23. Návrat do reality

5. února 2011 v 19:53 | Aiko
Opäť ďalšia kapitola, ktorá je ešte chvíľami romantická, no na konci sa to rozbehne a tiež sa dozviete niečo nové. Prajem príjemné čítanie :) 

Nox praesidium nostri



Keď sa vrátili domov, nikto tam nebol. Laura našla na stole v jedálni lístok od rodičov, kde bolo napísané, že išli na večeru a vrátia sa až ráno. Po Victorii nebolo ani stopy, pravdepodobne išla niekam von. Laura si sadla na barovú stoličku a zamyslene sa pozerala von oknom. V hlave sa jej premietali udalosti dnešnej, vlastne už aj včerajšej noci. Hoci sa snažila na to nemyslieť, stále mala pred očami Sebastianovu tvár a bolesť v jeho očiach.

Trápilo ju, že mu ublížila, ale zároveň s Gabrielom sa cíti naozaj bezpečne. Keď je v jeho blízkosti, na chvíľu verí, že všetky problémy sa vyparia ako mihnutím čarovného prútika. Keď bola s ním, bola si istá, že všetko bude v poriadku. Gabriel bol dôvodom prečo sa cítila šťastne, aj keď sa na ňu z každej strany niečo rútilo...

"Nad čím rozmýšľaš?" ozval sa za ňou Gabrielov hlas.

"Nad tým, že chcem, aby táto noc trvala už navždy." Chytila jeho ruky, ktorými ju objal a jemne ich pohladila. "Ráno tu budú na nás opäť čakať všetky problémy..."

"Ale ráno tu však ešte nie je. Stále nám zostáva ešte niekoľko hodín, kým to všetko budeme opäť riešiť. Teraz na to nemysli, do rána ti to nikam neujde." Pobozkal ju Gabrielov do vlasov, ktoré mala zviazané vo vrkoči na vrchu hlavy.

"Bola by som však radšej, keby to niekam odišlo. Niekam, odkiaľ by sa to už nikdy nevrátilo späť." Pokrútila Laura hlavou.

"Aj tak by vždy hrozilo, že sa to na nás vyrúti. Bude lepšie, ak to vyriešime, raz a navždy..." zadíval sa jej Gabriel hlboko do očí.

"Viem," povzdychla si Laura. "Mám však strach, že sa niekomu z vás niečo stane. Neuniesla by som, ak by sa stalo niečo tebe, mojím rodičom alebo Victorii či Michaelovi. Už som stratila Christiana, nechcem prísť o niekoho ďalšieho..." pokrútila opäť hlavou a zadívala sa do zeme.

Gabriel cítil Laurin strach a cítil sa proti nim tak neuveriteľne bezmocný. Nevedel, čo spraviť, aby ho aspoň nachvíľu zastavil, vedel však, že Laurin strach je oprávnený. Keď príde Athenodora, nikto z nich nebude v bezpečí, hoci tvrdia, že ich návšteva bude priateľská. On však spratí všetko, čo bude v jeho silách aby ochránil Lauru a jej rodinu. Všetci pre neho veľa znamenajú....

Potom, čo ich pár rokov po svojej premene vyhľadal, ponúkli mu prístrešie a nahradili mu vlastnú rodinu. A teraz keď začala chodiť s Laurou, cítil, že medzi nich patrí ešte viac ako pred tým.

"Spravím všetko pre to, aby som vás ochránil. Sľubujem," nadvihol jej hlavu tak, aby mu hľadela do očí.

"Toho sa práve obávam, že ťa stratím pri tom, ako budeš chrániť mňa alebo niekoho z mojej rodiny, tak ako Christiano." Zašepkala a z oka sa jej opäť vykotúľala červená kvapôčka.
"Do pekla, stále len plačem, už ma to rozčuľuje!" rozhorčene si zotrela slzu z líca.

"To je normálne, všetky rany z minulosti sa ti otvorili a na povrch vyplávala bolesť, ktorú si celé tie roky dusila v sebe." Hovoril Gabriel chápavo. Laura si len povzdychla a položila si hlavu na Gabrielovo plece. Gabriel sa slabo usmial a pohladil ju po chrbte.

"Spolu to zvládneme, sľubujem..." zašepkal.

"Tak rada by som tomu verila..." zamrmlala mu do pleca a ešte viac sa k nemu pritisla.

"Ver mi, Laura, nenechaj sa ovládať svojim strachom, vtedy si najzraniteľnejšia. Využi svoju moc, načerpaj silu z elementov a keď príde čas, využi ju proti Andrewovi." hovoril jej Gabriel.

"Proti tomu, čo Andrew dokáže, mi elementy nepomôžu..." pokrútila Laura záporne hlavou.
Gabriel sa zamyslel a náhle mu niečo napadlo.

"Čo je?" spýtala sa Laura, keď cez spojenie zacítila Gabrielovo náhle vzrušenie.

"Tvoj amulet, tvoja babička povedala, že ti pomôže ovládnuť tvoj hnev. Možno to je spôsob ako poraziť Andrewa. Aj keď ťa dokáže mučiť len myšlienkou, ak sa naučíš ako kontrolovať svoj hnev, môžeš tak svoju zlosť otočiť proti nemu a tak ho zničiť." Povedal Gabriel horlivo.

"Ale ja neviem čo ten amulet dokáže, ako to mám teraz zistiť? Nezistila som to za 142 rokov, tak ako na to mám prísť za niekoľko týždňov." Pozrela na neho Laura zúfalo a pokrútila hlavou.

"Možno by nám to mohol povedať niekto iný..." zamyslel sa Gabriel.

"Kto?" spýtala sa Laura.

"Alysia..." povedal Gabriel a prikývol. "Tá by mohla zistiť, čo ten prívesok dokáže."

"To znie rozumne," prikývla Laura. "Hneď ráno za ňou môžeme zájsť."

"Áno, najprv by sme sa však o tom mali poradiť s tvojimi rodičmi. Možno nám ešte niečo poradia aj oni." Usmial sa na Lauru a chytil ju za ruku. "Do rána nám však stále zostáva niekoľko hodín..."

"A ty máš určite plán, ako ich vyplniť." Zasmiala sa Laura, nad Gabrielovým svietiacim pohľadom.

"Samozrejme," prikývol Gabrielom so smiechom a prisal sa na jej pery. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 5. února 2011 v 20:42 | Reagovat

Ach,miluju tvoje povídky a kapitolovky a všechno!
Je to úžasné a jsem hrozně nedočkavá!=)

2 WolfGirl Lenush WolfGirl Lenush | Web | 6. února 2011 v 21:15 | Reagovat

Skvelééé!!!
Btw, nevadilo by ti, keby si ťa pridám do priateľov na Fb? Dnes ma inač napadla taká kravina... :-D že založme na facebooku skupinu fantasy blogerov... :D No nič idem radšej spať lebo ma napadne ešte niečo bláznivejšie. :-)))

3 kikusa_93 kikusa_93 | 12. února 2011 v 12:32 | Reagovat

toto je uuuuuplne uzasna poviedka!!! neviem sa dockat dalsej kapitoly...prosiiim uz ju napis :)

4 Kirawa Kirawa | Web | 12. února 2011 v 21:27 | Reagovat

konečne som si to prečítala :D konečne som mala na to čas, aby som si to mohla vychutnať.... som zvedavá ako bude pokračovať dalej.... kapitola ako obyčajne bezchybne napísaná :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama