to urobí a vezme mi život.
No ale ani toto potešenie mi nebolo dopriate. Na hlave mal kapucňu z dlhého sivého plášťa, ktorá mu siahala takmer po ústa na ktorých hral úsmev.
"Nebojím sa ťa!"
Snažila som sa to povedať sebaisto, ale premohol ma strach a hlas sa mi zlomil.
"Hmm to je škoda, Rebecca. Zvykol som si, že sa ma ľudia boja. Je to pre mňa novinka že mám ako to povedať, súpera? Seberovného? To nie je ono. Si len dievčatko bez štipky moci. Nemáš mi ako ublížiť."
Začal sa smiať. Ten smiech mi bol povedomý. Niekde som ho už určite počula. Nebol to hlas dospelého muža ale ani postavou nevyzeral dospelo. Bol chlapčenský ,presne ako Jeho! Vtedy mi to došlo...
"Odkiaľ poznáš moje meno?"
,,To je tajomstvo Rebecca. Tajomstvá sa neprezrádzajú. No dosť bolo reči, máš nejaké posledné prianie? Nech to už mám z krku."
Fajn je tu môj koniec. Skôr ako som čakala.
"Chcem vidieť tvoju tvár!"
Pery sa mu roztiahli do krutého úsmevu a odhalili radu bielych zubov. Oboma rukami chytil okraj kapucne, každou na inej strane a stiahol si ju na chrbát.
Zaplavila ma žiara jeho plavých vlasov. Zodvihol hlavu a mňa prebodli jeho ľadovo modré oči. Ešte aj v tejto chvíli som ich obdivovala. Ich tvar, farbu a dlhé mihalnice.
"Prepáč že to musí skončiť takto, ale nemal som na výber."
,,Jasper, nie! Prosím!"
Pocítila som ostrú bolesť ako mi dýka prešla cez srdce. Potom som už necítila nič len tmu, ktorá sa ku mne plazila zo všetkých strán. Posledné čo som videla bolo, že Liz tiež leží na zemi. Potom bola už len tma.
Zobudila som sa celá mokrá a hneď som tresla po lampe, čo bola na nočnom stolíku. Žiarovka slabo zablikala a potom sa rozsvietila. S úľavou som si vzdychla. Bol to len sen, len zlý sen.
"Do čerta, do čerta, do ČERTA! "
Rukávom svetra som si utrela pot z čela a pozrela na budík.
23:20
"Preboha. To som spala tak dlho?"
Pretrela som si oči a spustila nohy z postele. Musím sa ísť napiť. Hneď.
Potichu som zišla schodiskom, aby som nikoho nezobudila a po špičkách prešla do kuchyne. Zapla som svetlo a z poličky vzala pohár. Otvorila chladničku, vybrala džús a znova ju zavrela. Vtedy som si všimla malý ružový papierik nalepený hneď pod tetiným novým diétnym programom. Odlepila som ho a po jeho prečítaní mi prišlo nevoľno.
"Ahoj zlatko."
Písala teta.
,,Prepáč, že ti to dávam vedieť takouto formou, ale povolali ma na rýchlo. Musím odísť na pár dní z mesta. Kvôli práci . Vieš aké je to pre mňa dôležité. Na stole máš nejaké peniaze pre istotu, ale nakúpila som. Patrick sa o teba postará . Alebo skôr ty oňho. Daj prosím pozor, aby náš dom ešte stál keď sa vrátim. Papa Ľúbim vás."
Pod tetiným úhľadným písmom bol ešte jeden odkaz. Napísaný chlapčenským škrabopisom.
"Išiel som na párty. Neviem kedy sa vrátim. Navar dačo. Patrick.
P.S. Zišlo by sa mi poriadiť izbu. Nejak to tam divne páchne to bude asi tými ponožkami čo tam mám už mesiac od teláku. Ďakujem tvoj milovaný braček.
"Fasa!! Toto je úžas." Raz v živote nechcem byť sama, ale just vtedy ma všetci opustia. Teraz by som brala dokonca Patrickovu spoločnosť a to je už čo povedať, ale izbu mu neriadim. Nato nech láskavo zabudne.
Zamyslela som sa nad tým čo budem tieto dni o samote robiť. Naliala si za pohár pomarančového džúsu a pobrala sa naspäť do izby. Trochu si ešte pospať . Zajtra ma čaká ťažký deň . Hlavne to skúšanie s Jasperom . Mala som z toho zmiešané pocity. Práve sa mi snívalo, že ma zabil, ale stále som mala pocit ako keby to bolo naopak a on ma mal zachrániť.
Začala som sa smiať.
On? Zachrániť ma? A pred čím? Jedine zlou známkou zo slovenčiny.
Vypila som džús do dna , ľahla do postele a zaspala bezsenným spánkom.
No mýlila som sa v jednej veci. Okrem mňa mal nočnú moru ešte niekto. A nápadne sa ponášala na tú moju. Vlastne bola presne taká istá.
"Prepáč, že to musí skončiť takto, ale nemal som na výber."
Zašepkal spiaci Jasper a hneď nato sa s vystrašeným výrazom posadil.
"To nie je pravda."
Zachripel a sťažka dýchal.
"Mám ju chrániť, nie zabiť"
V tom sa otvorili dvere a dnu vplávala dievčina s napätým výrazom.
"Zas tá nočná mora?"
Opýtala sa Liz a podala mu hrnček pariaceho sa čaju.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nikusha Nikusha | 3. února 2010 v 19:55 | Reagovat

ahojky..ten mail je Nikusha555@azet.sk

2 brady brady | 27. února 2010 v 18:41 | Reagovat

Ahoj.Veľmi sa mi páči tento príbeh,teda všetky tri časti.A ak to píšeš ty,chcem ti povedať že som v tomto diele našla jednu takú vec ktorá je..no..proste sa tam nehodí.
Máš americké mená a všetko na ten spôsob a nesedí mi tam časť "On? Zachrániť ma? A pred čím? Jedine zlou známkou zo slovenčiny."
Mala by si tam dať skôr z angličtiny.Ale inak je to super.
xx brady

3 Miharu Miharu | 4. března 2010 v 18:06 | Reagovat

áno... mám tam chybu...:D dakujem za upozonenie...a som rada že sa ti to páči.. :):)

4 wolfgirll wolfgirll | 29. července 2010 v 15:28 | Reagovat

hmmm...parádny príbeh, teším sa na ďalšiu kapitolu :D :D heh a tiež som si tam akurát tú slovenčinu všimla :D

5 SimaHatake SimaHatake | Web | 8. srpna 2010 v 0:24 | Reagovat

waaaaau~
bože! chcem ďalšiu kapitolu, prosím, rýchlo! je to úplne úžasné, krásne a bombastické!! prosím, rýchlo pokračko!!!! :))

6 sparry sparry | 12. srpna 2010 v 19:28 | Reagovat

ahoj je to skvela poviedka, len by ma zaujímalo, že či budeš v tejto poviedke pokračovať, alebo nie? A ak hej kedy by mohlo byť eventuálne pokračko?

7 Aiko Aiko | Web | 13. srpna 2010 v 12:29 | Reagovat

[6]: Sparry-toto nepíšem ja ale Miharu, viem že má rozpísané pokračovanie, ale kedy ho pridá to ti neviem povedať. No môžeš mi napísať svoj mail a ja sa jej spýtam a potom ti dám vedieť :)

8 sparry sparry | 15. srpna 2010 v 14:09 | Reagovat

Aiko - No mozes mi to poslat na mc9487@azet.sk A len tak mimochodom, viem ze to je mozno cudne, ale tieto blogy a poviedky necitaju len slecny ;-) Cize chapem ze si si myslela ze som baba, ale asi ta sklamem , som chalan a dosť velmi  ma bavia tieto vase skvele poviedky :D. A Dakujem za tvoju ochotu :)

9 ll :) ll :) | 22. srpna 2010 v 14:39 | Reagovat

nooo perfect :)) chcem ďalšiu časť :D

10 Quileutte Quileutte | Web | 9. ledna 2012 v 18:49 | Reagovat

ooooooo....tak toto nie...toľko zvratov...Liz a Jasper, že sa poznajú?...fuuuha...super kapitola... :D

11 Jaja Jaja | Web | 13. ledna 2012 v 7:25 | Reagovat

Pekná kapitolka :))
Heh, navar niečo a rovno mi môžeš upratať izbu xD milé od neho...
Som vážne zvedavá kto sú vlastne Jasper a Liz. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama