10. Život a smrť

7. července 2010 v 19:07 | Aiko
Opäť sem pridávam ďalšiu kapitolu cyklu Noc je našou ochranou. Dúfam, že sa vám bude páčiť ;)

Naposledy ste čítali: ,,Je tu však ešte jedna vec, Laura." Pozrel na ňu sklesnutým pohľadom Gabriel.

,,O čo ide?" pozrela na neho Laura so záujmom.

"To predsa nie je možné!!!" zvolala Victoria, keď to začula v Gabrielových myšlienkach.

"Čo nie je možné?!" spýtala sa nervózne Laura.

Keď to tak veľmi prekvapilo jej sestru, určite to bude niečo veľmi vážne. Pravdepodobne niečo, na čo ani len okrajovo nepomyslela.

"Zomieraš, Laura..." Povedal takmer nečujne Gabriel a zadíval sa jej do očí.
Nox praesidium nostri








"Čo?!" zvolala zdesene Laura a z rúk jej vypadol pohár, z ktorého sa práve chcela napiť. Ten sa z hlukom rozbil na malé sklenené čiastočky.

Gabriel kútikom oka zazrel čašníčku ako sa k nim ponáhľa s lopatkou a metlou. Záporne pokrútil hlavou a donútil ju aby sa vrátila k pultu. Čašníčka zaspätkovala a nechápavo sa obzrela okolo seba. Potom mierne potriasla hlavou a vrátila sa na miesto k pultu.

Laura len bez slova pozerala pred seba a krútila hlavou. Nemohla uveriť tomu, čo jej Gabriel práve povedal. To predsa nemôže byť pravda, nedáva to žiaden zmysel. Veď to nie je možné. Je predsa nesmrteľná, nemôže len tak, z ničoho nič, zomrieť. Musí na to existovať riešenie. Musí...

Victoria preskakovala pohľadom zo svojej sestry na Gabriela. Počúvala ten zmätok v Laurinej hlave. Ani ju samu nenapadalo žiadne rozumné vysvetlenie Gabrielových slov. Nedávali jej vôbec zmysel. Presadla si bližšie k Laure a objala ju okolo pliec. Zúfalo jej chcela pomôcť, no nemala ani tušenia ako. Zmohla sa len na objatie, na povrchný zvyk ľudí ako niekomu naznačiť účasť na jeho nešťastí. V jej objatí však toho bolo oveľa viac. Toto objatie vyjadrovalo všetok jej žiaľ, smútok a pocit bezmocnosti.

"Ako je to možné?" zašepkala trasľavým hlasom Laura a pozrela sa Gabrielovi do očí.

"V ten deň, keď ste si vymenili krv. Vtedy sa to celé začalo..." hovoril potichu.

,,Ale potom by som predsa mala zomierať aj ja!" prerušila ho Victoria.

"Teoreticky áno, ale skutočnosť je iná. Hovoríš, že ty si vypila veľké množstvo Laurinej kvi."

"Áno, upadla do bezvedomia," prikývla Victoria.

"A potom som sa napila Victoriinej krvi, ale len trošku," doplnila ju Laura. "Vôbec tomu nerozumiem, keď sme boli ešte malé, vymieňali sme si krv dennodenne a nezostali nám žiadne jazvy."

"To všetko čo hovoríš je pravda, Laura. Teraz však už nie ste deti, ale ste dospelé a vo vašich telách sa tvoria látky, ktoré sú pre vás navzájom jedovaté. Inému upírovi, ani človeku, neublížia, pre vás sú však smrtiace." Vysvetľoval jej Gabriel.

"No stále nechápem prečo zomiera len Laura a ja nie." Pokrútila záporne hlavou Victoria.

,,Victoria predsa vypila takmer všetku moju krv. Ja som však mala len malé množstvo, nemalo by to byť teda opačne?" opäť sa spýtala Laura.

"Laura, nejde o množstvo krvi, ktoré ste vypili. Ide o uhryznutie, to ním sa preniesli tie smrtiace látky, nie krvou." Vyviedol ju z omylu Gabriel.

"Takže ak tomu rozumiem správne, tak tie nebezpečné látky, o ktorých tu hovoríš, sa tvoria len v ústach?" spýtala sa teraz Victoria.

"Presne tak, konkrétne v zuboch, hlavne v očných." Prikývol Gabriel.

Na chvíľu nastalo ticho, keď sme obe sestry pohrúžili do svojich myšlienok. Gabriel ich ticho pozoroval, hoci nevedel čítať myšlienky, vedel na čo myslia. On by myslel presne na to isté. Keď sa pozeral na Laura a videl na jej tvári obrovské trápenie mal sto chutí prísť k nej, zovrieť ju vo svojom náručí a už nikdy ju nepustiť. Vedel však, že niečo také nemôže spraviť. Aspoň nie teraz, je príliš skoro a zlá situácia, najprv musí vyriešiť toto.

"Dá sa s tým niečo robiť?" prerušila ticho Laura. Nepáčila sa jej predstava toho, že by mala zomrieť.

"Poznám jednu čarodejnicu, bude vám vedieť pomôcť."

"Čarodejnicu?" zasyčala Victoria.

Upíry a čarodejníci sa nemali vo veľkej obľube. Bolo to tak už od začiatku ich existencie. A to aby si navzájom pomáhali bolo priam nepredstaviteľné.

,,Si si istý, že nám pomôže?" spýtala sa šokovane Laura. Doteraz nemala s čarodejnicami veľmi dobré skúsenosti.

"Áno som, nebudeme jediní upíry, ktorým pomohla." Usmial sa povrchne Gabriel.

,,Dobre teda, môžeme ísť za ňou hneď teraz?" spýtala sa Laura.

Gabriel len prikývol, na stôl položil peniaze a postavil sa zo stoličky. Laura sa chcela postaviť, no nohy ju však nechceli poslúchnuť. Zmučene sa pozrela na Gabriela a ten sa zatváril nešťastne. Rýchlo k nej podišiel a pomohol jej vstať.

"Musíme sa poponáhľať, už slabneš." Zašepkal Gabriel, rukou ju objal okolo pása a pomohol jej postaviť sa.

Laura sa oprala o jeho plece a spoločne vyšli pred kaviareň.



Sebastian bol už iba jeden blok od kaviarne, do ktorej smeroval. Mal sa tam stretnúť so spolužiakom, s ktorým mal pracovať na školskej úlohe. Keď bol už takmer pred kaviarňou, zazdalo sa mu, že vidí niekoho známeho. Podišiel ešte trochu bližšie a takmer a odpadol od prekvapenia. Z kaviarne práve odchádzala Laura, Victoria a ten chlapík, ktorého videl s Laurou na námestí. Laura sa opierala hlavou o plece toho chlapa, ten ju zas držal okolo pása a ponáhľal sa s ňou k svojmu autu. Victoria kráčala za nimi a znepokojene tých dvoch pozorovala. Chlap otvoril dvere auta a pomohol Laure nastúpiť na sedadlo spolujazdca. Zatvoril jej dvere a ponáhľal sa na miesto vodiča. Victoria si zatiaľ sadla na zadné sedadlo, keď zatvárala dvere, tak sa jej pohľad stretol so Sebastiánovým. Sebastian šokovane pozeral na čierne auto a nemohol sa prestať čudovať. Victoria sa na neho súcitne usmiala a zavrela dvere auta. Sebastian pokrútil hlavou, teraz si bol už úplne istý, že Laura s tým chlapom niečo má.


Cesta im trvala niečo vyše hodiny. V aute bolo po celý ten čas hrobové ticho, ktoré prerušovali len pravidelné nádychy a výdychy. Gabriel kútikom jedného oka neustále pozoroval Lauru, ktorá mala zavreté oči a na tvári mala strhaný výraz. Gabriel v duchu zaklial a dupol na plyn. Musí sa veľmi ponáhľať, Laura na tom bola už veľmi zle. Videl na nej, že jej robí problémy aj dýchanie. Pevne dúfal, že čarodejnica im pomôže. Nevedel si ani len predstaviť, že Laura by naozaj zomrela. To nesmie dovoliť, preto spraví všetko čo bude v jeho silách, aby tomu zabránil.

Keď konečne dorazili na miesto, pred malou chalúpkou už na nich čakala ženská osoba. Bola nízkeho vzrastu a jej okrúhlu tvár lemovali orieškovo hnedé vlasy. Jej oči sa leskli temným smaragdom, bez akéhokoľvek náznaku inej farby.

"Gabriel, cítila som, že prichádzaš, ale že sem aj niekoho vedieš." Pokrútila žena hlavou.

,,Alysia, potrebujem tvoju pomoc." Oslovil ju Gabriel a pomohol Laure vystúpiť z auta.

"Upírske dvojčatá? To sa nevidí každý deň." Šokovane prehovorila čarodejnica, ktorú Gabriel oslovil ako Alysiu.

,,Prepáčte, že ruším váš priateľský rozhovor, ale naozaj naň nemáme čas!" prerušila ich Victoria.

,,Samozrejme," povrchne sa usmiala Alysia a rukou im naznačila aby vošli do chalúpky.


Laura sa unavene zosunula na sedačku, čo sa nachádzala oproti krbu, v ktorom tlel slabý oheň. Gabriel si sadol vedľa nej a hladkal jej ruku, ktorou sa ho držala.

"Povieš mi teda, čo sa tu deje? Predpokladám, že si sem neprišiel s umierajúcou upírkou len na priateľskú návštevu." Alysia podišla k Laure, ktorá prerývane dýchala.

Gabriel sa nadýchol a rýchlo jej vysvetlil celú situáciu. Alysia ho pozorne počúvala a sem-tam súhlasne prikývla, inokedy razantne pokrútila hlavou.

,,Dokážeš to zastaviť?" pozrel na ňu prosebným pohľadom.

,,O mojich schopnostiach nemusíš pochybovať, Gabriel, dokážem to. Budete však musieť počkať, kým uvarím odvar."

,,Dobre, len sa ponáhľaj, už je veľmi slabá."

,,Ja dobre vidím čo jej je," odfrkla si Alysia a prešla k polici s rôznymi bylinami a inými vecami, ktoré sa radšej nikto nepokúšal identifikovať.



Trvalo jej takmer ďalšiu hodinu, kým bol odvar hotový. Za ten čas si zložila Laura hlavu na Gabrielovo plece a stále prerývanejšie dýchala. Gabriel jej zohrieval ruky, ktoré už mala studené ako kocky ľadu.

,,Vydrž to ešte chvíľku, už len chvíľu." Šepkal jej do ucha nezmyselné vety.

,,Hotovo!" zvolala Alysia víťazoslávne a s malou miskou v ruke podišla k Laure.

Laura otvorila oči a pozrela sa do misky, ktorú jej čarodejnica podávala.

,,Fuj, to ale smrdí." Pokrčila nosom a mierne od seba tú misky odsunula.

,,Vy upíry ste, ale prieberčivý. Mala by si byť rada, že to pre teba robím. Mala by som ti srdce prebodnúť dýkou a nie variť pre teba liečivé odvary." Zasyčala jej do ucha Alysia.

"Ako to hovoríš s mojou sestrou." Zavrčala Victoria a chytila čarodejnicu pod krk.

,,Victoria, okamžite prestaň, teraz na to nie je čas." Okríkol ju Gabriel.

Victoria teda pustila čarodejnicu a tá sa prešla k poličke, na ktorej mala v rôznych tubách mastičky. Chvíľu sa v nich prehrabovala, až napokon vytiahla jednu tubu a hodila ju do Victoriiných rúk.

,,To si teraz natri na svoju jazvu a potom ešte raz, zajtra ráno. Potom by ti mala už úplne zmiznúť.

Victoria sa na ňu podozrievavo pozrela, no napokon predsa spravila to, čo jej prikázala. Okamžite pocítila, že jazva sa jej hojí, no predsa tam ešte ostali stopy.

,,Ďakujem ti, čarodejka." Povedala a zadívala sa jej do smaragdových očí.

,,Rado sa stalo, upírka." Posmešne sa zasmiala Alysia a znovu podišla k Laure.

Laura ešte stále nedôverčivo pozerala na misku so zapáchajúcim odvarom.

,,Na čo ešte čakáš? Keď budeš mŕtva, tak ti to už nepomôže. Vypi to naraz!" prikázala jej a netrpezlivo pokrútila hlavou.

Laura teda spravila to, čo od nej Alysia chcela. Keď to vypila do dna, cítila ako sa jej do tela vracia sila, no ešte stále sa cítila slabá.

,,Ako ti je?" okamžite kontroloval situáciu Gabriel, Victoria tiež zvedavo pozerala na svoju sestru, ktorej sa do tváre vracala farba.

,,Je mi lepšie, no stále sa cítim slabá." Odpovedala mu Laura.

,,Teraz čo najskôr potrebuje krv, no nie ľudskú ale od upíra." Alysia to ešte ani nestihla dopovedať a Gabriel si už vyhŕňal rukáv na bunde.

"Čo, čo to robíš?" pozrela na neho zamietavo Laura.

,,Čo asi? Potrebuješ predsa krv upíra a v tejto miestnosti som jediný, kto ti ju môže poskytnúť."

,,Ale to predsa...nemôžem..." krútila hlavou Laura.

"Do čerta, Laura, napi sa!" prikázala jej Victoria.

"Fajn, ale ja ťa neuhryznem." Pozrela na Gabriela.

Gabriel si teda zahryzol do ruky a dal ju Laure k ústam. Laura sa za ňou natiahla a začala hltavo piť horúcu krv. Mala pocit, akoby Gabrielova krv bola tá najlepšia, ktorú za celý svoj život ochutnala. Netušila čo spôsobilo tento pocit, no v podstate jej to bolo jedno. Len pomaly pila a vychutnávala si každý dúšok. Keď sa už cítila nasýtená, odsunula od seba Gabrielovu ruku a spokojne sa usmiala.

,,Čo teraz, cítiš sa lepšie?" zvedavo sa opýtal Gabriel a sledoval, ako sa mu rana po zuboch hojí.

,,Cítim sa výborne, ako znovuzrodená." Kladne prikývla Laura hlavou.

,,Tak to som naozaj rád." Šťastne sa usmial.

Laura sa postavila a zadívala sa na svoje zápästie. Po jazve tam neostala ani malinká stopa. Spokojne sa usmiala a ponaťahovala sa. Ešte chvíľu si vychutnávala ten pocit znovuzrodenia a potom podišla k čarodejnici.

"Alysia, som ti veľmi vďačná za to, čo si spravila pre mňa a moju sestru. Budem ti do konca života veľmi zaviazaná a ak by si čokoľvek potrebovala, tak sa mi ozvi. Rada ti tvoju službu oplatím. Zachránila si mi život a pomohla si mojej sestre, na to nikdy nezabudnem."

Alysia si ju podozrievavo premerala, po takmer minúte uznala, že slová, ktoré Laura vyslovila sú myslené úprimne.

,,Si veľmi zvláštna, upírka." Slabo sa usmiala Alysia.

,,Nie si prvá, kto mi to hovorí." Opätovala jej úsmev Laura.

"Ospravedlňte ma, že ruším váš rozhovor, no mali by sme ísť." Ozval sa Gabriel.

,,Samozrejme," prikývla Laura a pobrala sa k dverám.

Alysia ich odprevadila pred chalúpku a vonku si ešte vymenila pár slov s Gabrielom. Potom počkala kým všetci nastúpili do auta a zamyslene sa pozerala za odchádzajúcim autom. Laura jej ešte naposledy zamávala na rozlúčku a pohodlne sa oprela o sedadlo. Po dlhom čase sa opäť cítila vynikajúco...




 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 7. července 2010 v 19:32 | Reagovat

I'm very happy!!!:D
Zaprvé-je tu další kapitolka
zadruhé-vše se tam vyjasnilo..
a zatřetí-je to úžasné,jako vždy!!
=)

2 Kirawa Kirawa | Web | 7. července 2010 v 19:37 | Reagovat

aaaaa som hrozne moc rada že sa tu objavila ďalšia kapitola :D mocinky moc sa mi páčila :D a hovorím len tak ďalej máš na písanie fakt  talent, ktorého by bolo škoda  :D takže dúfam že budeš pokračovať :D

3 Lilith-sama Lilith-sama | 7. července 2010 v 21:19 | Reagovat

Chudáčik Seb!!! Ťa musím zaňho uškrtiť, kedže on nemôže. A ešte horšie je na tom Gabriel. Však ty mu normálne, že dávaš nádej!!! Inak, super kapča a sexy desing.

P.S.: ten song čo si mi poslala je úžasný.

4 Ronnie Ronnie | Web | 28. července 2010 v 12:19 | Reagovat

no ešte že sa to obrátilo na dobre a že bola záchránená! tá čarodejnica mi príde dobrá, len ma nejaký čudné chovanie, ale ani sa nečudujem, keď neznáša upírov! :D ešte že Lauru zachránila :) a chudák Sebastian! som zveedavá, ako sa tí dvaja dajú už konečne dokopy, ak sa vôbec dajú :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama