21. Bolo to už aj lepšie

31. ledna 2011 v 19:33 | Aiko
Pri komentároch k predchádzajúcej kapitole som si všimla, že mnohí ste už na Sebastiana zabudli. To ako čo má znamenať hee?? *zazerá* :D Ale nie...uvedomujem si, že som ho už dávno nespomenula, takže teraz bude kapitola tak trochu aj o ňom :) Prajem príjemné čítanie a ešte chcem poznamenať, že pri písaní tejto kapitoly som celý Laurin rozhovor so Sebastianom prežívala tak silno, akoby som ja sama bola Laura....až sa mi pri tom slzy hrnuli do očí :D :D No ja už naozaj končím, musím si ešte urobiť prezentáciu na Dejiny kultúry a naučiť sa o nej rozprávať, lebo zajtra ju prezentujem. Tak mi prosím držte palce :)
Nox praesidium nostri









Na krátku chvíľu zavládlo trápne ticho, keď ani jeden z nich nevedel, čo povedať a tak si len hľadeli do očí. Laure v hlave stále dokola zneli slová, ktoré jej Victoria povedala vtedy na záchodoch.

"Zaľúbil sa do teba," ozývala sa jej stále v ušiach. Potom opäť počula rozhovor, ktorý viedla s Gabrielom v lese. Počula bolesť, ktorá znela v jeho hlase, pred očami mala smútok, ktorí sa zrkadlil v jeho očiach.

"Si v poriadku?" prerušil nič jej myšlienok Sebastian. Laura len slabo prikývla.

"Áno, len, že sme sa už dlho nevideli, ako sa máš?" slabo sa usmiala.

"Dobre a čo ty?" hľadel jej do očí Sebastian.

"Bolo to už aj lepšie..." pokrčila Laura plecami.

"Je všetko v poriadku?" spýtal sa jej ustarostene. Laura prikývla, hoci sa jej z úst dralo jedno hlasné nie. Nič nie je v poriadku, ani z ďaleka... "Určite?" podišiel k nej bližšie a Laura cúvla o krok dozadu. Sebastian sa zarazil a zostal stáť na mieste. Krok, o ktorý Laura ustúpila, cítil tak, akoby stúpila na jeho srdce.

"Prepáč, Sebastian." Zašepkala Laura a zacítila ako sa jej z oka tlačí slza.

Do čerta! Prečo musím stále plakať?! Pomyslela si naštvane a rýchlo zdvihla ruku, aby zotrela malú červenú zradkyňu skôr, ako sa vydá na cestu jej lícom. Sebastian nechápavo pokrútil hlavou.

"Laura, čo sa deje?" spýtal sa, no v tej chvíli sa oval ešte jeden hlas, ktorý patril Gabrielovi.

"Našiel sa ťa," usmial sa a zozadu objal Lauru. V tej chvíli cez spojenie zacítil jej smútok. "Deje sa niečo?" ustarane sa na ňu zahľadel.

"Nie," pokrútila hlavou Laura. "Myslím, žeby som vás mala predstaviť. Sebastian, toto je Gabriel, môj priateľ. Gabriel, toto je Sebastian, už som ti o ňom hovorila."

"Rád ťa spoznávam," vystrel k nemu Gabriel ruku.

Sebastianovi pri slovách "môj priateľ" preletel očami tieň bolesti, rýchlo sa však spamätal a potriasol Gabrielovou rukou.

"Nechám vás samých, maj sa, Laura." Povedal Sebastian a zamiešal sa do masy ľudí pri jazere.


"Si v poriadku?" prešiel Gabriel pred Lauru a nadvihol jej prstom hlavu tak, aby sa mu dívala do očí. Laura pokrútila hlavou a zaborila si hlavu do Gabrielovej hrude. Gabriel si ju privinul k sebe a jemne ju hladil po chrbte a vlasoch. "Poďme niekam, kde bude sami." Pobozkal ju do vlasov. Laura prikývla a preplietla si s ním prsty.

Gabriel ju zaviedol na odľahlú časť, kde neboli žiadne decká. V diaľke sa mihotali ohne, ktoré osvetľovali takmer celú jednu stranu jazera. Okolo jazera bol piesok, takže to tam vyzeralo ako na pláži. Celá tá scenéria bola krásna, k dokonalosti jej chýbal už len mesiac v splne, ale v tom prípade by tu Laura s Gabrielom byť nemohli...

"Čo sa tam stalo?" spýtal sa Gabriel a zadíval sa Laure hlboko do karamelových očí. Keď za ňou prišiel, cítil, že ju
niečo rozrušilo. Pravdepodobne to malo niečo spoločné s tým chlapcom, Sebastianom.

"Vlastne nič, Sebastian ma pozdravil a mne sa to zrazu všetko vrátilo, ako mi Victoria povedala, že sa do mňa zamiloval, opäť som cítila ten strach, že ťa stratím ako vtedy, keď sme boli v lese...Gabriel, ja o teba nechcem prísť." Pokrútila Laura hlavou.

"Psst, ja predsa nikam nejdem, som tu s tebou." pohladil ju Gabriel po líci. "Povedz mi však jednu vec, čo k tomu chlapcovi naozaj cítiš?"

"Ja neviem," pokrčila plecami. "Nemôžem povedať, žeby mi na ňom nezáležalo, pretože záleží. Keď som ho vtedy zachránila, niečo medzi nami vzniklo, nie je to však láska. Aspoň nie z mojej strany..."

Gabriel si povzdychol. V poslednom čase sa len všetko komplikuje. Najprv Athenodora s rodinou, teraz Sebastian a k tomu ešte aj Rada...

"Povedz niečo, prosím..." nástojčivo na neho pozerala Laura. Gabriel však stále mlčal, rozmýšľal, čo má spraviť, či povedať, nič ho však nenapadalo, cítil sa tak bezmocne...Akoby sa na neho z každej strany valilo a on nič z toho nebol schopný zastaviť. Po chvíli prešiel tých pár krokov, ktoré ho delilo od Laury, tak zúfalo teraz chcel cítiť jej blízkosť...Chytil jej hlavu do dlaní a vášnivo ju pobozkal.

"Milujem ťa a budem tu vždy s tebou." zašepkal jej do pootvorených pier a znovu ju pobozkal. Laura sa k nemu ešte viac pritisla a zaborila si prsty do jeho čiernych vlasov.

"Aj ja ťa milujem." zašepkala a užívala si pocit ich spojených pier.




Sebastian vzal z hŕby jedno pivo a ako ho popíjal vzdialil sa od obrovského množstva ľudí, čo sa zabávali. On už na party nemal náladu. To čo sa stalo pred chvíľou s Laurou mu stále vŕtalo hlavou. Na sekundu sa mu dokonca zdalo, že Laura sa rozplače...Tak veľmi chcel vedieť, čo sa deje, no potom keď pred ním cúvla...zabolelo ho to a potom sa tam zjavil Gabriel. On určite vie všetko, čo ju trápi, veď ako sama povedala, je to jej priateľ. A on je nič, je len chalan, ktorému náhodou zachránila život a on sa do nej zaľúbil. Aký bol len hlúpy, keď si myslel, žeby jeho city mohla odpovedať. Mala predsa iný život, život, do ktorého on nepatril. Sebastian si povzdychol a doprial si poriadny dúšok piva.


Chcel sa otočiť a ísť si po ďalšiu fľašu, no to čo zbadal, ho prinútilo zostať stáť na mieste. Videl Lauru v tesnom objatí s Gabrielom, ako sa vášnivo bozkávajú. Ak si myslel, že to čo cítil vtedy, keď pred ním cúvla, bolo to najhoršie, čo kedy cítil, veľmi sa mýlil. Tento pohľad mu totižto už definitívne zlomil srdce a to sa roztrieštilo na tisícky drobných čiastočiek... 
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 31. ledna 2011 v 20:15 | Reagovat

to bolo smutné... chudák Sebastian! My sme na neho skoro zabudli a ty nám ho tu roztrieštiš na milión kúskov! No pekne! :D
krásny diel! páčilo sa mi, čo povedal Gabriel Laure... to bolo krásne! :))
milujem tvoju múzu... nech u teba zostane čo najviac, aby sme z toho mali my prospech! :D

2 Tenny Tenny | Web | 1. února 2011 v 16:19 | Reagovat

Je mi hrozně líto Sebastiana..:-(
Chudinka malinkatej..
Ale nevím,co bych raději četla,jestli ,,Laura a Gabriel'' nebo ,,Laura a Sebastian''...aaa,nevíím:D
Jinak je to samozřejmě úžasné:-)

3 Shiny=) SB Shiny=) SB | Web | 1. února 2011 v 18:02 | Reagovat

To bolo smutné!!!! Mala byť so Sebastianom :( takto mu zlomiť srdce...aj keď chlapi... :D bolo to krásne :)

4 Kirawa Kirawa | Web | 1. února 2011 v 18:06 | Reagovat

ou chudák Sebastian.... nemilé precitnutie povedala by som.... to Laurine zúfalstvo si dokonale preniesla aj na mňa... kks ale ešte stále sa hanbím, že som na toho Sebastiana zabudla. Kapitola bola ako obyčajne dobre napísaná. Nie je tu, čo vytknúť.

5 WolfGirl Lenush WolfGirl Lenush | Web | 1. února 2011 v 21:00 | Reagovat

Sebastian...konečne! :-)
No ale si mu naložila na plecia toho, chudáčik. :-( Dúfam, že sa to nejako zlepší, nechám sa prekvapiť.
A k tej knihe: Určite si ju prečítaj. Máš pravdu, je to podobné Navždy, práve tou reinkarnáciou, ale inač je to úplne o inom v podstate. Hlavne tí anjeli a tak... je to veľmi dobrá kniha a aspoň ja ju považujem za jednu z najlepších, aké som čítala. Je to napínavé, jednoducho v niečom také iné. :-) A zvraty na n-tú. :D Samé prekvapenia. Na konci zistíš, že to nie je také, aké to na prvý pohľad vyzerá. No skrátka odporúčam. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama