Aká som???

27. února 2011 v 21:00 | Aiko



Kto vlastne som? Aký som človek? Som dobrá alebo zlá? Ako sa
správam k ľuďom okolo seba? Tieto otázky ma dnes neustále napadajú a keďže
nad nimi už chvíľu rozmýšľam, tak to píšem sem. Nejdem tvrdiť, že som dokonalá,
pretože nie som. Snažím sa však byť dobrá, snažím sa ľuďom pomáhať, neotáčať sa
im chrbtom, keď vidím, že potrebujú pomoc.




Som však aj krutá, neľútostivá a pomstychtivá mrcha. Viem
byť k ľuďom až neskutočne surová a dokážem ich odbiť jediným pohľadom
a som si toho vedomá. Hoci nie som na tieto vlastnosti veľmi hrdá, tak
trochu som aj rada, že ich mám. Pretože uznajte, kam sa v dnešnej dobe
dostane človek, ktorý je slušný a neublížil by ani muche? Teraz nenarážam
na to, že máme byť všetci len obrovské svine, ktoré si idú len za svojím a na
ostatných neberú ohľad. Niekedy je však sebeckosť, tým jediným spôsobom ako sa
pohnúť ďalej. Niekedy musíme myslieť na seba, vykašľať sa na to, čo hovoria
iní... No aj ich názory je potrebné zvážiť.


To sa však ľahko hovorí, no v skutočnosti je to oveľa
ťažšie, veď napokon, čo v živote je ľahké? Nič, nie je ľahké... Keby však
bolo všetko ľahké, o čom by to bolo? Život by bol zrazu o ničom,
všetko čo by sme si zmysleli by sme hneď dostali, nikto by sa nesnažil...To je
však to o čo ide, snažiť sa a nevzdávať, ísť ďalej, aj keď sme už
mnohokrát spadli, musíme sa oprášiť, zotrieť z tváre slzy a opäť vystúpiť
na cestu, z ktorej sme skĺzli. Ako pekne to znie, v skutočnosti je to
však naozaj na ...., všetci vieme na čo.


Pretože pády bolia a odhodlanie opäť vstať už nie je
také vysoké, ako bolo na začiatku...Ja som padla už mnohokrát, nedá sa to ani
spočítať. Stále som však tu, stále kráčam, bez ohľadu na to, že ma už boli nohy
a tak mnoho ráz som skončila na zadku. Za to však vďačím ľuďom, ktorí tu
pre mňa sú. Tým, na ktorých sa môžem spoľahnúť, nech sa deje čokoľvek. To oni
sú tým, za čo som v tomto živote, ktorý mi často lezie na nervy, najviac
vďačná. Bez nich by som nebola nikým, oni mi dávajú silu ísť stále ďalej. Oni
sú moji anjeli, ktorí ma zdvihnú, keď sa váľam na zemi.


A ja sa snažím byť takou istou oporou pre nich, snažím
sa im pomôcť, keď vidím, že majú problémy. Snažím sa ich zdvihnúť aj keď si
sami myslia, že už skončili na tom najhlbšom dne. Veď sa predsa hovorí, že len
keď dopadneme na dno, môžeme sa opäť odraziť. Veď každý pád, je predsa šancou
na to aby sme vstali, oprášili sa a začali odznova. Niektorí však ostanú
pádom ochromení natoľko, že už nevstanú a nemajú nikoho, kto by im so
vstávaním pomohol. Nemajú pri sebe ľudí, na ktorých sa môžu spoľahnúť...


Preto sa snažím byť dobrým človekom, aj keď musím uznať, že
sa mi to nie vždy darí. Sú chvíle, keď jednoducho chcem odísť na nejaký
opustení ostrov a nikdy sa z neho nevrátiť. Zaliezť do postele a prespať
všetok ten zmätok, ktorý vidím hneď, keď otvorím oči. To sa však nedá...(aj keď
ten ostrov by som fakt brala :D )


Nechcem zostať stagnovať na jednom mieste, nechcem podľahnúť
tomu všetkému, čo sa deje. Chcem vytrvať, zostať silná, aj keď sa tak často
cítim slabá...


Veď byť dobrým a silným človekom, nie je nemožné, treba
na tom len zapracovať a nevzdávať sa.

Source of avatar
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miharu Miharu | 27. února 2011 v 21:28 | Reagovat

:)dobrý človek si.. a silným človekom sa nedá byť za každých okolností.. niekedy prídu chvíle ktoré ťa zrazia an kolená či chceš či nie... ale potom nezabudni že ja som tu vždy pre teba tak ako ty pre mňa :)

2 zuzu zuzu | Web | 27. února 2011 v 22:42 | Reagovat

keď sa nad tým takto zamýšľaš a vieš, že máš aj svoje chyby, tak nie si mrcha, ako to o sebe píšeš... si normálna baba, ktorá sa občas potrebuje brániť pred týmto svetom, v ktorom žijeme... ;) pády a opätovné postavenia sa síce bolia, ale robia z nás to, čím sme... to, že máš priateľov na ktorých sa môžeš obrátiť je tým najlepším vysvedčením pre teba, že si človek so srdcom na správnom mieste ;)
a inak, celkom si to vystihla, vo všetkých bodoch, ktoré si popísala mi neostáva nič iné len sa pridať a súhlasiť...

3 AndyCullen AndyCullen | Web | 28. února 2011 v 16:25 | Reagovat

Za prvé, mylsím si, že jsi moc hodná, že jsi dobrý člověk a já bych na tebe nedala dopustit a nevím, jestli si toho všímají i lidé v tvém okolí anebo to vidím jen já, protože my toho o sobě víme dost, že? A ty jsi člověk, který by neublížil ani mouše, ale umí si vyšlapat cestu a potřebuješ se však někdy, jak se říká: "schovat v mámině klíně" a poplakat si a nebudu lhát, jsem stejná a proto tě moc dobře chápu.
Lidé by si neměli nechat všechno líbit, pak totiž lidé zjistí, že jsme moc hodní a zančou toho zneužívat, nejlepší je být asi hodný člověk s tvrdou maskou...:) moc krásný článek

4 de-elfinek de-elfinek | E-mail | Web | 2. března 2011 v 17:25 | Reagovat

moc pěkný blog :)

5 Das Das | Web | 3. března 2011 v 19:49 | Reagovat

ty jsi úžasnej člověk!.. ale bohužel jsem četla len půlku článku, protože sem jde na chvílu sestra a já nedělám nic jiného, než že nestíhám. :D
Tvůj mail si později přečtu.. ale nejdřív ještě tu povídku.. :D - ještě sjem se k ní nedostala. Plánovala sjem, že si jí přečtu teď. :)

6 Ronnie Ronnie | Web | 3. března 2011 v 20:59 | Reagovat

no, neviem prečo vznikol tento článok: či je to len niečo ako sebahodnotenie, alebo v tvojom prípade aj čiastočne sebakritika, ktorá bola spôsobená nejakým cudzím podnetom, alebo ťa to len tak napadlo? lebo ty si mi nikdy neprišla ako človek, ktorý by sa hodnotil alebo ktorý by sa pohoršoval nad svojimi vlastnosťami! Aj keď som ťa videla naživo len raz (a aj to som pekelne rada), vždy mi prídeš nehorázne milá a taká zlatá! :D Proste môj človek! A nehovor mi, že sa neusmievaš! POdľa mňa to robíš veľmi často a máš na to aj dôvody! Čert vem tvoje depky! :D
Takže, podľa mňa si jeden nehorázne láskavý človek, ktorý vie pomáhať, no vie aj odmietnuť, čo je podľa mňa v našej krásnej alfa rovine dobrá vlastnosť! Vieš, čo je na tebe dobré, čo zlé a vieš si aj sama uznať chybu (to som teraz strelila, dúfam, že je to tak :D) a myslím, že si dosť sebavedomá a to je naozaj dobre! Takže, podľa mňa, si VEĽMI dobrý človek... :)

7 Tenny Tenny | Web | 6. března 2011 v 14:03 | Reagovat

Vidím,že jsi se zamyslela,když jsem byla pryč:D
Takové myšlenky já mám neustále,abych popravdě řekla...
Je těžké věřit,že máme taky kolem sebe někoho,kdo nám může pomoci...spoustu lidí ani ty přátele nevidí,je to tím,že si myslí,že jsou už natolik sami,že přeehlíží  ty,o kterých si myslí,že jsou bezvýznamní,i když se o ně starají mnohem víc,než ti,co si jen říkají ,,přátelé''.
A můžu ti říct,že ty nejsi zlá,máš pravdu,nikdo není dokonalý a i ty máš své chybičky,ale to přeci každý=)
Jsi velmi obětavá dívka,která už o životě ví mnoho.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama