Diskusný príspevok - Rodičia a deti

16. května 2010 v 16:47 | Aiko
Možno sa čudujete prečo sem toto pridávam, ide o to, že zajtra píšeme v škole slohovú prácu. Má to byť diskusný príspevok. Ja som si vybrala túto tému a rada by som poznala váš názor, keďže je tam určite ešte veľa chýb. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste si to prečítali  a povedali mi váš názor na tento môj "výtvor" :) 

Ďakujem 




Vážení rodičia, milí hostia!


Dovoľte mi aby som vyjadrila k téme, ktorá budem predmetom dnešnej diskusie. Vzťah rodičov a detí. Táto téma sa v súčasnosti veľmi často stáva predmetom diskusií. Názory rodičov a detí sú vždy rozdielne. Inak si to predstavuje zaneprázdnený rodič a dospievajúci mladý človek.

Keď sa opýtame pätnásťročného dieťaťa na jeho vzťah s rodičom, tak sa len pohŕdavo usmeje a pokrúti hlavou. Keď sa opýtame rodiča, začne sa sťažovať na to, aké je jeho dieťa drzé a neposlušné. Začne sa rozčuľovať nad tým, ako musí každú svoju požiadavku dieťaťu opakovať najmenej päťkrát a aj tak sa nedočká jej splnenia. Tiež im prekáža, že si ich "ratolesti" robia všetko len podľa seba a nezaujíma ich to, čo k tomu povie rodič.

Názor dieťaťa je taký, že rodičia ich vôbec nedokážu pochopiť, že teraz je iná doba ako v čase, keď vyrastali oni. V týchto krátkych odpovediach však musíme hľadať oveľa viac. Ten hlavný názor dieťaťa je ukrytý medzi riadkami. Mnohé deti dnes tvrdia, že svojich rodičov doslova nenávidia. Prečo je to tak?
    Každý z nás si myslí niečo iné. No ten pravý dôvod je úplne jednoduchý. Je to túžba, presne tá, po ktorej túži každá ľudská bytosť. Ešte stále neviete aká túžba to je? Je to túžba po láske. Túžba po tom druhu lásky, s ktorým sa stretávame ako s prvou. Túžba po rodičovskej láske.
    Každé dieťa miluje svojho rodiča. Najviac v dobe, keď je ešte malé a nedokáže myslieť samo za seba. Táto podmienená láska však netrvá večne. Funguje na jednoduchom princípe. Ty si môj rodič a preto ťa mám rád. Čoskoro si však dieťa začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Všíma si, že jeho rodič na neho nemá čas a väčšinu dňa trávi v práci alebo mimo domova. V spoločnosti je dieťaťa je často nervózny a už sa s ním nedokáže ani porozprávať.
   No dieťa stále po niekom, s kým sa môže vždy porozprávať o svojich radostiach, ale aj starostiach. Keď touto osobou nie je jeho rodiť, tak začína hľadať niekoho, kto by mu rodiča nahradil. Väčšinou skončí v spoločnosti, ktorá ani zďaleka pre dieťa nie je dobrá. Jeho nový "kamaráti" ho navedú na alkohol a drogy. Podľa posledných štatistík má s drogou skúsenosti každý tretí človek do veku osemnásť rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že viac ako 100 000 mladých ľudí na následky predávkovania zomiera. Táto situácia je naozaj alarmujúca a preto teraz nastáva chvíľa, keď sa sami seba pýtate: "Čo mám robiť, aby aj moje dieťa neskončilo takto?"

Preto sa zamyslite najprv sami nad sebou, drahí rodičia. Koľkokrát ste svojmu dieťaťu zavreli dvere pred nosom so slovami, že nemáte čas? Koľko času ste venovali svojmu dospievajúcemu dieťaťu a koľko svojej práci a "neodkladným" povinnostiam?

Keď sa teraz vrátite domov, porozprávajte sa so svojím dieťaťom. Opýtajte sa ho ako sa má a či ho niečo netrápi. Sami uvidíte koľko informácií sa dozviete z týchto dvoch, napohľad prostých otázok.

Ďakujem za slovo. 
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 16. května 2010 v 19:59 | Reagovat

Takže můj názor:
Říkáš to naprosto všechno správně=)
To souhlasím.
Ale musím ještě dodat,že za spousta věcí můžeme taky my.
Řekněme si my sami,kolikrát jsme my rodičům třískli dveřmi?Kolikrát my jsme jim řekli,že máme moc úkolů,že si nemáme čas popovídat.
U mě je to tak,že někdy,když se mě zeptají,co mi je,řeknu,že nic...Nestojím o jejich ptěchu,ptž wm,že by mi nevěřili a koukali by na mě jako na blázna.
Ale z části je to i jejich chyba:D
(Na někoho se to musí shodit!:D)

2 Ashley Ashley | Web | 17. května 2010 v 10:51 | Reagovat

Neviem či píšem ešte včas, včera som tu už nebola ale tak ja si myslím, že za všetko nemôžu len rodičia. Majú kopec svojich problémov a my im tú kôpku problémov ešte zväčšujeme. Myslím, že namiesto toho, aby sme mali k rodičom takýto vzťah len preto, že na náš občas nemajú čas, by sme ich mali skúsiť pochopiť a vziať to tak, že nám chcú zabezpečiť dobrú budúcnosť a preto musia makať. A zase kompromisom by bolo, že by si vyhradili určitý čas, ktorý venujú práve nám a prácu odložili v ten čas na neskôr...čiže záver?...som toho názoru, že empatia nás - detí by mohla byť trošku rozvinutejšia aby sme pochopili systém a cieľ života rodičov...chcú nám iba dobre (väčšina)

3 Lukas Lukas | 17. dubna 2012 v 19:39 | Reagovat

Diky zajtra mam pisat o tom sloh :D cize si mi zachranila krk :D

4 Janka Janka | 8. května 2012 v 14:13 | Reagovat

dúfam, že máš tento sloh dobre, asi ho použijem :P ďakujem kráááásne :)

5 Emma Emma | E-mail | 25. srpna 2013 v 13:44 | Reagovat

Toto bol asi najlepší diskusný príspevok aký som kedy čítala :)

6 meťo meťo | 19. října 2014 v 12:27 | Reagovat

naj najlepší :3

7 Moon Rains Moon Rains | Web | 24. dubna 2015 v 14:19 | Reagovat

Zaujímavý názor.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama