26. Si si istá, že jej môžeme veriť?

13. března 2011 v 14:21 | Aiko





Gabriel sa vzdialil od objímajúcich sa Angiolieriovcov, chcel im nechať trochu súkromia. Vyšiel na chodbu, kde si vytiahol z vrecka nohavíc mobil a vyhľadal Alysiono číslo. Hoci Alysia uznávala pôvodný, samotárky spôsob života čarodejníc a žila v chalúpke na okraji lesa, mobil a internet boli pre ňu rovnako dôležité ako soľ. Mala dokonca aj svoju vlastnú internetovú stránku, kde ponúkala čítanie z dlane, veštenie z tarotových kariet a kryštálovej gule. Ľudia ju považovali len za jednu z mnohých podvodníčok, no predsa však mala niekoľko stálych zákazníkov, ktorým sa splnili jej predpovede a niekedy k nej zavítali aj ľudia, ktorí náhle zatúžili spoznať svoju budúcnosť.

Alysia vedela, čo si o nej ľudia myslia a nechávala ich myslieť si to. Ak by sa dozvedeli, že je naozaj čarodejnica, nedopadlo by to pre ňu veľmi dobre, stala by sa len atrakciou.... Momentálna situácia jej vyhovovala, aj keď pre ľudí bola len jedna z mnohých veštíc, v skutočnosti bola omnoho silnejšia. Čarodejníctvo sa dedilo v ich rodine už mnoho storočí, jej rodina však nepatrila medzi bielych čarodejníkov, všetci jej predkovia, rovnako ako teraz ona, sa venovali aj mágii čiernej. Vďaka tomu sa o nich dozvedelo množstvo upírov, ktorí sa ich veľmi často navštevovali a chceli ich prinútiť, aby im slúžili. Alysia však poznala zopár účinných spôsobov ako sa ich zbaviť.

Pri Gabrielovi to však bolo iné, bola mu vďačná, pretože jej raz, pred siedmimi rokmi, zachránil život a ona mu prisahala vernosť. Aj keď väčšina upírov úmyselne zachraňovala životy čarodejniciam, a tak si od nich vynucovali prísahy vernosti, Alysia si to vybrala dobrovoľne. Gabriel bol najprv proti tomu, keď si uvedomil, že Alysiina pomoc sa mu ešte bude hodiť, súhlasil a teraz sa utvrdil v tom, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v jeho živote.

Alysia mu už pomohla mnohokrát v minulosti a teraz ešte zachránila život Laure. Gabriel jej bol strašne vďačný a nevedel si ani predstaviť, čo by bolo s Laurou, nebyť nej. Za tie roky čo sa s Alysiou poznali, vzniklo nimi pevné priateľstvo, ktoré nebolo založené na využívaní, ale na vzájomnej pomoci a spolupráci...

"Haló..." ozval sa z telefónu Alysiin melodický hlas.

"Alysia, tu Gabriel, niečo od teba potrebujem a je to súrne." začal Gabriel.

"Ahoj, čo pre teba môžem urobiť?" spýtala sa a Gabriel počul, ako sa usmiala.

"Potrebujem zistiť, čo dokáže jeden amulet, si schopná to zistiť" spýtal sa jej.

"Predpokladám, že sa jedná o amulet toho dievčaťa, ktoré si ku mne nedávno priviedol. Jeho silu som zaregistrovala už vtedy..." hovorila zamyslene Alysia.

"Takže dokážeš zistiť, akú má silu?" opäť sa jej spýtal Gabriel.

"Samozrejme, že to dokážem, snáď si o mne nepochyboval." odpovedala mu s úsmevom.

"O tebe, nikdy." tiež sa zasmial Gabriel.

"To by si len skúsil!" pohrozila mu. "Počuj, teraz musím končiť, mám tu klienta, vybavím ho však rýchlo, takže môžete prísť."

"Vďaka Alysia, neviem čo by som bez teba robil..." povedal vďačne Gabriel.

"Nie je zač, uvidíme sa." ukončila Alysia hovor. Gabriel si odložil mobil do vrecka a vrátil sa do kuchyne. Angiolierovci už sedeli za stolom a rozprávali sa.

"Práve som volal s Alysiou, teraz tam niekoho má, ale máme prísť." Povedal Laure, ktorá prikývla.

"Prezlečiem sa a môžeme ísť," vstala od stola.

"Nemusíš sa ponáhľať, ja idem ešte do sprchy, času máme dosť." Usmial sa na ňu Gabriel a odišiel do kúpeľne, Laura si teda opäť sadla k svojmu otcovi, Marcusovi.

"Takže si si istá, že tej čarodejnici môžeme veriť?" spýtal sa jej Marcus.

"Tá čarodejnica má aj meno, volá sa Alysia a áno verím jej, zachránila mi život." Prikývla Laura vážne.

"V tom prípade, jej veríme aj my." Stisla Laurinu Catherine a usmiala sa na ňu. Marcus si povzdychol, celá tá vec s Alysiou sa mu nepozdávala, ale jeho dcéra a teraz aj manželka jasne povedali, že jej dôverujú a tak mu neostávalo nič iné, len Alysii veriť tiež.

"No tak, Marcus, to je pre teba až také ťažké veriť jej tiež?" zadívala sa na neho Catherine.

"Pochop ma, kvôli čarodejniciam som prišiel o rodičov..." pokrútil hlavou.

"A ty pochop, že teraz môžeme prísť o dcéru!" zvýšila Catherine hlas.

"Ja viem," sklonil hlavu. "Prepáč, ale je pre mňa ťažké veriť im..."

"Je niečo, čo by ťa presvedčilo?" spýtala sa ho Laura a Marcus prikývol.

"Niečo by tu predsa bolo, chcem s tou čarodejnicou, Alysiou, hovoriť." Povedal vážne a pozrel sa na Catherine a Lauru.

"Je to naozaj nutné?" spýtala sa ho Catherine.

"Áno je!," povedal vážnym hlasom a postavil sa od stola. "Idem sa prezliecť."


"Odpusť mu to, je to pre neho ťažké," ospravedlňujúco sa pozrela na Lauru Catherine.

"Ja viem, mami, rozumiem mu, je to však pre mňa dôležité. Musím nájsť spôsob, ako Andrewa poraziť."

"Ty s ním naozaj chceš bojovať?" zvraštila čelo Catherine. Ani trochu sa jej nepáčila predstava, že jej dcéra má s niekým bojovať a už vôbec nie s Andrewom, ktorého dar ju desil.

"Nemám na výber," pokrútila Laura hlavou. "Najprv som to chcela vyriešiť inak, ale Andrew nepovolí, musím s ním bojovať."

"Kiežby sa to dalo vyriešiť pokojnou cestou..." zamyslela sa Catherine.

"Ver mi, mami, tiež by som sa tomu potešila oveľa viac. Sme rodina, máme spoločnú krv, ale on mi naozaj nedáva na výber!" pokrútila nešťastne hlavou Laura. Catherine si povzdychla a v tej chvíli vošiel do miestnosti Gabriel.

"O chvíľu už musíme vyraziť," povedal Laure a sadol si vedľa nej.

"Idem sa teda prezliecť, o chvíľu sa vrátim." Vstala od stola Laura a odišla do svojej izby.


Gabriel sa zadíval na Catherine, ktorá sa zamyslene dívala pred seba a nepokojne vraštila čelo.

"Tak veľmi sa o ňu bojím..." uprela zrazu pohľad na Gabriela.

"Ja viem," povzdychol si. "Laura je však silná, zdedila to po svojich rodičoch," usmial sa na Catherine, ktorá mu úsmev vďačne opätovala.

"Vďaka, Gabriel, za to všetko, čo robíš pre našu dcéru a pre nás všetkých," povedala.

"Boli ste tu pre mňa, keď som to potreboval a teraz potrebujete vy mňa, tak som tu, tak je to správne." Natiahol Gabriel ruku ponad stôl a jemne stisol ruku Catherine.

"Si naozaj náš syn," povedala vážne Catherine a pohladila mu ruku, ktorou ju držal a láskavo sa na neho usmiala.

"A vy ste moji rodičia," tiež sa usmial Gabriel.


"Gabriel, už môžeme ísť." Zastavila sa pri kuchyni Laura. Gabriel prikývol, posledný raz sa usmial na Catherine a spoločne s Laurou vyšli z domu, Marcus už sedel v aute...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 13. března 2011 v 15:19 | Reagovat

no to som zvedavá, čo im Alisia povie, mne osobne sa celkom pozdáva ;) A Gabriel ja taký chutný, starostlivý...
pekná kapitolka

2 Ronnie Ronnie | Web | 13. března 2011 v 15:32 | Reagovat

super diel, som zvedavá na ten amulet, presne ako Zuzu :) a som nesmierne zvedavá, ako chce poraziť toho Andrewa! rýchlo ďalej :)

3 kikusa_93 kikusa_93 | 13. března 2011 v 19:05 | Reagovat

tiež som veľmi zvedavá ako to bude ďalej...a ten Gabriel je na zjedenie :) ...jednoducho úžásne! :D

4 Tenny Tenny | Web | 13. března 2011 v 20:49 | Reagovat

Úžasnééé,nevím pokolikáté to už opakuju:D
Ale fakt se mi líbí tvůj styl psaní!:-P
Hrozně se těším,co Alysia řekne o tom náhrdelníku!=)

5 Kirawa Kirawa | Web | 14. března 2011 v 15:58 | Reagovat

som veľmi zvedavá ako dopadne rozhovor Alysie a Marcusa.... som tiež zvedavá akú moc Alysia odhalí :D pekne to graduje len tak ďalej :D kapitola ako obyčajne perfektne spísaná :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama