Spiace dievča

11. srpna 2010 v 13:33 | Aiko
Nie, toto sa vám nesníva. Ja som naozaj niečo napísala. Túto poviedku som mala v mysli už dlho, no len teraz som ju napísala a nakoniec je úplne iná ako som si ju spočiatku predstavovala. Keď ju budete čítať pustite si pesničku, podľa ktorej som poviedku napísala. 








V preplnenej ulici sa zhromažďovalo stále viac a viac ľudí. Obrovské množstvo okoloidúcich sa zhromažďovalo okolo mladého dievčaťa, ktorého bezvládne telo ležalo na ceste. Dievča mohlo mať tak sedemnásť, najviac devätnásť rokov. Hnedé vlasy rozprestreté okolo jej bledej tváre boli zmáčané karmínovočervenou krvou, ktorá sa jej doslova liala z hlavy. Z vedľajšej cesty sa ozývalo húkanie sanitky, ktorá hneď zastavila na preplnenej ulici. Ľudia vytvorili úzku cestičku, ktorou sa lekári s nosidlami dostali k dievčaťu. Okamžite ho naložili do sanitky a ponáhľali sa do najbližšej nemocnice...


Playground school bell rings again
Rain clouds come to play again


V izbe, kde ležala sa ozývali zvuky množstva prístrojov, ktoré monitorovali jej životné funkcie. Okrem ich pípania bolo v izbe absolútne ticho. No v mysli spiacej dievčiny sa ozýval jeden jediný zvuk. Zvuk zvonca na školskom ihrisku. Opäť bola sedemročným dievčatkom a hrala sa s kamarátkami. Zapletené vrkôčiky jej poletovali zo strany na stranu, keď sa naháňala za loptou.

Zrazu sa potkla a spadla na zem. Z úst sa jej vydral výkrik bolesti. Pozrela sa na svoje koleno, z ktorého jej na asfalt stekali drobné kvapôčky krvi. Z očí jej vytryskli slzy, neplakala pre boľavé kolienko, ale pre roztrhané pančušky. Mama do nej znovu nakričí a ona sa už nebude môcť hrať. Pozrela sa na zamračenú oblohu a slabučko sa usmiala.

Práve začalo pršať...aspoň nebude plakať sama.



Has no one told you she's not breathing?
Hello I am your mind giving you someone to talk to
Hello


Okolo seba počula množstvo hlasov.

"Životné funkcie v norme..."
"Nebadáme žiadne známky mozgovej aktivity..."

Čo to má všetko znamenať. Veď ona je tu. Dýcha a počuje všetko o čom hovoria. Všetko predsa vníma. Prečo jej nevysvetlia čo sa deje? Je taká slabá. Nedokáže sa dlho sústrediť. Znovu upadá do bezvedomia. Do slastného ticha, v ktorom je sama so svojimi myšlienkami. Myšlienkami, ktoré nedávajú vôbec žiaden zmysel...


Na dverách jej izby sa zabuchli dvere. S plačom sa zrútila na drevenú dlážku. Tak strašne to bolí, tú bolesť nedokáže slovami opísať. Trhá jej srdce na drobné kúsočky. Už nevládze, potrebuje niekoho, komu sa môže zveriť. Niekoho, kto pochopí jej pocity, niekoho kto jej povie: "Ahoj," bez ironického podtónu. Potrebuje, ale nemá...



If I smile and don't believe
Soon I know I'll wake from this dream
Don't try to fix me, I'm not broken

Na tvári jej hrá šťastný úsmev. Schádza dole schodmi, pod ktorými ju čaká On. Ten na ktorého celý čas čakala, a aj sa ho dočkala. Všetko je také krásne. Jej vnútro zohrieva malý plamienok. Plamienok radosti, ktorý za celý život ešte nikdy necítila. No vie, že čoskoro sa to stane znovu. O pár sekúnd sa prebudí a všetko bude tak ako pred tým...


Hello I'm the lie living for you so you can hide
Don't cry

Pozerá sa do zrkadla, pozerá sa do svojich zelených očí, ktoré sú stále poznačené plačom. Kto je tá cudzinka, čo na ňu upiera ten nešťastný pohľad. Rýchlo sa jej otáča chrbtom, nedokáže sa na ňu pozerať. Musí sa pred ňou schovať, musí prestať plakať. Opäť však cíti tú známu slanú chuť, na svojich suchých perách...

Suddenly I know I'm not sleeping
Hello I'm still here

"Súhlasíte s tým čo som vám práve navrhol?" spýtal sa mladý doktor ženy, ktorá sa so skleným pohľadom pozerala na spiace dievča a podal jej pero a papiere.

"Ste si istí, že sa nedá nič spraviť?" spýtala sa.

Doktor prikývol.

,,Je úplne zbytočné ju nechávať na prístrojoch. Jej mozog nejaví žiadnu činnosť." Hovoril monotónne.

Žena uchopila pero, ktoré jej doktor podával a podpísala potrebné papiere. Poslednýkrát sa pozrela na svoju dcéru a odkráčala preč.


Chce vykríknuť, no ústa ju nechcú poslúchnuť. Haló, ja som stále tu. Nechcem zomrieť...

All that's left of yesterday


Doktor podišiel k dievčine a pozrel sa do jej nehybnej tváre. Slabo sa usmial a odpojil prístroj, ktorý jej umožňoval dýchanie...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lilith-sama Lilith-sama | Web | 11. srpna 2010 v 13:41 | Reagovat

Smutné. Ale pri tom krásne. A gratulujem, že si opäť niečo napísala. Už mi tvoje poviedky začali chýbať.

2 Diane Chocola Diane Chocola | E-mail | Web | 11. srpna 2010 v 21:42 | Reagovat

omgggggggggggggggg tak toto ma totalne vystrasilo... nikoho v kome nikdy neodpojim od pristrojov!!! musim si dat do zavetu ze chcem aby ma nechali zit keby daco..
a mna dorazilo ze ta matka odisla.. ze so svojim dietatom neostala az do konca.. aspon to pre nu mohla urobit.. drzat ju za ruku kym by zomierala.. :(

3 Tenny Tenny | Web | 11. srpna 2010 v 22:02 | Reagovat

Ach,to je překrásné!!=O
Je to depresivní,ale krásné!!!
Dokonalé,tak výstižné...prostě..nádhera!
A tu píseň od Evanescence mám moc ráda,dřív jsem ji i vyzpívala,teď už ne:D
Je dokonalá,stejně jako ten příběh;-)

4 Kirawa Kirawa | Web | 12. srpna 2010 v 11:00 | Reagovat

to bolo tak nádherné a smutné..............ja nemám slov.....tá pesnička sa tam skvelo hodila.....

5 Gaudi Gaudi | Web | 14. srpna 2010 v 20:51 | Reagovat

ach jaj... slzy sa mi tlačia do očí...ako vždy pri tejto piesni, ale krásne napísané, ten koniec... :(

6 ajuqa ajuqa | Web | 16. srpna 2010 v 11:59 | Reagovat

ahojky nechceš být moje sb budu ráda

7 AndyCullen AndyCullen | Web | 23. října 2010 v 18:23 | Reagovat

pláču Aiko, pláču tohel bylo strašně dojemné...

8 alenka15987788 alenka15987788 | Web | 27. února 2011 v 16:35 | Reagovat

G.O.D. - moc fajn

9 Sima Sima | Web | 7. dubna 2011 v 21:18 | Reagovat

tak toto bola neskutočne krásna poviedka :D smutná, ale neskutočne krásna...veľmi sa ti podarila :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama