Život odsúdený na zánik - Prvá časť

8. července 2010 v 16:33 | Aiko
Dnes sem pridávam prvú časť novej poviedky s názvom Život odsúdený na zánik. Možno, že sa teraz čudujete tomu názvu, no myslím, že po prečítaní všetkých častí príbehu to pochopíte. Poviedka bude rozdelená na viac častí, keďže do jednej časti by to nebolo možné natlačiť. Koľko častí bude dokopy ešte neviem. Dúfam teda, že sa vám bude táto poviedka páčiť a nebudete z nej sklamaní. Prajem vám príjemné čítanie :)









Po tmavej ceste sa obrovskou rýchlosťou rútilo osobné auto, v ktorom sedel mladý pár. Hnedovlasé dievča znepokojene pozorovalo cestu ubiehajúcu, ktorá sa strácala pod kolesami auta. Od kedy nasadla do auta mala zlý pocit, snažila sa ho potlačiť, no ani trochu sa jej to nedarilo.

,,Matt, prosím ťa, spomaľ." Prerušil jej hlas ticho v aute.

,,To je v pohode, Christie, nič sa nestane. Veríš mi?" zadíval sa jej do očí.

,,Verím, ale sleduj cestu." Prikývlo dievča a znepokojene si hrýzlo spodnú peru.

Práve vchádzali do ostrej
zákruty, keď sa z poza nej ozval náraz. Zrazu sa z nej vyrútilo auto, ktoré nekontrolovateľne letelo cez cestu.

,,MATT, POZOR!!!" zvrieskla vystrašene Christie a rukami si zakryla oči.








Matt sa prebudil v mäkkej posteli. Niečo mu na tom nesedelo, nespomínal si na to, že išiel spať. Nespomínal si vlastne na nič. Otvoril oči a cez úzke štrbinky sa poobzeral po miestnosti, v ktorej sa nachádzal. Miestnosť bola štvorcového tvaru a mala svetlé steny s jemným nádychom zelenej farby. Otočil trochu hlavu a po svojej ľavej strane zbadal množstvo prístrojov, ktoré blikali a vydávali rôzne zvuky. Chcel sa pohnúť, no v tom ho niečo zapichalo v ruke. Pozrel sa na ňu a zbadal ihlu od infúzie. Chcel sa postaviť z tej postele, no nemohol sa ani pohnúť.

Čo to má všetko znamenať? Čo robí v tejto neznámej miestnosti a prečo, do pekla, ho vlastné telo nechce poslúchať?!

Nepáčilo sa mu, že nepozná odpovede na svoje otázky a zúfalo sa potreboval dozvedieť, čo sa mu vlastne stalo.

,,Prečo tu, do čerta, nikto nie je?!" snažil sa povedať, no z úst mu vyšlo len slabé zachrčanie.

Zrýchlil sa mu pulz a jeden z množstva prístrojov okolo neho začal zbesilo pípať. V tej chvíli sa do miestnosti nahrnul zástup sestričiek a doktorov. Jeden doktor okamžite pribehol k nemu a kontroloval jeho životné funkcie.

,,Pán Collins? Matthew? Počujete ma?" pýtal sa ho postarší doktor, ktorý kontroloval jeho zdravotný záznam.

Matt, mu chcel odpovedať, ale keďže nemohol otvoriť ústa, zmohol sa len na slabé prikývnutie.

,,Môžete hovoriť?" spýtal sa znepokojene doktor.

Matt záporne pokrútil hlavou. Povie mu už konečne ten doktor čo sa mu stalo? Začínal mať z toho všetkého zlý pocit.

Doktor sa na chvíľu zamyslel a potom si sám pre seba prikývol.

,,Sestra, vezmite Matthewa na CT-éčko a spravte mu röntgen hlavy. Je dosť možné, že jeho rečové centrum bolo porušené. Hneď ako budete mať výsledky, zavolajte ma." Prikázal sestre a naklonil sa k Mattovej posteli. ,,Spomínaš si na to, čo sa stalo?"

Matt opäť záporne pokrútil hlavou. Jediné čo teraz vedel, bolo jeho meno. Na nič iné si teraz nedokázal spomenúť.

,,To ma momentálne neprekvapuje, po takej nehode sa do dalo očakávať." Hovoril si pre seba doktor.

Akej nehode? O čom to ten chlap hovorí? Prečo mu nepovie, čo sa mu vlastne stalo?

Matt zúfalo, pozeral na doktora a pohľadom sa mu snažil naznačiť, aby mu zodpovedal nevyslovené otázky.

,,Teraz ma prosím ospravedlňte, musím sa pozrieť na vašu priateľku." Povedal doktor a vypochodoval z miestnosti.

Priateľku? On mal priateľku?

Matt potriasol hlavou. To málo informácií, ktoré mal, mu vôbec nedávalo zmysel. Zatiaľ vedel len to, že mal nejakú nehodu a má aj priateľku, na ktorú si vôbec nedokáže spomenúť. Vôbec tomu nechápal. Prečo si nemôže spomenúť na nič zo svojho života?


Ešte chvíľu sa snažil vo svojom mozgu vypátrať nejaké informácie, no keď na nič neprichádzal vzdal to.

Sestrička stojaca v kúte izby ho znepokojene pozorovala, bolo jej ho úprimne ľúto. Aj keď ešte nebola diagnóza oficiálne potvrdená, už o tom hovorila celá nemocnica...






Doktor Thompson zamyslene kráčal po zaplnenej nemocničnej chodbe. Dnes mal prepustiť priateľku Matthewa. Bude jej musieť oznámiť, že jej priateľ sa už prebral z kómy. Keď vošiel do jej izby, sedela na posteli a zamyslene sa pozerala pred seba.

,,Tak Christie, ako sa dnes cítite?" spýtal sa jej priateľsky.

,,Mám sa dobre, len ma trochu pobolieva ruka." Opätovala mu úsmev.

,,Som rád, že to počujem. Tá ruka bude bolieť ešte týždeň dva a potom si na tú bolesť už ani nespomenieš."

,,Takže už môžem ísť domov?" spýtala sa nadšene.

Doktor prikývol.

,,Samozrejme, že môžeš ísť domov. Mám však pocit, že tu v nemocnici ťa ešte budem stretávať."

,,Tomu nerozumiem," pokrútila Christie hlavou.

,,Tvoj priateľ sa pred niekoľkými minútami prebral z kómy, predpokladám teda, že ho budeš chodiť navštevovať." Milo sa ňu usmial.

,,Matthew sa už prebral? Ale to je výborná správa." Šťastne sa usmiala Christie a vyskočila z postele. "Môžem ho vidieť?"

,,Momentálne mu robíme nejaké vyšetrenia, takže to bude musieť počkať. Je tu však ešte niečo čo by si mala vedieť." Zastavil ju doktor skôr ako vybehla z izby.

,,Čo by som mala vedieť?" znepokojene sa spýtala Christie.

"Ide o to, že Matt si na nič nespomína a momentálne ani nedokáže rozprávať. Tým si však nemusíš robiť starosti, po takýchto nehodách je to úplne bežné a po pár dňoch sa to vráti do normálu." Vysvetľoval jej doktor.

,,Takže nakoniec, bude predsa len v poriadku?" na konci vety skĺzla do otázky.

,,V tomto ohľade áno, no ešte stále nevieš všetko." Hovoril potichu doktor.

,,To nie je všetko?"

,,Nie, nie je. Keď do vás vpálilo to auto, najväčší náraz bol na strane vodiča. Takže na tej strane, kde sedel Matthew."

,,Ale pán doktor, to všetko už viem. Nerozumiem tomu, čo mi tu chcete povedať." Pokrútila Christie hlavou.

,,Matthew, má zlomené tri stavce a dva prasknuté. Z toho máme vážne podozrenie na to, že už nikdy nebude chodiť. Vyšetrenia, ktoré sa mu teraz robia, to majú potvrdiť." Ozrejmoval jej situáciu doktor.

,,Vy...naznačujete mi, že...že Matthew....Že on už..nikdy...nebude...že ostane na vozíčku?" koktala Christie.

,,Všetko tomu nasvedčuje." Prikývol doktor.

,,Nie, nie...to predsa nemôže byť pravda. On je predsa športovec, má ešte celý život pred sebou....nemôže ho celý stráviť na vozíčku! Nemôže, počujete, nemôže!!!" kričala Christie ako zmyslov zbavená.

,,Ja, je mi to naozaj ľúto, Christie." Šepkal doktor.

Christie začala usedavo plakať. Matt, jej láska, on predsa musí chodiť...




 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lilith-sama Lilith-sama | 8. července 2010 v 16:36 | Reagovat

Cristie je kočka!! a Chudáčik Matt, takto skončiť, ale veľmi sa mi to pááááči. Teším sa na ďalšie časti.

2 Tenny Tenny | Web | 8. července 2010 v 19:09 | Reagovat

Wow...
Vzalo mě to,popravdě řečeno..xD
Je to smutné a zároveň tajemně krásně napsané!
Těším se na druhou část...

3 Lukáš Lukáš | Web | 8. července 2010 v 20:28 | Reagovat

Ahoj. Vidím že tu máš nový vzhled. Mnohem "nabušenější" vzhled. Parádní.

4 Kirawa Kirawa | Web | 8. července 2010 v 21:18 | Reagovat

ohooo už sa teším na pokračovanie :D  moc moc sa mi to páčilo :D len tak ďalej

5 Ashley Ashley | Web | 9. července 2010 v 15:17 | Reagovat

Začína to trošku smutne ale dúfam, že pokračovanie bude ešte zaujímavé :-)...a máš super dizajn...veľmi sa mi páči ;-) hodí sa :-)

6 Nikusha_Aff Nikusha_Aff | Web | 10. července 2010 v 18:01 | Reagovat

teším sa na pokračko:)

7 mima mima | E-mail | Web | 29. května 2011 v 19:23 | Reagovat

jezis ja som tak stastna, ze si sa mi na blog ozvala, aspon som narazila na stranku kde su neskutocne uzasne pribehy :D aaa dakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama