Prosinec 2010

Písanie...

29. prosince 2010 v 22:22 | Aiko
~Utekáme z reality, aby sme sa vyhli bolesti, ktorú nám prináša realita a boj s ňou~
                                                                                                                               Zuzu


Keď som zbadala túto myšlienku, vedela som, že musím napísať nejaký článok a keďže som sa ešte dnes rozprávala s mojou zlatou Andy o písaní a tom čo nám prináša okamžite som otvorila Word a pustila sa do písania.

Beznádej

25. prosince 2010 v 15:04 | Miharu




Bolesť, strach, otupenosť a beznádej len to cítim.
Bojím sa že nikdy nedosmútim
snažím sa zabudnúť na celý svet,

ale myslím len na jej nádhernú pleť.
Malé kvapky mi po bledých lícach stekajú
Niekde daleko dva havrany krákajú

Možno oznamujú že čas môj nadišiel,
veď môj duch už odo mňa dávno ušiel
len telesná schránka, tá jediná mi ostala. 

Prišla som o všetko, čo som kedy milovala...

Christmas Nightmare

15. prosince 2010 v 19:13 | Aiko
Túto báseň som napísala už dávnejšie...Je napísaná strašne čudne, ale predsa aspoň trošku vystihuje môj pohľad na Vianoce... 


Snehová vločka letí k zemi,
čas Vianoc je už za dverami.
Chladný vietor fúka cez kabát,
skrehnutú ruku nemá kto vo svojej dlani zohriať.

Všetko čo bolo krásne
je teraz umelé.
Darčeky, ktoré nás kedysi tešili
sú teraz neopodstatnené.

Krása sviatkov sa vytratila do neznáma,
nahradila ju chuť zavrieť oči a spať až do ďalšieho rána.
Prespať všetku sviatkov umelú krásu,
zabudnúť na to, že v škatuli opäť nenájdeme vytúženú lásku.

Zobudiť sa, keď sa posledný sneh roztopí,
tváriť sa, že život pokračuje v stereotypnej koľaji.
Nevidieť usmievajúcich sa ľudí,
nepočuť vianočných kolied zvuky.

Prežiť vo sne krásne sviatky,
opäť prežívať detskú vďaku Ježiškovi za úžasné darčeky.
Predstierať, že sa na sviatky tešíme po celý rok,
čakať pod imelom na sviatočný bozk...

17. Záblesky minulosti časť prvá

10. prosince 2010 v 18:00 | Aiko
Ospravedlňujem sa, že ste museli čakať na túto kapitolu tak dlho, ale moja múza si opäť dala menší štrajk. Tento raz sa prejavil tým, že keď som zapla Word, nebola som zo seba schopná vytrieskať ani jedno slovo. Keď som však zobrala do rúk ceruzku a papier, išlo to samo, a tak som to všetko najprv písala na papier a až potom som to prepísala do Wordu. Najlepšie na tom však je, že som to všetko napísala v škole :D Nejdem vás teda ďalej zdržiavať, užite si čítanie...Dozviete sa tu pár vecí z Laurinej minulosti. 

Btw. Dúfam, že sa článok pridá, nakoľko ho prednastavujem a pravdupovediac, to robím po prvý raz :)
Nox praesidium nostri


Happy B-day Life in a different world

10. prosince 2010 v 14:30 | Aiko + Miharu
Miharu:

Pamätám si akoby to bolo včera, keď sme spolu sedeli na jednej véľmi nudnej zastupovanej hodine a dohodli sa že založíme spoločný blog. Nápad to bol síce pekný, ale dlhšiu dobu nás nemohol napadnúť ani názov. Po vymyslený názvu nám to však ako sa hovorí išlo už ako po masle a preto sme stále tu. Živé zdravé a občas aj kreatívne.

Aiko:

A potom to už naozaj išlo ako po masle. Pribúdali články, samozrejme odo len odo mňa *škaredo na ňu zazrie*, no potom sa aj v tebe prebudila kreatívna stránka a začala si písať. A tak to išlo pár pekných mesiacov a blog sa naďalej rozvíjal. A tak tu dnes sedím s pohárom Coca-Coly *zdvihne ho na prípitok*

Miharu:

Už aj s paprikovými čipsami a rozmýšľame alebo teda presnejšie ja rozmýšľam aký dlhý čas už vlastne zdieľaqm svoj život s touto šikovnou opicou..:D:D

Aiko:

Ooo, kompliment, to si snáď ani nezaslúžim :D *červená sa ako paprika na čipse, ktorý pred chvíľou zjedla*

Miharu:

Nemáš začo však vieš že ťa ľúbim spolu s Dorianom Grayom a Stefanom ktorý sa našťastie nevyspal s Katherine.. a tak vraciam sa k téme už rok sme tu spolu a tešíme sa s našej najväčšej vášne ktorou je písanie.

Aiko:

Heey..to bol spoiler!!! Keby niečo je to tvoja chyba a nie moja!!! Ale áno, vráťme sa k veci...Práve dnes ubehlo presne 365 dní, od kedy sme založili tento blog a obe dúfame, že aspoň ešte 365 dní tu budeme spoločne prispievať našimi spisovateľskými pokusmi.


Aiko + Miharu:

Veríme, že sa tešíte s nami a rovnako si pripíjate, samozrejme Colou *výhražne na nich pozerá* :D :D :D A tak si spoločne zaspievajme:

Happy Birthday!!!



16. Budeme mať návštevu

6. prosince 2010 v 21:33 | Aiko
Opäť sa hlásim s ďalšou kapitolou. Je kratšia ako tá pred tým, ale to z toho dôvodu, že nasledujúca bude dlhá. Pravdepodobne ju rozdelím na viac častí, ale to ešte neviem s istotou povedať. Ospravedlňujem sa, ak sú tam nejaké chyby, no nechce sa mi to po sebe čítať. Prajem príjemné čítanie :)

P. S.: Kapitolu chcem venovať Ronnie, ktorá do mňa hustila, aby som písala :D A rovnako aj Tenny, ktorá mi stále pomáha :) Ľúbim vás, baby :* ♥
Nox praesidium nostri


15. Tajomstvo

5. prosince 2010 v 21:01 | Aiko
Opäť ďalšia kapitola, tento raz je už dlhšia. Má niečo okolo štyroch strán, prajem príjemné čítanie :) 

14. Život bez teba si nedokážem predstaviť

4. prosince 2010 v 17:28 | Aiko
Nebojte sa, nemáte halucinácie a ani nie ste slepí, naozaj som napísala po štyroch mesiacoch ďalšiu kapitolu. Konečne sa dozviete Gabrielovu reakciu na to, že Sebastian sa zamiloval do Laury. Kapitola je kratučká, má len niečo vyše strany, ale je dostatočne dlhá aby som sa mohla konečne posunúť ďalej. Dúfam, že si užijete čítanie :)
Nox praesidium nostri


Pridávam ešte pesničku, ktorú som počúvala celý čas pri písaní. Ten text, je proste úžasný :) 

Budúcnosť

3. prosince 2010 v 22:42 | Aiko
Toto ma už napadlo dávnejšie, no len pred pár minútami som sa rozhodla venovať tomu, ako tak ucelené podobu. Budem vám vďačná za váš názor. Je to vlastne úvaha o tom, aké by to bolo poznať budúcnosť :)