18. Zabite niekto toho idiota!

20. ledna 2011 v 18:42 | Aiko
Opäť prinášam ďalšiu kapitolu, mám totižto dnes spisovateľské záchvaty, ktoré sa prejavujú asi tak, že dnes v škole som dopísala jednu poviedku, čo som mala rozpísanú už vyše mesiaca, potom som napísala ďalšiu celú kapitolu a keď som prišla domov, tak som to všetko prepisovala do notebooku :D Takže si užívajte, kým tu tie časti sú, pretože po takomto tvorivom záchvate opäť príde dlhá prestávka, keď moja múza opäť odletí do neznáma a ani ona sama, nebude vedieť, kedy zamieri späť :D Prajem príjemné čítanie :)
Nox praesidium nostri







Keď Laura s Gabrielom zišli dole, na stole už boli raňajky a pri nich sedeli všetci členovia rodiny. Michael sedel pri mise s lievancami a hádzal ich do seba bez žuvania. Zvyšok rodiny ho pozoroval, akoby to bol exemplár prvotriedneho blbca, aký sa už inde nenájde a akosi zázračne teraz sedí v ich kuchyni.

"Som hladný!" pokrčil plecami a z úst mu vypadol kúsok lievanca, ktorý sa mu nepodarilo prehltnúť. "A sami dobre viete, že lievance ma bohvieako nezasýtia, potrebujem krv! No teraz cez nov, toho veľa nenalovím." Sťažoval sa a na truc si do úst vhodil ešte jeden lievanec.

"Dnes je nov?" spýtala sa prekvapene Laura a odhryzla si kúsoček lievancu, ktorý si natrela marmeládou.

Catherine prikývla a skúmavo sa pozrela na svoju dcéru. Teraz vyzerala tak pokojne, akoby sa nič nestalo a toto bolo len normálne ráno. Vedela však, že všetok žiaľ je hlboko vnútri Laury a je otázkou času, kedy sa znovu prejaví. "Ideš dnes do školy?" spýtala sa so záujmom.

Laura prikývla. "Nemám dôvod tam neisť."

"Hm, to že sa ťa chystá zabiť tvoj bratranec, to by už jeden dôvod bol." Zamrmlal Michael a okamžite na ňom pristali nahnevané pohľady celej rodiny. "Okej, ľudia, tvárme sa, že som nič nepovedal." Povedal a pozeral sa okolo seba ako stelesnená nevinnosť.

"Možno teraz, keď si oslabený novom, by som mohla zabiť ja teba a mali by sme pokoj od tvojich debilných poznámok." Hovorila si pre seba Victoria a zamyslene sa pozerala na svojho brata.

"Akosi si však zabudla na to, že aj ty si oslabená, my všetci sme." Obkreslil rukami okolo seba kruh, v ktorom zahrnul všetkých okolo stola, Michael.

"Och, to ako vážne?! No páni, to by ma nenapadlo, doteraz som si myslela, že spln ovplyvňuje len teba." Zatvárila sa Victoria prekvapene.

"Vitaj v realite, sestrička, aj keď za tých 142 rokov si si to už všimnúť mohla." Pokrútil pohoršene Michael hlavou.

"Preboha! Zabite už niekto toho idiota!" zopäla Victoria ruky k nebu a zatvárila sa, že sa modlí.

"Len podotknem, že modlenie ti nepomôže. Sestrička možno je to ďalšia z vecí, ktoré si ešte nestihla postrehnúť, tak je mojou bratskou povinnosťou oznámiť ti, že si vlastne mŕtva. Takže boh asi ťažko vyslyší tvoje modlitby." Usmial sa Michael a pozrel sa na Victoriu súcitným pohľadom.

"Už dosť! Prosím!" vstala Victoria prudko od stola, ktorý sa nebezpečne zakolísal. "Pokúsim sa ti to vysvetliť, ako idiotovi, ktorým si. Myslela som to tak, žeby som si vzala krv z krvnej banky, ak ti to stále nedoplo, tak v chladničke sú tri sáčky a tie by mi teraz na tvoje porazenie bohato stačili. Samozrejme, na to je už neskoro, lebo ich teraz piješ ako blázon a väčšina krvi končí na tvojom tričku a nie v tvojom tele." Dodala monotónne, nakoľko Michaelovo miesto pri stole už bolo prázdne a on stál pri chladničke, kde bláznivo pil krv z transfúzneho vrecúška.

"Ako vidím tak ma tu teraz naozaj nie je treba, takže ja idem do školy." Pokrútila hlavou Laura, ktorú si momentálne nikto nevšímal, lebo všetci s pohoršenými pohľadmi pozorovali Michaela, ktorý sa práve oficiálne zbláznil. "Odvezieš ma alebo aj ty ideš sledovať toho šialenca." Pozrela na Gabriela.

"Samozrejme," prikývol Gabriela potriasol hlavou aby si urovnal myšlienky. "Ja len nechápem, ako je možné, že je taký strelený." Kývol hlavou k chladničke, kde Michael práve prederavil ďalšie vrecúško.

"Nemám ani potuchy, ale je to tak dobre, aspoň vždy oživí napätú situáciu." Pokrčila plecami Laura a spoločne s Gabrielom vyšli z domu. Na príjazdovej ceste od včerajška stálo Gabrielovo auto, ktoré tam nechal, keď ju doviezol zo školy. Nestihol ho zaparkovať do garáže, keďže potom hneď bežal za ňou a už s ňou ostal po celú noc. Keď prišli k nemu, otvoril Laure dvere a počkal, kým nastúpi, potom ich zavrel a obišiel auto, aby si mi mohol sadnúť na miesto šoféra.

Celou cestou sedel tak, že jednou rukou šoféroval a druhou chytil Laurinu dlaň, ktorú počas jazdy jemne hladil. "Chceš dnes večer niekam ísť?" spýtal sa, keď už boli takmer pred školou. Keďže bol dnes nov, počas noci ich nebudú kvôli mesačnému svetlu "obťažovať" krídla, a tak môžu ísť aj niekam, kde budú ľudia. Nov je jediným obdobím, keď sa môžu upíri môžu voľne pohybovať medzi ľuďmi aj počas noci. Samozrejme má to aj svoje nevýhody, a to, že sú upíri tiež najviac oslabení, lebo im mesiac nemôže dobíjať silu.

"Ešte neviem," pokrútila Laura hlavou a zadívala sa von oknom. Keď Gabriel zastal pred školou, ešte obaja zostali sedieť v aute. Gabriel sa teda celým telom otočil k Laure a ona nasledovala jeho príklad a pozorne sa na neho zadívala. Cez spojenie cítila, že jej chce Gabriel niečo povedať.

"Bude to v poriadku, nedovolím mu, aby ti ublížil." Povedal vážnym hlasom a zadíval sa jej hlboko do očí Gabriel.

"Toho sa práve bojím, že mu to nedovolíš a prídem o teba, rovnako ako som prišla o Christiana a druhý raz, už nie som schopná prežiť takú stratu!" pokrútila Laura hlavou.

"Psst, nič také sa nestane." Pohladil ju Gabriel po líci.

"To nemôžeš vedieť." Opäť pokrútila hlavou Laura.

"Ale môžem tomu veriť a dúfať." Povedal razantne Gabriel a Laura nešťastne sklonila hlavu. "Prepáč, ja nechcem aby si bola smutná a aby si sa trápila. Bolí ma pohľad na teba, keď sa trápiš." Opäť ju pohladil po líci a jemne ju pobozkal.

"Myslím, žeby som už mala ísť."
Povedala Laura, keď si všimla, že do školy sa už hrnú davy študentov a vystúpila z auta. O chvíľu už pri nej stál aj Gabriel.

"Potom ťa tu vyzdvihnem, dávaj si na seba pozor. Nepáči sa mi, že si sa rozhodla sem dnes ísť." pokrútil hlavou Gabriel.

"Budem v poriadku, je tu až príliš veľa ľudí a navyše dnes je nov, neukáže sa tu. Okrem toho, Anna by ma varovala." Hovorila pokojne Laura.

"Ja viem, ale aj tak, bojím sa o teba, to mi nemôžeš zazlievať..." Hovoril Gabriel, ale Laura ho umlčala bozkom.

"Psst, to už stačí, nemyslime na to, obaja." Pokrútila hlavou a znovu ho pobozkala. "Už musím ísť, bude zvoniť. Večer niekam pôjdeme, potrebujeme sa odreagovať."

"Tak teda dobre," usmial sa Gabriel a vrátil Laure bozk. "Počkám ťa tu o tretej. Milujem ťa."

"Aj ja ťa milujem." povedala Laura a zamiešala sa do davu ľudí tlačiacich sa do školy.



Prvá hodina prebehla ako zvyčajne. Profesorka poctivo vysvetľovala nové učivo, písala na tabuľu poznámky a snažila sa do toho zapojiť aspoň niektorých študentov, no každý je vytrvalo ignoroval. Jedna skupinka počúvala hudbu, ďalšia skupinka dievčat si robila manikúru, jedna si dokonca otvorila lak na nechty a začala si ním lakovať nechty. Zvyšok triedy len sedel a tváril sa, že dáva pozor, ale rozmýšľal nad niečím úplne iným. Do tejto skupinky sa radila aj Laura, snažila sa však vyhýbať myšlienkam na Christiana a "návštevu" ktorá ju onedlho čaká. Pokúšala sa teda vymyslieť nejaký program na večer, ale nič ju nenapadlo, zachránila ju však Alexandra.

"Laura, počkaj chvíľku!" zakričala na ňu, keď kráčala z triedy k svojej skrinke, aby si mohla vymeniť knihy.

"Alexandra, ahoj, ako sa máš? Dávno sme sa nevideli." Priateľsky sa na ňu usmiala Laura.

"Mám sa výborne, samozrejme, ako inak..." zachichotala sa Alexandra. "Len som ti chcela povedať, že dnes večer sa organizuje party pri Soľnom jazere. Bude super ak so svojimi súrodencami prídeš."

"To znie skvelo, určite tam prídeme. Teda ja určite, len sa chcem spýtať...Môžem so sebou priviesť aj svojho priateľa?"

"Samozrejme, bude tam strašne veľa ľudí, takže určite nikomu nebude zavadzať." Opäť sa zachichotala Alexandra.

"Tým som si istá, Gabriel nie je vtieravý typ." Zasmiala sa Laura, ale jej smiech nebol presiaknutý afektom ako ten Alexandrin.

"Výborne, tak sa uvidíme. A Laura, nezabudni priviesť aj Michaela." Zamávala jej Alexandra a stratila sa jej z dohľadu.

A už máme s Gabrielom program. Pomyslela si spokojne Laura, aj keď mala trošku obavy, bude tam strašne veľa ľudí a navyše jej brat bude chcieť určite posunúť svoj plán ohľadom Alexandry na ďalšiu úroveň. To by jej bolo absolútne jedno, ale teraz nie je vhodné, aby sa okolo ich rodiny obšmietal nejaký človek. Nemuselo by to pre neho skončiť dobre, keďže do mesta sa blíži skupina upírov, ktorá spolunažívanie s ľuďmi nemá v povahe...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 20. ledna 2011 v 18:47 | Reagovat

Ty víš,že nemám ráda,když je to napínavé a úžasné a tak dokonalé a ty to stopneš!:D:D
Ne,dobře,je ti odpuštěno,protože vím,že mě uspokojí tvé dokonalé psaní:-P=)

2 Ronnie Ronnie | Web | 20. ledna 2011 v 19:50 | Reagovat

a aký dobrý program! no kto by to bol povedal :D soľné jazero... tak by som išla aj ja :)
Christian je nádherné meno, neviem prečo... ale páči sa mi presne ako Alex! :D No, takže... využi svoju spisovateľskú mániu a dokonči ďalšie diely!! :) Budem na teba pyšná! ;)

3 zuzu zuzu | Web | 20. ledna 2011 v 21:58 | Reagovat

spisovateľská múza je veľmi prelietavá, ja to poznám, pokojne využívaj aj naďalej ;) rýchlo píš, dokým to ide ;)
tento diel bol fajn, prečítala som si ho spolu s tým predchádzajúcim, trochu sa nám odkryla minulosť Laurinej rodiny, postupne sa to vyjasňuje... a Gabriel je tak skvelo starostlivý... ;)

4 sparry sparry | 21. ledna 2011 v 19:22 | Reagovat

mm dobrá kapitolka, teším sa na ďalšiu ;-) dúfam že bude čoskoro :-)

5 Kirawa Kirawa | Web | 22. ledna 2011 v 15:34 | Reagovat

waw tá časť bola super.... je mi hrozne ľúto, že som si ju neprečítala ešte v ten deň keď si ju pridala.... mala som ju viac krát otvorenú....tak hlavný dôvod prečo som tak nespravila tu nebudem rozoberať.... ale ako Michael to zabil.... čistý blázon.. na ňom som sa veľmi zasmiala a teším sa na ďalšiu kapitolku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama