20. Ide sa na party

27. ledna 2011 v 21:15 | Aiko
Tak a je tu ďalšia kapitola, ktorú som napísala už ani neviem kedy :D Teraz som trošku v predstihu, no ako často budem pridávať nové časti, závisí len a len od vás :) Prajem príjemné čítanie :)
Nox praesidium nostri









"Laura, môžeš na chvíľku?" zastavil ju Marcus, keď vychádzala hore schodmi.

"Samozrejme, oci," prikývla a zišla dole. "Čo sa deje?"

"Hovoril som s Annou, ako už určite vieš." Začal vysvetľovať Marcus. "Podľa nej, nám ešte pár týždňov nič nehrozí."

"To je predsa dobré, nie?" Pozrela na neho spýtavo Laura.

"Pravdaže, obávam sa však, že čím neskôr prídu, tým to bude pre nás horšie. Andrew určite znovu zaútočí a ty na to musíš byť pripravená."

"Ja viem," povedala Laura so sklonenou hlavou.

"Bojím sa o teba, Laura." Ustarane sa na ňu pozrel. "Nechcem o teba prísť, takú stratu by som neuniesol."

"Možno by to bolo tak lepšie," zašepkala Laura.

"Lepšie?! Ako môžeš niečo také povedať? Vieš, čo by si tým spôsobila svojej matke a mne? A to ani nehovorím o Gabrielovi!" Hovoril vydesene.

"Prepáč," povedala zdrveným hlasom Laura a z kútika jej vytryskla krvavá kvapôčka, ktorú však Marcus okamžite zotrel z jej tváre.

"Už nikdy nič také nehovor. Nech sa deje čokoľvek, si naša dcéra a my ťa milujeme, vždy sme tu pre teba." Pobozkal ju na čelo a zovrel ju vo svojom náručí.

"Ľúbim ťa, ocko." zašepkala mu do hrude.

"Všetko dobre dopadne, uvidíš." Usmial sa povzbudzujúco Marcus. "Čo tvoje plány na večer? Podnikneš niečo?"

"Idem na party k soľnému jazeru s Michaelom. Potom tam za mnou príde aj Gabriel, potrebujeme si obaja prečistiť myšlienky." Odvetila a zasmiala sa. Už je tu dávno, čo bola naposledy na nejakej party.

"To je dobrý nápad, prospeje vám to. Mimochodom, počul som ako sa rozprávaš s Michaelom, je
všetko v poriadku?" spýtal sa prekvapene a zároveň ustarostene Marcus. Laura záporne pokrútila hlavou.

"Trápi sa..."

"Michael a trápiť sa?" nadvihol začudovane obočie Marcus.

"Áno, oci, všetka pozornosť sa sústredila na mňa a predtým na Victoriu, o neho nikto neprejavuje záujem a navyše odkedy sme tu ešte nebol zo Charlotte. Myslím, že by si sa ním mal porozprávať." Vysvetlila mu situáciu Laura.

"Vyzerá predsa tak spokojne a šťastne, ale pohovorím si s ním." prikývol Marcus.

"Zdanie môže klamať, ty sám si nám to hovorieval." Pripomenula mu s úsmevom Laura.

"Pamätám si," prikývol Marcus a usmial sa. "Idem teda za ním, buď na tej party opatrná a ešte jedna vec..."

"Áno?" zastavila sa Laura v polovici schodiska a zvedavo pozrela na svojho otca.

"Nieže sa vrátiš so svojím bratom domov opitá!" zablyslo sa mu šibalsky v očiach.

"Nemaj strach, oci," odvetila so smiechom Laura a vybehla hore schodmi do svojej izby.



Keď sa prezliekala, vošla do jej izby Victoria a sadla si na posteľ, na ktorej prestieradle bola zaschnutá krv.

"Mala by si to vyhodiť, vyzerá to nechutne." Kývla rukou na plachtu, Laura len prikývla.

"Ideš s nami na tú party?" spýtala sa Victorie a prezerala si vešiaky s oblečením.

"Nie," pokrútila hlavou. "Som slabá, nechcem to riskovať, pri takej mase ľudí by som sa nemusela ovládnuť.

"Rozumiem," prikývla Laura.

"Čo sa to deje s Michaelom? Jeho myšlienky sú akési zmätené a smutné..." Spýtala sa prekvapene Victoria. Ani ona nebola zvyknutá na to, žeby sa jej brat trápil a večný úsmev z jeho tváre bol preč a nahradil ho smútok.

"Ty tu predsa čítaš myšlienky, mala by si to vedieť najlepšie." Zadívala sa na ňu Laura.

"Michaelove myšlienky som sa už naučila ignorovať. Stále myslí len na hlúposti a ja nemám nervy, to počúvať." Pokrčila Victoria plecami.

"Škoda, inak by si aspoň niekto všimol, že sa s ním niečo deje. Ak ti to ešte stále nedošlo, tak sa náš brat trápi." Škaredo na ňu zazrela Laura.

"Hej! Ukľudni sa, nie som predsa jeho pestúnka." Zvýšila Victoria hlas.

"Ja som kľudná, Victoria, len ma mrzí, že som si nevšimla ako sa náš brat trápi, tebe je to však očividne jedno." povedala Laura a opäť sa otočila k šatníku. Victoria len pokrútila hlavou a bez jediného slova odišla z Laurinej izby.



O pol hodinu zaklopal na dvere Laurinej izby Michael.

"Môžeme už ísť?" spýtal sa a premeral si ju pohľadom.

"Jasné...Čo?" nadvihla obočie, keď si všimla pohľad, ktorým si ju prezeral.

"Musím uznať, že vyzeráš naozaj super," pokrčil plecami.

"Kompliment od teba, to sa teda nepočuje každý deň, vďaka." Zasmiala sa Laura. "Chceš ísť tvojim autom?" spýtala sa ho na schodoch.

"To si píš, že chcem! Od kedy sme tu, ani som v ňom poriadne nesedel." Hovoril horlivo Michael.

"Fajn," pokrčila plecami Laura. "Mne je to jedno." Otvorila si dvere na Michaelovom Aston Martine . Michael natešene naštartoval a bláznivo začal cúvať von z garáže.

"Už si mi chýbalo." Pohladkal palubnú dosku a keď vychádzal na hlavnú cestu, ešte viac dupol na plyn.

"Len nás prosím nezabi." Pokrútila Laura hlavou nad šialenosťou svojho brata. Teraz to bol opäť ten Michael, ktorého poznala. Už nebol taký nešťastný a strápený, ako keď sa s ním doma rozprávala.

"Neboj sa sestrička, so mnou si v bezpečí." Zasmial sa Michael, hoci sa pokúšal hovoriť vážne.

"Tým by som si nebola až taká istá," povedala, keď Michael parkoval na mieste, kde stále autá všetkých deciek, čo tu boli. Michael prudko otočil volantom a zastal medzi dvoma džípmi. Chalani, čo pri nich stáli obdivne zapískali.

"Paráda," povedali jednohlasne, keď Michael s Laurou vystúpili z auta. "Kde si k tomuto prišiel?"

"Kúpil som si ho predsa," pokrčil Michael plecami a stlačil tlačítko na kľúči, aby sa auto zamklo.

"Vlastne mu ho kúpili naši rodičia, bol to darček k osemnástke." Povedala Laura, keď si všimla ich šokované tváre. Chalani si len vymenili pohľady a odišli preč.

"Čo je?" pozrel Michael na Lauru.

"Ale nič," pokrútila hlavou a vykročila smerom k jazeru. "Vlastne, je tu ešte jedna vec, o ktorej som s tebou chcela hovoriť."

"Aká vec?" spýtal sa Michael a pohľadom prečesával masu ľudí, ktorá postávala pri jazere, popíjala pivo alebo sa vlnila v rytme hudby, ktorý mixoval chalan stojaci na vyvýšenom útese nad jazerom.

"Alexandra," vyriekla Laura prosto.

"To nie je vec, Alexandra je človek." Pozrel na ňu Michael vážne, aj keď mu kútikmi úst trhalo.

"Michael, myslím to vážne, buď pri nej opatrný. Teraz nie je vhodná doba na to, aby sa v našej spoločnosti potuloval nejaký človek. Keďže nás čoskoro navštívi teta so svojou rodinou, žiadny človek pri nás nie je v bezpečí. Ak si všimnú, že niekomu venujeme až príliš veľkú pozornosť, môžu na neho zaútočiť." Vysvetľovala mu Laura, keď kráčali k jazeru.

"Fajn, budem si dávať pozor, nečakaj však, že svoj plán zruším." Pokrútil Michael hlavou.

"To dievča potrebuje príučku, to však neznamená, že ju má niekto rovno zabiť!" pokrútila tentoraz hlavou Laura.

"Veď dobre..." zamrmlal Michael.

"Michael!" ozvala sa zrazu odniekiaľ Alexandra svojím afektovaným hlasom.

"My o vlku..." zablyslo sa Michaelovi vo očiach a vybral sa za Alexandrou.

"Ja to myslím vážne, Michael, dávaj si pozor!" zachytila ho Laura za lakeť. Michael len prikývol a vymanil sa z jej zovretia. Laure sa medzi obočiami vytvorila vráska znepokojenia, hoci vedela, že Alexandra je hnusná preafektovaná potvora, ktorá si zaslúži príučku, nechcela aby sa jej stalo niečo zlé. nikto si predsa nezaslúži, aby zomrel kvôli problémom niekoho iného...

"Laura?" začula za sebou povedomý hlas.

"Sebastian," vydýchla a jej pohľad sa stretol s jeho zelenými očami.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 27. ledna 2011 v 21:21 | Reagovat

Aaaach,Michael dává komplimenty,to se jen tak nevidí:D:-P
Jinak můj názor znáš:-)
Je to úžasné,jako vždy!
Hrozně se mi líbí,jak člověka vtáhneš přímo do děje,že ani neví,kdo doopravdy je=)

2 Ronnie Ronnie | Web | 27. ledna 2011 v 21:26 | Reagovat

ale, ale... Sebko náš :D
čo tu len robí? a čo sa medzi nimi stane?? žiarlivosť? hádka? Gabriel? :D
chcem ďalší diel, a to hneď! :D

PS: všímaš, ako som to rýchlo prečítala? :D

3 zuzu zuzu | Web | 27. ledna 2011 v 22:33 | Reagovat

olala, pekna kapitolka... Michael ma Aston Martin? uuuuaaaaaa, roztopila som sa len pri tej predstave... :D
A Sebastian, konecne sa objavil opat na scene ;) Trochu mi tam chybal... som zvedava, ako zareaguje ked zbada Gabriela :D

4 Tenny Tenny | Web | 29. ledna 2011 v 18:17 | Reagovat

Já sem příjdu a moje oči se vykulily na maximum!!
To záhlaví...je to...nevím,jak to popsat...tak..temné,ale úžasné!
Hrozně se mi ten design líbí,skutečně=)

5 Aya Aya | Web | 30. ledna 2011 v 13:41 | Reagovat

děkuju..=)..slyšela jsem že i na tvém neby jsou temné mraky problémů..chceš si promluvit?

6 Kirawa Kirawa | Web | 31. ledna 2011 v 12:52 | Reagovat

aj ja chcem také parádne autíčko :D kapitola bola napísaná úplne skvelo :D kks a ten Sebastian ma aj mierne prekvapil :D ja som na toho chudáčika zabudlaaaa... no mohla som ? asi hej ... veľmi sa mi to páčilo .. zase raz bezchybne napísané

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama