13. To čo sa nikdy nemalo stať

14. srpna 2010 v 21:15 | Aiko
Takže pridávam sem ďalšiu kapitolu, práve teraz som ju dopísala, takže ju podávam za horúca. Ja s ňom celkom spokojná nie som, príde mi nejak zvláštna. Dúfam, že vám sa bude páčiť viac ako mne. Chcem sa poďakovať Lilith-sama, za to, že mi poradila na mieste, kde som sa zasekla. Takže ďakujem moc ;) A špeciálne pre Sparryho, odpísala som ti na komentár, ktorý si nechal pri tretej kapitole k Srdciam úsvitu. To je odo mňa všetko a zanechajte prosím komentáre :)
Nox praesidium nostri




Laura vošla do poloprázdnej triedy a sadla si na posledné miesto v strednom rade. Nikdy by si nepomyslela, že je do Gabriela zaľúbená. Mala ho rada, len ho vždy brala ako staršieho brata. No keď pila jeho krv zalial ju neznámy pocit, a potom keď Gabriel vyslovil
v myšlienkach tie dve slová...Niečo sa v nej zmenilo, a potom si uvedomila, že cíti vlastne to isté, čo on. Musela si však priznať, že to necítila v takej veľkej miere ako Gabriel. Vedela však, že s ním bude šťastná. Gabriel bol ten najlepší človek, akého kedy stretla. Hoci bol upír, jeho srdce bolo láskavejšie ako srdcia mnohých ľudí. Každý, kto ho lepšie spoznal, tvrdil, že Gabriel je vo vnútri ešte stále človekom.

Trieda sa postupne naplnila celá až kým zo zvukom zvonenia do triedy vošiel profesor. Každému bez slova podal tri zopnuté papiere a povedal im, že majú čas do zvonenia. Na papieri bolo takmer tridsať otázok, ktoré sa týkali druhej svetovej vojny, ktorú preberali na predchádzajúcich hodinách. Laura chytila do ruky pero a všetky otázky za radom vyplnila. O druhej svetovej vojne by dokázala napísať aj 1000-stranový román.

Test dokončila 10 minút pred koncom hodiny, a tak zostávajúci čas sledovala spolužiakov ako zúrivo písali a prevracali strany papierov alebo len s vypúlenými očami sledovali otázky a uvažovali nad tým, či vôbec niečo také preberali. Laura teda prevracala v prstoch pero a zamyslene sa pozerala pred seba. Všimla si, že na ňu profesor šokovane vyvalil oči, keď zbadal test položený na kraji lavice. Ona jeho pohľad však ignorovala a venovala sa svojim myšlienkam.


Ďalšiu hodinu mala fyziku, ktorú mala spoločnú so Sebastianom. Keď vošiel do triedy usmiala sa na neho a hlavou kývla na miesto vedľa seba. Sebastian sa na ňu najprv šokovane pozrel a keď videl, že to myslí vážne, prisadol si.

,,Ahoj," pozdravila ho s úsmevom Laura.

,,Ahoj, pred školou som ťa videl, s tvojím priateľom. Nevedel som, že s ním chodíš." Neodpustil si trpký podtón.

,,Naozaj?" spýtala sa prekvapene. "S Gabrielom sa poznám už roky, je to rodinný priateľ."

,,Ste spolu už dlho?" zadíval sa jej do očí.

,,No vlastne, sme sa dali do kopy len včera." Priznala a sklonila hlavu.

,,Myslíš, že vám to vydrží?" spýtal sa jej a ruku zaťal v päsť.

,,Gabriel je najlepší človek akého poznám." Pokrčila plecami a zadívala sa Sebastianovi do očí a prekvapil ju hnev, ktorý v nich videla. "Ty sa na mňa hneváš?" šokovane na neho pozrela.

"Nie, prečo by som sa mal?" pokrútil hlavou.

"Vidím ti to na očiach, hneváš sa." Trvala na svojom Laura.

Sebastian od nej odvrátil pohľad a vytiahol si z tašky učebnicu, ktorú potom "pozorne" čítal.


Laura nepočula ani jedno slovo z profesorovej prednášky. Stále myslela len na hnev v Sebastianovych očiach. Ten pohľad nemohla vypustiť z hlavy. Vôbec nechápala prečo tak reagoval. Ďalšiu hodinu mala spoločnú s Victoriou a Michaelom. Michael sa celú hodinu priblblo usmieval a oči sa mu nebezpečne leskli. Laura ho však úplne ignorovala, výmysly jej brata boli teraz tou poslednou vecou, na ktorú mala náladu. Victoria celý čas počúvala Laurine myšlienky a napokon sa rozhodla, že by jej mala o Sebastianovi povedať. Od kedy nastúpili do školy a prvýkrát zbadala Sebastiana, rozhodla sa, že na jeho myšlienky si bude dávať pozor. Hrozilo, že si spomenie na detaily tej noci, keď ho Laura našla.

Mala s ním aj pár hodín spoločných, takže plán jej dokonale vychádzal. Na tú noc myslel pomerne často, no nespomenul si na nič, čo by Angiolieriovcov mohlo prezradiť. No na Lauru myslel vlastne skoro stále. Preberal to, ako ju prvýkrát videl v nemocnici a na to ako mu vrátila otcove vojenské známky. Hoci si to sám neuvedomoval, Victoria na to prišla rýchlo. Sebastian sa do Laury zaľúbil, a to mohlo spôsobiť, nie veľké, ale obrovské problémy. Victoria si sama pre seba prikývla, Laura sa to musí dozvedieť čo najskôr.




"O čom chceš hovoriť?" pozrela sa spýtavo Laura na Victoriu a podišla k umývadlu.

Victoria sa oprela stenu a skontrolovala, či sa na toaletách nikto nenachádza.

"Všimla som si, že ťa zaskočila Sebastianova reakcia na to, že chodíš s Gabrielom.

"Mohla som vedieť, že ti to neujde." Povedala sarkasticky Laura.

"Tebe to naozaj nedochádza, Laura?" pozrela na ňu pochybovačne.

"O čom to hovoríš?" nadvihla obočie.

"Zaľúbil sa do teba," odvetila prosto.

"Čo?!" vyprskla šokovane Laura a rukami sa oprela o umývadlo.

Victoria len prikývla.

"To nemyslíš vážne." Zašepkala.

Victoria k nej prišla a objala ju okolo ramien.

"Myslím." Zašepkala ticho a pritúlila si ju k sebe ešte bližšie, keď rozpoznala smer jej zmätených myšlienok. Vyčítala z nich len jednu vetu, ktorú Laura aj tak vyslovila nahlas.

"Ako dlho?"

"Od tej nehody. Myslí na teba skoro stále. Je zmätený, ale v tomto si je istý. Vie to. Keď si dnes prišla s Gabrielom, doslova ho to zlomilo. Toľko bolesti som v myšlienkach už dlho necítila." Hovorila Victoria a hladila svoju sestru po chrbte.

Laura len zmätene krútila hlavou. Toto sa predsa nikdy nemalo stať.

Prečo?

Pýtala sa sama seba a mala pocit, že začne plakať. Toho však nebola schopná. Nie však kvôli tomu, že by upíri nemohli vôbec plakať. Mohli plakať, museli však cítiť taký žiaľ, ktorý by ľudské srdce nikdy nebolo schopné uniesť. Laura ešte nikdy v živote neplakala a hoci v tejto chvíli cítila obrovskú zmes pocitov od smútku až po hnev, slzy neprichádzali.

Dvere na záchodoch sa otvorili a dovnútra vplávala Alexandra so zástupom svojich pätolizačiek. Keď zbadala Victoriu, ako objíma Lauru, ktorej telo sa triaslo, šokovane na ne vyvalila svoje tmavohnedé oči obtiahnuté širokou čiernou linkou.

"Si v poriadku?" spýtala sa Alexandra, odpovede sa však nedočkala.

"Nechceš ísť domov?" spýtala sa jej Victoria tak, aby ju okrem nej nikto nepočul.

"Nie, nebudem predsa utekať. Vydržím to, mala by som sa s ním však porozprávať." Hovorila šeptom.

"To v žiadnom prípade!" pokrútila Victoria razantne hlavou. "Čo by také by si mu povedala? Počuj Sebastian, moja sestra dokáže čítať myšlienky, a tak som sa dozvedela, že ma miluješ, ale to nemôžeš..."

"Ja neviem, nemôžem to však nechať len tak!" jej hlas naberal na intenzite, no stále šepkala.

,,Laura, daj tomu trochu času. Nemyslím si, že si na to pripravená." Snažila sa jej to vyhovoriť Victoria.

"A budem na to vôbec niekedy pripravená?" zadívala sa jej pozorne do očí.

"Ja neviem..." sklonila hlavu Victoria.

"Tak vidíš, no máš pravdu, na teraz to nechám tak." Prikývla, najprv sa o tom porozpráva s Gabrielom. Teraz keď spolu chodia, má právo to vedieť a navyše jej snáď bude vedieť aj poradiť. Potrebovala cítiť, jeho objatie. Potrebovala počuť, že to spoločne vyriešia...



Alexandra ich po celý čas pozorne sledovala. Neustále si niečo šepkali a chvíľu to dokonca vyzeralo, tak že sa hádajú. Vôbec tomu nerozumela, bolo na tom niečo divné a ona nemala ani len potuchy, čo to mohlo byť. Vždy vedela o všetkom čo sa na škole dialo, a teraz bolo úplne mimo obraz. Musí ich pozornejšie sledovať. Ona príde na to, čo sa deje...






Gabriel sa chrbtom opieral o bok auta a nohou netrpezlivo dupkal po zemi. Okolo obeda dostal od Laury správu, v ktorej hovorila, že sa s ním musí o niečom vážnom porozprávať. Celý čas bol potom ako na strune a nervózne pochodoval po dome. Z domu vyrazil, už u polhodinu skôr ako mal pôvodne v pláne. Laura by mu nepísala len pre nič za nič, musí to byť niečo vážne a navyše, ticho v dome ho nesmierne rozčuľovalo.


Teraz stál pred školou a čakal, kým z nej vyjde Laura. Pozorne skúmal každé telo v tej obrovskej mase, osobu, na ktorú čakal, však nevidel. Trvalo ešte dobrých päť minút, keď sa jeho pohľad konečne stretol s Laurinými očami, ktoré sa leskli smútkom. Keď ho Laura zbadala, šťastne sa usmiala. Tá žiara lásky v jeho očiach ju jediná presvedčovala o tom, že všetko bude v poriadku. Pretisla sa viac do predu a o pár sekúnd ju už Gabriel zvieral vo svojom objatí.

,,Laura čo sa deje? Celá sa trasieš." Pevnejšie ju zovrel v objatí.

"Poďme niekam inam." Zašepkala a prosebne sa mu zadívala do očí.

"Samozrejme," prikývol Gabriel a pomohol jej nastúpiť do auta.




"Kam pôjdeme?" spýtal sa keď odbočoval na hlavnú cestu.

"Je neviem," nešťastne sklonila hlavu Laura.

Gabriel natiahol ruku k tej Laurinej a povzbudzujúco jej ju stisol.

,,Laura, neboj sa, čokoľvek sa deje, spolu to vyriešime."

"Ďakujem" zašepkala Laura a preplietla si prsty s Gabrielom.

Zvyšok cesty išli v tichu. Gabriel sa rozhodol, že Laura zavezie domov. Porozprávať sa môžu v lese. Keď boli dostatočne ďaleko od domu Gabriel sa postavil oproti Laura a skúmavo sa zahľadel Laure do očí.

"Povieš mi už čo sa deje?" vyzval ju do rozprávania.

Laura prikývla.

"Ide o Sebastiana..." začala potichu.

"Spomenul si snáď na niečo z tej noci, čo si ho našla?" spýtal sa vystrašene.

"Nie, niečo horšie." Zvesila nešťastne Laura plecia.

Gabriel nechápavo pokrútil hlavou.

"On sa do mňa zamiloval." Zašepkala Laura a zviezla sa na zem, kde sa oprela o strom.

"Čo?!" vydýchol šokovane Gabriel a klesol na zem k Laure.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lilith-sama Lilith-sama | Web | 14. srpna 2010 v 21:28 | Reagovat

Po prvé. Nemáš za čo. Určite by ti pomohol každí. A po druhé. Zase si to tak skvelo ukončila! Si zlá, keď to takto robíš. Už len pre tieto konce ťa nebudem volať anjel. (NIe že ich kvôli tomu začneš písať stále, lebo uvidíš čoho som sa schopná).:D:D Ale inak to bola veľmi pekná kapitola. Som zvedavá čo jej na to Gabriel povie. Uvidíme či mu nebude vadiť konkurencia. :D:D *Muhahaha*

2 Nikyta Destiny* Nikyta Destiny* | Web | 15. srpna 2010 v 10:09 | Reagovat

jej..tys po mě vlastně chtěla klikačku..já jsme kráva=D sry včera jsem se vrátila z tábora..hned dám...
http://fc01.deviantart.net/fs18/i/2007/157/7/0/Symphony_nr_5___Destiny_by_Iardacil.jpg

3 Nikyta Destiny* Nikyta Destiny* | Web | 15. srpna 2010 v 10:42 | Reagovat

diplom vyrobím večer =) jinak díky za účast x))

4 Ronnie Ronnie | Web | 15. srpna 2010 v 13:18 | Reagovat

páni, nemyslela som si, že z toho budú robiť až takú veľkú tragédiu! :D som zvedavá, ako sa zachová Gabriel, či bude žiarliť alebo sa hnvať, alebo mu to bude jedno... proste som zvedavá :D
ale myslím, že to dopadne dobre! už si sa rozhodla, s kým bude nakoniec? lebo ja to teraz absolútne netuším :D ale píš ďalej, je to teraz v dobrom deji!! :)

5 sparry sparry | 15. srpna 2010 v 14:26 | Reagovat

Ako Aiko je to dobra kapitola, a ze je na nej nieco zvlastne? hmm ani nie, ako jedine co ti mozem povedat je ze ten zaciatok bol trosku rychly, rychlo sa to odohralo a rychle rozhovory, proste si to nerozvlacovala niekam do ..., ale ja ti do toho nemam co vraviet, ked som este nic nenapisal ;) Cize len smelo pokracuj a ten koniec bol vazne dobry , som zvedavy ci Gab bude robit cirkus, alebo to vezme sportovo, a zacne o nu bojovat :D Tak sa tesim uz na dalsiu kapitolu

6 Kirawa Kirawa | Web | 15. srpna 2010 v 21:14 | Reagovat

tomu sa hovorí šok :D súhlasím s tým čo sa tu už povedalo :D a aj ja som zvedavá:D

7 Ronnie Ronnie | 15. srpna 2010 v 22:42 | Reagovat

Poklad, vieš koľkokrát som ja rozmýšľala nad tým, aký je on v skutočnosti?
Čo keď je to ďalší hollywoodsky maznáčik, ktorého zaujíma len moda a kariera?
Ale potom som si spomenula na môjho Kellana z poviedky a hneď som sa ukľudnila... ver tomu, pomáha to!! :P

8 Tenny Tenny | Web | 16. srpna 2010 v 22:27 | Reagovat

Alexandru nemám ráda:D
A nechápu,proč je to tolik překvapilo...vždyť to Laura musela snad vidět,ne?..A přece ze začátku ho taky měla moc ráda...nebo ne?:D
Prostě..je to dokonale napsané!!
Moc hezky se to čte..tak nějak samo=)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama