15. Tajomstvo

5. prosince 2010 v 21:01 | Aiko
Opäť ďalšia kapitola, tento raz je už dlhšia. Má niečo okolo štyroch strán, prajem príjemné čítanie :) 



Nox praesidium nostri


Laura s Gabrielom ešte chvíľu stáli v objatí uprostred lesa až pokiaľ sa nezačala stmievať. Vtedy usúdili, že by radšej mali ísť niekam inam, nakoniec sa rozhodli, že pôjdu ku Gabrielovi. Hliadku dnes mala Victoria s Michaelom, takže to určite nebude problém. Keď prišli ku Gabrielovi, narazili na Rafaela. Ten ich s úškrnom a veľavravným pohľadom privítal.

"Tak ako sa máme, hrdličky?" spýtal sa so smiechom.

"Bolo to lepšie, kým sme ťa nevideli." Udrel ho do pleca Gabriel a Laura dramaticky pretočila očami. Pribudol ďalší upír, ktorý bude na ich vzťah narážky, prvým bol samozrejme jej milovaný brat Michael.

Pravdou však bolo aj to, že Rafaelovi sa páčila a on neraz aj pred jej rodičmi a vlastne aj pred kýmkoľvek vyjadroval o ňu záujem. Ona ho však vytrvalo ignorovala a tvárila sa, že si nič nevšimla...

Rafael sa ešte chvíľu pokúšal aspoň jedného z nich vyprovokovať, no po viacerých neúspešných pokusoch to vzdal a odišiel preč.

"Dáš si niečo na pitie?" spýtal sa Gabriel, keď boli konečne sami. Laura len bezslovne prikývla a prešla do obývačky, kde si sadla na pohovku. Zamyslene sa dívala pred seba a rozmýšľala, čo má robiť so Sebastianom. Nemôže ho k sebe pustiť bližšie, mohol by sa dozvedieť niečo čo má zostať utajené. Akokoľvek sa snažila niečo vymyslieť, dospela len k tomu, že nemôže robiť nič. Aspoň pokiaľ sa jej Sebastian nerozhodne priznať s tým, čo k nej cíti a Laura pevne dúfala, že sa to nestane. Nevedela si ani len predstaviť, čo by mu na to povedala.

"Prepáč, Sebastian, ale mňa milovať nemôžeš. Som zlý upír, ktorý ťa môže zabiť, kým budeš spať. Preto sa radšej odo mňa drž čo najďalej, lebo ti z tela vypijem každú jednu kvapôčku krvi..."

Najprv by ju vysmial a potom by ju sám dopravil do najbližšej psychiatrickej liečebne. Navyše ona je predsa s Gabrielom, ak by ho opustila, zlomila by mu srdce, a to nechcela. Záležalo jej na ňom, nedokázala by mu tak veľmi ublížiť. Veď ho predsa miluje, aj keď nie až tak veľmi ako on ju...

"Nad čím premýšľaš?" vyrušil ju Gabriel podávajúc jej pohár s krvou.

"O všetkom..." usmiala sa a posunula, aby si mohol sadnúť k nej.

Gabriel si sadol a objal ju okolo pliec. "Neboj sa, spoločne to vyriešime, sľubujem." Povedal a pobozkal ju do vlasov. Laura si položila hlavu na Gabrielovo plece a vdychovala jeho vôňu. Keď zacítila jeho prúdiacu krv, očné zuby sa jej predĺžili. Gabriel vycítil čo sa deje a nemo prikývol, Laura viac neváhala a zahryzla do jeho krčnej tepny.

Zatiaľ čo jej hrdlom tiekla horúca krv, v hlave jej behali obrazy Gabrielových myšlienok. Keď zacítila zmes jeho strachu, smútku a zúfalstva, musela prestať. Nemyslela si, že mu to tak veľmi ublížilo. Samozrejme, že vedela, že ho to trápi, no prekvapila ju tá intenzita.

"Prepáč," zašepkala trasľavým hlasom.
"Ty za to nemôžeš, netráp sa tým, nie teraz." Privinul si ju rukou bližšie k sebe a opäť ju pobozkal do vlasov.

Laura pobozkala ranu, ktorú zanechali jej zuby a tak ju zacelila. Potom si ju Gabriel stiahol na kolená a ľahko ju pobozkal na hrdlo, kde sa okamžite začala rysovať jej tepna. Laura sa pritisla bližšie a zacítila, ako Gabrielove zuby prenikli cez jej hrdlo. Zatiaľ čo pomaly pil jej krv, sklonila hlavu na jeho rameno. Potom jej ranu zacelil bozkom, rovnako ako ona jemu.

"Milujem ťa," zašepkala mu Laura do pootvorených pier a pobozkala ho. Gabriel jej bozk opätoval a predĺžil ho. Po krátkej chvíli sa s Laurou v náručí postavil a vyniesol ju hore do svojej izby, kde si s ňou ľahol na posteľ. Ešte chvíľu sa bozkávali a užívali si prítomnosť toho druhého. Potom sa Laura zosunula z Gabriela a ľahla si tvárou oproti nemu.

"Milujem ťa," tiež zašepkal Gabriel, preplietol si s ňou prsty a spoločne si hľadeli do očí až do svitania.






"Myslím, že by sa mala ísť domov, teda ak chceš ísť do školy, mala by si sa prezliecť." Prerušil Gabriel ticho, ktoré panovalo už od večera.

"Máš pravdu," usmiala sa Laura. "Odvezieš ma?"

"Pravdaže, len na seba hodím niečo iné." Povedal Gabriel a vstal z postele.

Laura si zatiaľ ľahla na chrbát a slastne zatvorila oči. Celú noc strávila tým, že pozerala Gabrielovi do očí a ani jeden z nich nevyriekol jediné slovo. Predsa však mala pocit, že si toho povedali, viac ako kedykoľvek predtým.

"Môžeme ísť," vyšiel z kúpeľne Gabriel oblečený v čiernych džínoch a bielom tričku, cez ktoré mal prehodenú koženú bundu. Laura vstala z postele a spoločne s Gabrielom vyšli z domu, kde nasadli do jeho čierneho mercedesu.

Keď vchádzali cez masívne drevené dvere, stretli sa s Michaelom a Victoriou, ktorí sa práve vracali z hliadky.

"Stalo sa niečo?" spýtal sa Gabriel zo záujmom, keď videl ich zničené oblečenie.

Michael a Victoria jednotne pokrútili hlavami a tvárili sa, akože mi nič, načo sa Laura rozosmiala. Gabriel sa na ňu nechápavo pozrel.

"Nudili sa, tak sa trošku pobili a ich oblečenie to po väčšine nevydržalo. Tipujem, že Michael skončil v nejakom ihličnatom strome." Potiahla so smiechom cíp jeho roztrhaného trička. Michael len pokrčil plecami a vyhlásil, že ide do sprchy. Victoria ešte pokrútila nad ním hlavou a vybehla po schodoch do svojej izby.

"Aký to má význam, že sa mlátia?" spýtal sa Gabriel s jedným nadvihnutým obočím.

"Žiadny, Michael sa nudí a Victoria tak aspoň môže precvičovať svoju silu. Michael si to samozrejme, vždy odnesie a ona odíde len s pár škrabancami. Už sme si na to všetci zvykli, jednoducho to neriešime a nemal by si to riešiť ani ty." Pokrčila plecami.

"Je mi to jedno, pokiaľ sa s nimi nemlátiš ty." Pobozkal ju jemne na pery a usmial sa.

"Toho sa báť nemusíš, nie som predsa blázon, aby som sa mlátila s vlastnými súrodencami." Opätovala mu Laura bozk.

"Gabriel máš chvíľku čas?" ozval sa z kuchyne hlas Laurinho otca, Marcusa.

"Choď, ja sa prezlečiem a prídem za vami." Dala Laura odpoveď na otázku v Gabrielových očiach.

Teraz, keď si vymenili krv, oveľa lepšie cítili svoje pocity a keď Laura pila Gabrielovu krv, dokázala mu dokonca čítať myšlienky. To bolo pravdepodobne spôsobené tým, že jej dvojča je Victoria, ktorá číta myšlienky komukoľvek. Neskôr sa jej na to spýta...

Keď zišla dole, otec s Gabrielom sa o niečom živo zhovárali.

"Deje sa niečo, vyzeráš rozrušene." Pozrela sa otcovi do očí.

"Nič, čo by ťa malo trápiť," prešiel k nej a dal jej pusu do vlasov.

"Určite?" pochybovačne sa na neho zadívala.

"Samozrejme," prikývol.

Laura pozrela na Gabriela, ale on len pokrútil hlavou. Cez spojenie s ním cítila, že niečo nie je v poriadku, no tiež cítila, že sa od neho nič nedozvie. A ak sa to nedozvie od neho, tak jej to povie niekto iný. Niekto, kto vie všetko a ten niekto je práve Victoria.

Keď vošla do jej izby, práve si česala vlasy.

"Povieš mi čo sa tam dole deje? Otec sa tvári, akoby nič no pri tom na ňom a rovnako aj na Gabrielovi vidím, že sa niečo deje a nikto z nich mi nič nepovie." Poslala jej myšlienku.

"Netuším, o čom to hovoríš." Pokrútila hlavou a venovala sa svojím vlasom.

"Nehraj sa na hlúpu, ty to vieš až príliš dobre, niečo sa deje a očividne som jediná, kto je mimo obrazu." Hovorila nahnevane Laura.

"Ani Michael to nevie." Pokrčila nezaujato plecami Victoria.

"Michael nikdy nevie nič, takže tým ma neoblafneš, tak to už konečne vyklop!" zasyčala na ňu.

"Nerozčuľuj sa, nerobí ti to dobre." Snažila sa ju upokojiť Victoria.

Laura chcela niečo povedať, no začula ako na ňu volá Gabriel. "Ešte sa porozprávame." Zazrela na Victoriu a odišla z jej izby.

"Takže mi naozaj nepovieš čo sa deje?" spýtala sa ho, keď ju viezol do školy.

"Laura, nič sa nedeje, naozaj." Povedal a oči neustále upieral na cestu.

"Klameš mi, nie som slepá, Gabriel. To čo ti otec u nás povedal, ťa trápi. Cítim to z teba, tak mi prosím povedz čo sa deje. Vie to aj Victoria, tak čo vám všetkým bráni v tom, aby ste mi to povedali?" pokrútila nechápavo hlavou Laura.

Gabriel naďalej vytrvalo mlčal a sústredil sa na cestu, akoby bola tou najdôležitejšou vecou v jeho živote.

"Všetci dobre viete, že sa to raz dozviem, nemôžete mi to povedať už teraz?" stále do neho vŕtala, no Gabriel nevyriekol ani slovo. "Fajn, tak ma ignoruj!"

Zvyšok cesty mlčali obaja, Gabriel pozorne sledoval cestu a Laura na ňu zazerala. Keď vystúpila, oprela sa chrbtom o dvere auta a počkala kým k nej príde Gabriel.

"Nehnevaj sa na mňa Laura, ale tvoj otec mi zakázal, aby som ti o tom povedal." Hovoril jej láskavým hlasom, v ktorom zreteľne počula prosbu o odpustenie.

"To je jednoducho výborné, celá rodina vie o čo ide, vynechaná som len ja. O samozrejme ešte stále sa môžem utešovať tým, že ani Michael o ničom nedozvie, no tipujem, že aj on sa to čoskoro dozvie." Povedala nahnevaným hlasom.

"Dozvieš sa to, keď príde ten správny čas, teraz ešte nie je vhodná doba."

"A kedy bude? Keď to tak veľmi predo mnou tajíte." spýtala sa zvedavo a pokrútila hlavou. "Všetci dobre viete, že neznášam, keď sa niečo deje za mojím chrbtom a predsa ma z tohto vynechávate. Aký to má význam?"

"Je to len pre tvoje dobro, tak sa už prestaň hnevať a počkaj, kým tvoji rodičia usúdia, že je vhodná doba na to, aby si sa to dozvedela." Pohladil ju po líci Gabriel.

"Naozaj perfektné, lepšia výhovorka vás už napadnúť nenapadla?" pokrútila Laura hlavou.

Gabriel sa slabo usmial a zovrel ju v objatí. "Nechaj to tak, ak všetko pôjde podľa plánov, už večer sa to dozvieš." Pošepkal jej do ucha.

"Super," povedala sarkasticky.

"Nehnevaj sa na mňa, prosím." Zadíval sa jej hlboko do očí.

"To nedokážem, ani keby som veľmi chcela." Slabo sa usmiala. "Už musím ísť, o chvíľu bude zvoniť. Kývla hlavou ku škole.

"Prídem po teba," usmial sa na ňu Gabriel a dal jej sladký bozk.

"S tým rátam." Opätovala mu Laura bozk.

Na schodoch mu ešte poslednýkrát zamávala a stratila sa v obrovskej mase študentov.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 5. prosince 2010 v 21:22 | Reagovat

Ú-ž-a-s-n-é!!:-)
Je to skutečně dokonaleee:-)
Jsem zvědavá,o čem všichni vědí a ona ne!

2 Ronnie Ronnie | Web | 5. prosince 2010 v 22:11 | Reagovat

skvelé!! obdivujem upírov, že dokážu len tak hľadieť tomu druhému celú noc do očí :D ja by som pravdepodobne zaspala po 5 minútach :D
super diel! a čo je ešte lepšie: bol dlhší!! :D jupíí :D takže, čo je to tá novinka alebo skôr tajnosť?? :D

3 zuzu zuzu | Web | 6. prosince 2010 v 11:45 | Reagovat

toto bolo super, taku peknu bezsennu noc by som si dala aj ja... ale asi by som zaspala, kedze nie som upir :D
a tiey som zvedava, z coho ju vynechali, ja to tiez neznasam :D

4 Lilith-sama Lilith-sama | Web | 6. prosince 2010 v 15:12 | Reagovat

Dávam len súhlas s tým čo povedali dievčatá predo mnou.

5 Kirawa Kirawa | Web | 6. prosince 2010 v 16:40 | Reagovat

juhuuuu :D bolo to úplne božské :D som zvedavá, čo sa to má Laura dozvedieť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama