Písanie...

29. prosince 2010 v 22:22 | Aiko
~Utekáme z reality, aby sme sa vyhli bolesti, ktorú nám prináša realita a boj s ňou~
                                                                                                                               Zuzu


Keď som zbadala túto myšlienku, vedela som, že musím napísať nejaký článok a keďže som sa ešte dnes rozprávala s mojou zlatou Andy o písaní a tom čo nám prináša okamžite som otvorila Word a pustila sa do písania.



Ako som sa k písaniu dostala?

Dôvodom alebo lepšie povedané spúšťačom môjho písania bola Lilith-sama, konkrétne jej písanie. Jedného dňa sme sa akosi dostali k tej téme a ja som sa jej zverila s tým, že často pred zaspávaním mi chodia po rozume rôzne myšlienky, teda skôr vety a rozhovory a ona mi poradila, aby som si to zapisovala. Chvíľu som sa na to vykašľala a potom už ani neviem ako, sa v mojej hlave zrodil nápad na príbeh, ktorý som začala písať. Postupne prišiel iný a neskôr prišlo k zrušeniu prvého blogu a teraz tvrdím, že je ho zrušenie a založenie nového, bola asi tá najlepšia vec v mojom živote.

Čo mi dal druhý blog?

Predovšetkým mi dal množstvo nových priateliek, ktoré by som bez blogovania nespoznala a teraz si bez nich už ani neviem svoj život predstaviť. Na druhom blogu sa moje písanie zmenilo a mám taký pocit, že sa aj dosť zlepšilo, veď každý sa predsa časom zlepšujeme... Navyše tento blog, je miestom, na ktorom vždy môžem povedať svoj názor, je to miesto, kde naozaj môžem byť sama sebou.

Čo pre mňa písanie znamená?

Predovšetkým som v písaní našla niečo, čo ma napĺňa a dáva môjmu životu význam. Netvrdím, že raz sa zo mňa stane svetoznáma spisovateľka, ktorá napíše nového Harryho Pottera jej meno bude poznať takmer každá žijúca osoba. Vlastne pochybujem, že niekedy niečo vydám...Absolútne mi však vyhovuje tento "blogový svet".

Čo pri písaní zažívam?

Ten pocit, ktorý mám, keď píšem sa nedá opísať. Milujem ten zvuk, keď moje prsty ťukajú do klávesnice a moje myšlienky sa formulujú do slov, z ktorých vznikajú vety, z ktorých napokon vznikne príbeh. Milujem ten pocit, keď v prstoch držím ceruzku, ktorá kĺže po papieri, akoby ju viedla nejaká neznáma sila a nie moja ruka. V podstate sa to čo zažívam, keď píšem nedá vôbec opísať. Treba to jednoducho zažiť a ja s istotou tvrdím, že tomu pocitu sa nič nevyrovná.

K čomu je písanie dobré?

Ako sme sa dnes s Andy zhodli, písaním si plníme sny. My autori máme jednu úžasnú výhodu, ktorou je, že svoje sny môžeme uskutočniť, tým, že ich zapíšeme do príbehu. Aj z jednej myšlienky môžeme vytvoriť svet, v ktorom je všetko dokonalé. Svet bez trápenia. Svet bez bolesti. Svet, v ktorom je každý šťastný. Každý príbeh je v podstate o nás, odzrkadľujeme v ňom vlastne svoje túžby, svoje myšlienky. V našich príbeh je ukrytá cesta, k nášmu pravému ja. V našich príbeh ju ukrytý kľúč k našej duši a nášmu srdcu.

Prečo vlastne píšem?

Píšem, lebo v písaní nachádzam útek z reality. Keď píšem, už to nie som ja, už je to postava, ktorej konanie a pocity opisujem. V každej jednej postave, ktorú som vo svojich príbehoch použila, je ukrytý kúsok zo mňa, kúsok môjho srdca. Písanie mi pomáha zabudnúť na všetko čo sa deje okolo mňa, keď otvorím Word alebo chytím ceruzku, svet okolo prestane existovať a ja som vo svete, v ktorom sa nachádzajú moje postavy. Už nie som ja, už je len postava, o ktorej momentálne píšem. Navyše písanie mi ponúka cestu, ako zo seba dostať všetky moje problémy, je to spôsob ako žijem. Všetko, čo zažívam alebo by som zažiť chcela, to všetko, opisujem vo svojich príbehoch.

Čo mi písanie dalo?

Písanie mi ponúklo už v tomto článku viackrát spomínaný útek z reality. A dalo mi ľudí, bez ktorých by môj život nebol taký aký je. Vďaka nemu som si našla priateľky, o ktorých viem, že sú tu pre mňa. Našla som ľudí, ktorí mi rozumejú. Našla som niečo, čo mi pomáha, keď sa cítim akokoľvek mizerne. Našla som miesto, kde môžem byť sama sebou. Našla spôsob, ako odhodiť masku, ktorú som si nasadila...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 29. prosince 2010 v 22:32 | Reagovat

To je..já nevím,co říct..
Zaprvé-ty jsi skutečná sppisovatelka!Protože to,jak jsi to napsala...páni!
za další...naprosto s tebou se vším souhlasím...vytvořit si vlastní svět pomocí psaní..je to úžasný pocit,který v sobě tak silně pociťujeme,který vnímáme všemi smysli-proto naše psaní je takové,jaké je
Za další..ano...psaní se odráží v nás samých...je to občas děsivé,no,občas je až překvapivé,co jsme schopni vše napsat=)
A s tou poslední větou...K tomu nemám slov..je příliš pravdivá,než abych dokázala něco na to říct..

2 zuzu zuzu | Web | 30. prosince 2010 v 9:01 | Reagovat

Aiko, som poctená, že sa ti tento môj výrok, ak sa to tak dá nazvať, páčil a že s ním natoľko súhlasíš... Neviem, či by som všetky dôvody pre písanie dokázala zhrnúť inak, či lepšie, ako ty v tomto článku... ;)
Keď už nevládzem, mám zlú náladu, alebo sa mi len nechce rozmýšľať nad realitou, pustím sa do čítania alebo písania... Zapisujem svoje sny, túžby, predstavy, ktoré si vytváram predtým ako idem spať(a tých je teda fakt dosť :)... Nikde inde ma asi človek nepozná lepšie, ako z mojich článkov a príbehov, je v nich veľký kus zo mňa...
Vo svete fantázie je možné všetko, tak prečoby sme nemali využiť jej silu, no nie? ;)

3 Ronnie Ronnie | Web | 30. prosince 2010 v 15:25 | Reagovat

:)
Všetko ste to vystihli úžasne. Pre nás mladých je to niečo, čo nás vytiahne z tohto zlého sveta, na ktorom (ja osobne) nachádzam síce veľa dobrého, ale je o mne všeobecne známe, že sa na svet pozerám ružovými okuliarmi a ešte si neuvedomujem to, o čo naozaj ide, aj keď som už dosť staraá! Mne to však neprekáža!
ALe viete, čo som si všimla? Písanie je iné, ako keď píše mladé dievča a dospelá žena. Mladé dievča sa väčšinou zaujíma o svoj svet, o problémy, kt. rieši ona a všetko ostatné. Používa slang, častokrát ma v texte chyby a neriadi sa skutočnosťou. (áno, myslím tie "krásne" príbehy trinásťročných báb na nete, ktoré vyrozprávaju, ako to bolo naozaj medzi Bellou a Edwardom (napríklad), pričom nezabudnu ani na poriadne intimnosti, o kt. fakt nemaju ani paru!!)... ale dospelá žena vie vymyslieť príbeh natoľko krásny, zaujímavý a inteligentne napísaný, že si získa niekoľko priaznivcov na celom svete. Na celom svete!! Ten príbeh je pútavý dokonca pre niekoľko vrstiev ročníkov a hlavné je, že má hlavu aj pätu! (konkrétne myslím Vampýrsku akadémiu!)  Je všetko zaznamenané dokonca zo sveta mladých, ale je to normálne!! Je tam všetko, čo má byť - alkohol, láska, škola, možno nejaká akcia, sex, rozum a slušné správanie - a je to napísané normálne a inteligentne! A ja som sa už viackrát zamýšľala... take nevynosené decko ako ja píše naozaj hrzne oproti tomuto!! POdľa mňa sa máme všetci ešte čo učiť... a najlepšie týmto "zlým" svetom!
:)

4 Aya Aya | Web | 30. prosince 2010 v 20:03 | Reagovat

Ou..děkuju mockrát =))

5 Nikusha Nikusha | Web | 30. prosince 2010 v 20:12 | Reagovat

krásne napísané:)....presne ten pocit poznám, jednoducho, keď píšem, všetko ostatné je preč a aspoň na chvíľu nemusím riešiť bežné problémy :)

6 AndyCullen AndyCullen | Web | 31. prosince 2010 v 18:16 | Reagovat

Já jsem si to trochu upravila víš, toho tam bude takhle víc...:)

7 WolfGirl Lenush WolfGirl Lenush | 2. ledna 2011 v 18:59 | Reagovat

Myslím, že si to úplne vystihla a ja k tomu asi ani nemám čo dodať. Toto je náš svet, blogerský svet :-), nikto sa tu na nič nehrá, každý je sám sebou (vo svojej najhlbšej podstate). Ľudia si myslia, že ma poznajú a pritom je to pravý opak...moje pocity, túžby a želania...všetko je to v tých príbehoch, každá postava má niečo zo mňa (prípadne to, čo by som chcela mať).
Kopec ľudí mi vraví: Načo čítate také hovadiny(načo to píšeš)? Nič z toho neexistuje, nie je to reálne. Upíri, vlkolaci atď. všetko sú to kraviny.
Fajn, neexistuje to tu...ale v tých príbehoch to ožíva, všetko. Prečo neuniknúť z krutej alebo nudnej reality, aspoň na malú chvíľočku do sveta, kde je možné všetko? Veď nie je na tom nič zlé...a myslím si, že človek by bez fantázie a snívania neprežil, nech by sa akokoľvek snažil. :-)

8 Koffi Koffi | Web | 5. ledna 2011 v 8:42 | Reagovat

Ahoj, začínam so spisovateľským tímom. Nechceš sa pridať? http://writtim.blog.cz/1101/hladaju-sa-spisovatelia

9 You know who You know who | 5. ledna 2011 v 22:21 | Reagovat

Nie, nie, Lilith-sama ešte neexistovala. Vtedy bola len Amami.

10 SimaHatake SimaHatake | Web | 6. ledna 2011 v 15:13 | Reagovat

Páni... Pri tomto som naozaj stratila reč...
Opísala si to tak nádherne, až ma miestami pochytila ozajstná melanchólia... Máme toho dosť spoločného.
Niekedy, keď som prežívala "zlé časy" s priateľmi a všetci ma "odvrhli" bolo písanie jediné, čo som mala a čo mi šlo... Šlo od srdca. Len v poviedkach som mohla vyjadriť to čo cítim, lebo v reále mám trocha problémy vyjadriť svoje emócie... A tak mi to ostalo... Vždy keď mám nejaký problém, vypíšem sa a je to :)
A milujem ten pocit, keď mi niekto pochváli moju poviedku... Vtedy to je na nezaplatenie ♥ Viem, že som to nepísala nadarmo a dáva mi to taký pocit sebadôvery a... Ja neviem, som divná?
Škoda, že som si tu tému nevšimla, bola by som aj ja niečo napísala :/

11 Barunie Barunie | Web | 7. ledna 2011 v 15:06 | Reagovat

Souhlasím s bodem k čemu je psaní dobré :) nádherné vysvětlení. Sama bych to nenapsala lépe :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama