16. Budeme mať návštevu

6. prosince 2010 v 21:33 | Aiko
Opäť sa hlásim s ďalšou kapitolou. Je kratšia ako tá pred tým, ale to z toho dôvodu, že nasledujúca bude dlhá. Pravdepodobne ju rozdelím na viac častí, ale to ešte neviem s istotou povedať. Ospravedlňujem sa, ak sú tam nejaké chyby, no nechce sa mi to po sebe čítať. Prajem príjemné čítanie :)

P. S.: Kapitolu chcem venovať Ronnie, ktorá do mňa hustila, aby som písala :D A rovnako aj Tenny, ktorá mi stále pomáha :) Ľúbim vás, baby :* ♥
Nox praesidium nostri








Celé vyučovanie sa Laure neuveriteľne vlieklo, stále rozmýšľala o tom, čo jej všetci tak zúfalo taja, no na nič neprišla. Neuveriteľne ju to frustrovalo, ale povedala si, že počká kým príde domov. Veď jej to predsa povedať musia, nemôžu ju z toho len tak vynechať, to by jej nespravili. Navyše aj sám Gabriel povedal, že ak všetko pôjde podľa plánu, dozvie sa to už, keď príde domov. Hoci sa na to snažila myslieť čo najmenej, nemohla si pomôcť a v kútiku mysle na to stále myslela.

"O chvíľu ti z toľkého rozmýšľania vybuchne hlava," neodpustila si počas obeda poznámku Victoria. Laura na ňu len zazrela a v myšlienkach jej povedala:

"Ty by si na mojom mieste rozmýšľala ešte viac, tak mi to povedz alebo buď radšej ticho." Victoria nezaujato pokrčila plecami a venovala sa svojmu obedu. Sľúbila rodičom, že Laure nič nepovie, chcú jej to povedať sami a ona sa tomu vôbec nečudovala. Už sa dohodli, že pri tom budú všetci. Hrozilo totiž, že Laura sa naštve a to nikdy nedopadlo a nikdy ani nedopadne dobre. Preto príde aj Rafael v prípade, žeby ju bolo potrebné upokojiť, keďže Gabriel proti jej hnevu nič nezmohol. Navyše, Gabriel bol dobrý len vo fyzickom manipulovaní, emócie ovládať nedokázal, na to tu bol Rafael.



Keď Laura vyšla zo školy, už na ňu čakal Gabriel, na privítanie ju pobozkal a otvoril jej dvere na aute.

"Išlo všetko podľa plánov?" spýtala sa sarkasticky, načo sa Gabriel slabo pousmial a prikývol. "Výborne, takže sa to konečne dozviem. Naozaj som zvedavá, čo je to obrovské tajomstvo, ktoré sa musím dozvedieť, až keď nastane správny čas!"

"Kiežby ten čas nikdy nenastal." Zašepkal Gabriel, no Laura ho aj tak počula.

"Ako to myslíš?" Tie slová jej jasne napovedali, že ide o niečo naozaj vážne. Ju však vôbec nevedelo napadnúť, čo to môže byť. Navyše cítila, že Gabriel sa niečoho bojí. Asi o sekundu neskôr jej došlo, že sa bojí toho, ako zareaguje. Bol z toho dosť nervózny, ale snažil sa to maskovať, samozrejme, že sa mu to pred Laurou nedarilo.

"Je to až také zlé?" spýtala sa, no odpovede sa nedočkala. Keďže aj naďalej vnímala Gabrielovu nervozitu, pohladila ho po ruke a pomocou ich spojenia sa mu snažila dať najavo, aby sa netrápil. Gabriel jej ruku stisol vo svojej zdvihol si ju k perám a vtisol jej na ňu malý božtek. Laura sa usmiala a pohladila ho po líci.

"Ja to zvládnem, neboj sa."

"Sme tu, rodičia ťa čakajú v obývačke, ja hneď prídem." Povedal a počkal kým vystúpi z auta.

Gabriel počkal, kým Laura prešla cez dvere do domu a v okamihu ako sa za ňou zabuchli, si zložil hlavu do dlaní. Kiežby sa to čo sa teraz deje, vôbec nemuselo stať. Chvíľu si všetci mysleli, že od rodiny Catherininej sestry budú mať pokoj a predsa to tak nie je! Nepočuli o nej takmer 70 rokov a teraz sa zázrakom ozvala a chce prísť na návštevu. Samozrejme aj s celou svojou rodinou, keď volala Catherine, tvrdila že chce prísť len navštíviť svoju sestru...Každý však vedel, že to nebude len sesterská návšteva, hlavne, keď nebude sama.

Ako tak rozmýšľal pocítil náhlu slabosť a bodnutie pri mieste, kde mal srdce. Keďže jeho srdce už nebilo, rýchlo si uvedomil, že ide o Lauru. Práve sa dozvedela, to, čo pred ňou ešte ráno tak vytrvalo tajili. Upírou rýchlosťou vybehol z auta a o pár sekúnd už objímal vo svojom náručí Laurino trasúce sa telo.

"Kedy?" zašepkala, tak potichu, že aj Gabriel mal problém ju začuť, hoci sedel hneď vedľa nej.

"To nepovedala," pokrútil hlavou Gabriel a pevnejšie ju stisol v náručí.

"Povedala, že o ich príchode sa všetci včas dozvieme." Povedala tiež šeptom Catherine, ktorá sedela na vyvýšenej stoličke. Za ňou stál Marcus, ktorý ju objímal okolo pliec a držal ju za ruku.

"Myslím, že všetci vieme, aké bude upozornenie na ich príchod." prehovorila pevným hlasom Victoria, ktorá stála v kúte miestnosti a chrbtom sa opierala o stenu.

"A čo tak, nedovoliť im prísť sem. Môžeme im ísť predsa na pred a vyriešiť to mimo mesta." Vystúpil do stredu miestnosti Michael.

"Na to zabudni!" pokrútil rázne hlavou Marcus.

"Je to moja sestra, nemôžem s ňou bojovať?" povedala tichým hlasom Catherine.

"Ale mami, už sme predsa s nimi všetci bojovali, tak nevidím dôvod...."

"Všetci vieme čo sa vtedy stalo!" zahriakol ho Gabriel, ktorý sa snažil upokojiť Lauru.

"Rovnako však všetci vieme, ako zneli posledné Andrewove slová. Určite na ne ešte nezabudol." Ozval sa Rafael, ktorý stál pri krbe.

"Rafael má pravdu," prikývla Victoria. "Stretnutiu s nimi sa nevyhneme, musíme im dovoliť prísť sem. Bude lepšie ak si budú myslieť, že sme im naleteli na ich hru."

"Athenodora a Henrich nie sú hlúpi, Victoria. Všetci vieme o čo sa tu jedná a nemáme na výber. Jednoducho sa s nimi stretneme, nemáme na výber." Hovoril ráznym hlasom Marcus.

"Laura, aký je tvoj názor?" spýtala sa láskavo Catherine.

"Nechcem s ním bojovať," pokrútila hlavou Laura. "Je to predsa rodina, musí existovať nejaké racionálne riešenie. Nemôžem sa predsa vyzabíjať..."

"Oni však jasne ukázali o čom ide, vyjadrili to jasne pred šesťdesiatimi rokmi. Som si istý, že ti to nemusím pripomínať." Povedal Rafael a vzápätí na ňom pristáli naštvané pohľady všetkých upírov v miestnosti, on však len pokrčil plecami. "Na omáčky nie je čas, je potrebné vyjadrovať sa k veci!"

"Nezabudla som, môžeš si byť istý!" zahriakla ho trasúcim sa hlasom Laura.

"Odvediem ťa do izby, si rozrušená, zatiaľ si tu dole poradíme bez teba." Povedal Gabriel a pomohol Laure postaviť sa, zatiaľ čo ju podopieral.




Keď vyšli do izby, Laura si sadla na posteľ a pohľad upierala na stenu pred seba. Gabriel si ju premeral starostlivým pohľadom. Nepotreboval použiť spojenie na to, aby zistil, že Laura sa trápi. Na jej mieste by sa trápil každý, po tom, čo jej spôsobil vlastný bratranec...

"Môžeš ísť dole, potrebujú ťa tam." Zašepkala Laura smerom k nemu. Gabriel pokrútil hlavou.

"Ostanem tu s tebou."

"To nie je potrebné, potrebujem byť sama..." hovorila trasúcim sa hlasom. Hoci ju nechcel nechávať osamote, chápal, že potrebuje byť sama. Určite o tom všetkom bude chcieť premýšľať.

"Tak teda dobre, no keď nebudeš chcieť byť sama, zavolaj a ja prídem." Pobozkal ju do hustých vlasov a odišiel z izby.

Keď sa za ním zatvorili dvere, Laura si ľahla krížom cez celú posteľ a zatvorila oči. Myseľ jej okamžite naplnili spomienky, ktoré jej za viečkami prúdili ako film...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 6. prosince 2010 v 21:39 | Reagovat

hustenie do teba sa oplatilo, no nemám pravdu? :D
skvelý diel! pochopila som, že tá rodina je zlá a že bude bitka... "jupííí"!! :D a som zvedavá na tú hist´toriu, takže šup rýcho ďalší diel, kým ťa to baví, lebo ak to stopneš ďalšiou mesiacovou pauzou niekde v tom rozprávaní, už sa neskryješ ani vo vlastnom dome!! :P
super, super, super!! :)

2 Ronnie Ronnie | Web | 6. prosince 2010 v 21:40 | Reagovat

a ďakujem za venovanie!! :)*

3 Lilith-sama Lilith-sama | Web | 6. prosince 2010 v 21:50 | Reagovat

Nice

4 Tenny Tenny | Web | 6. prosince 2010 v 22:10 | Reagovat

Zase...budu se opakovat..ale je to úžasné!!!:)
Děkuju moc,že mě máš ráda=P =)
A moc se těším na pokračování,je to velmi napínavé=)

5 zuzu zuzu | Web | 6. prosince 2010 v 22:39 | Reagovat

co sa stalo v minulosti? a kto to vlastne je, kolko ich je?:D
a paci sa mi, ze tak casto teraz pridavas :D aj ja by som sa asi mala posnazit ...

6 Kirawa Kirawa | Web | 8. prosince 2010 v 17:51 | Reagovat

waw... ako toto je inak dobré .. som zvedavá, čo sa jej vlastne stalo ..... ako tu bolo povedané teším sa na pokračko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama