Březen 2010

Pocit

29. března 2010 v 20:11 | Aiko

Tentokrát, báseň...


Poďakovanie

18. března 2010 v 17:07 | Aiko
Poďakovanie:
Všetko sa dozviete pod perexom

Nič pekné netrvá večne

12. března 2010 v 16:25 | Aiko
Bol slnečný júlový podvečer. Slnko sa pomaly strácalo za oblakmi a ľudia z parku sa zberali domov. Oni odchádzali, ale prichádzali ďalší. Tí ktorí chceli pozorovať nádherné farby zapadajúceho slnka. Spolu s nimi sa tu objavila aj mladá dievčina. Mohla mať tak osemnásť rokov.

Bola oblečená v sivom tričku s kapucňou a v úzkych čiernych nohaviciach. Na nohách mala čínske tenisky. Sadla si k obrovskému dubu a zadívala sa na oblohu. Zo slnka sa stávala len tmavooranžová guľa, ktorá sa postupne zmenšovala, až napokon úplne zmizla. Dievča sa postavilo a oprášilo si chrbát. Obzrela sa okolo seba a mierne sa usmiala. Milovala toto miesto, kedysi tu trávila takmer celé dni. No samozrejme, že tu nebývala sama. Chodila sem s chlapcom, ktorého milovala. Bol to ,,ich park". Ešte raz si obzrela park, ponorený do závoja tmy. Dala si na hlavu kapucňu a pomalým krokom sa pobrala preč. Myslela si, že kráča celkom sama, no opak bol pravdou.

6. Čo sa to vlastne deje?

8. března 2010 v 14:06 | Aiko
Čo sa to vlastne deje?
Nox praesidium nostri