27. Odhaľ mi svoju silu

16. března 2011 v 18:24 | Aiko
Máme tu ďalšiu kapitolu a čo raz rýchlejšie sa blížime ku koncu. Plánujem tak okolo 35 kapitol, no ešte neviem či sa do nich zmestím. Určite už však toho nebude veľa. :) Prajem príjemné čítanie.




Cestou k Alysii sedela Laura na zadnom sedadle, keďže miesto spolujazdca zaujal jej otec, pozerala von oknom a v prstoch zamyslene obracala svoj náhrdelník. Kameň ametystu mal veľkosť okolo piatich centimetrov, tvar kosoštvorca, no na spodnej časti bol zaoblený a nie špicatý. Kameň bol omotaný zlatou niťou, ktorú zdobili rôzny ornamenty a zavesený bol na dlhej retiazke. Ako skúmala kameň, zazrela ako si ju v spätnom zrkadle premeriava zvláštnym pohľadom Marcus. Na chvíľu sa teda zahľadela do zrkadla a Marcus odvrátil pohľad. Slabo si povzdychla a opäť venovala pozornosť kameňu.

Nech už dokážeš čokoľvek, pomôž mi.
Pomyslela si zúfalo a prstom prešla po zlatej niti na kameni.

"Tak a sme tu," prerušil napäté ticho v aute Gabriel a zastal asi 20 metrov od Alysiinho domu, z ktorého práve vychádzal nejaký chlap v strednom veku. Gabriel vystúpil z auta a podržal dvere Laure, pokým nevystúpila. Práve keď z auta vystupoval Marcus, pred dom vyšla Alysia a išla im na proti.

"Rád ťa znovu vidím," povedal vrúcne Gabriel a usmial sa na ňu.

Alysia mu však momentálne nevenovala pozornosť, ale zamyslene si prezerala Laurinho otca.

"Alysia, toto je môj otec Marcus, oci, toto je Alysia." Predstavila ich Laura a čakala čo sa stane. Marcus podozrivo pozeral na ruku, ktorú k nemu vystierala Alysia. "No tak oci, ona ťa neuhryzne." Pokrútila Laura hlavou.

"Ako vidím, tvoj otec mi neverí." Povedala Alysia pokojne a stiahla ruku. Laura sa slabo usmiala a ospravedlňujúco sa pozrela na Alysiu, ktorá si stále pohľadom premeriavala Marcusa a on sa uprene díval do jej smaragdových očí. Snažil sa z nich niečo vyčítať, no nedozvedel sa nič. Cítil len, že z nej vyžaruje priam neuveriteľná vyrovnanosť a pokoj.

Vôbec jej nevadilo, že stojí oproti trom upírom a každý jeden z nich ju môže v priebehu sekundy zabiť. Marcus však nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že by si s nimi vedela poradiť. Za svoj život, ktorý trval už takmer 500 rokov, stretol mnoho čarodejníc a už sa naučil určovať ich silu a a postoj k upírom. Vedel mladú a neskúsenú čarodejnicu, ktorá tak celkom nevedela čo si o všetkom myslieť od tej, ktorá bola mocná a veľmi dobre vedela čo robí. Zvykol si na nenávisť, zrkadliacu sa v ich očiach nezvyčajných farieb a odtieňov, preto ho pokoj vyžarujúci z Alysiiných očiach, farby smaragdu, udivoval a nevedel, čo presne si má o nej myslieť, nakoľko takisto vnímal aj jej obrovskú silu.

Alysia sa usmiala a sama pre seba si prikývla.

"Laura, poď so mnou do vnútra," kývla hlavou k otvoreným dverám a vzápätí zastavila rukou Gabriela, ktorý vykročil k domu spolu s Laurou. "Teba tam nebudeme potrebovať."

"Fajn...." zdvihol ruky do vzduchu so smiechom a prešiel k malej lavičke, na ktorú si následne sadol.


"Ospravedlň prosím môjho otca, no s čarodejnicami nemá práve tie najlepšie skúsenosti," usmiala sa Laura na Alysiu.

"To je v poriadku, už si zvykla, že nie všetci mi veria," pokrčila Alysia plecami.

"V skutočnosti, prišiel kvôli čarodejniciam o oboch rodičov a kvôli tomu neverí ani jednej z vás," vysvetlila jej Laura.

"Môžeš si byť istá, že nie som pyšná na skutky svojich predkov, s minulosťou však už nič nespravím," povedala Alysia pokojne a prešla k dverám, ktoré viedli do akejsi miestnosti.

"Polož zatiaľ svoj medailón medzi sviečky, ja ešte niečo prinesiem."

Laura si teda zložila retiazku s príveskom a položila ju medzi sviečky, ktoré stáli usporiadané do kruhu na stole. Keďže Alysia sa ešte nevrátila, prešla k polici so sviečkami rôznych farieb a veľkostí. Cítila z nich rôzne bylinky a podľa toho usúdila, že Alysia ich vyrába sama. Pod policou stála jedna biela sviečka, ktorá bola už takmer celá vyhorená. Laura nad ňu vystrela ruku a privrela oči, chvíľu sa sústredila a okamžite pocítila ako jej dlaň zohrieva teplý plameň. Po chvíli zdvihla ruku vyššie a takisto aj plameň sviečky narástol.

"Ovládaš oheň?" spýtala sa Alysia prekvapene a položila na stôl veci, ktoré priniesla.

"V skutočnosti ovládam všetky štyri živly," usmiala sa Laura a vyvolala mierny vánok, ktorý zhasol plameň.

"V tom prípade mi pomôžeš," prikývla zamyslene Alysia a sadla si za stôl.

"Len mi povedz, čo mám robiť," tiež prikývla Laura a sadla si k stolu, oproti Alysii.

"Najprv mi pomôž zapáliť všetky sviečky a potom mi podaj ľavú ruku," povedala jej Alysia. Laura vystrela ruku a prešla ňou ponad kruh vytvorený zo sviečok a tie okamžite začali horieť jasnými plameňmi, Alysia zatiaľ nasypala okolo prívesku akýsi strieborný prášok. Potom vzala do ruky striebornú dýku a prerezala ňou pokožku na Laurinej ľavej ruke, to isté spravila aj na svojej ľavej ruke a krvácajúcu ju položila na kameň.

"Polož svoju ruku na moju a sústreď sa na ten kameň, ak budeš cítiť, že som slabá, zväčšuj oheň sviečok," prikázala Laure a zavrela oči. Počkala kým Laura spraví, to čo jej kázala a potom začala šepkať zaklínadlo v jazyku, ktorému Laura nerozumela, sústredila sa teda na kameň, no postupne aj zvyšovala plamene sviečok, aby z nich Alysia získala čo najviac sily.
O pár minút už plamene siahali do výšky takmer dvadsiatich centimetrov. Laura začula ako sa Alysia zhlboka nadýchla a potom zvolala:

"Odhaľ mi svoju silu!"

Laura zacítila ako ňou prebehla obrovská sila a rýchlo otvorila oči. Z kameňa vyšiel fialovo - tyrkysový záblesk svetla, vzápätí Alysia šokovane vydýchla a upadlo do akéhosi tranzu.



"Čo to?!" zvolal šokovane Marcus a postavil sa z lavičky, na ktorej sedel spolu s Gabrielom. Otočil sa tvárou k domu a pohľad, ktorý sa mu naskytol mu vyrazil dych. Zo všetkých okien vychádzali žiarivé fialovo-tyrkysové lúče a celý dom obklopovala žiara tej istej farby.

"Myslím, že Alysia už zisťuje, čo ten amulet dokáže," povedal Gabriel a jeho hlas znel mierne prekvapene.

"Nemali by sme tam ísť?" spýtal sa Marcus a pozrel na Gabriela, ktorý pokrútil hlavou.

"Nemyslím si, že by nás tá žiara pustila dovnútra..."

"Čo teda budeme robiť, v tom dome je moja dcéra spoločne s čarodejnicou!" zvýšil Marcus hlas.

"Marcus ja viem!" položil mu Gabriel ruku na plece. "Musíme však počkať, okrem toho Alysia Laure neublíži."

"Ako si môžeš byť taký istý?" spýtal sa ho Marcus a pokrútil hlavou.

"Pretože mi zložila prísahu a tá je pre všetky čarodejnice záväzná, ak ju poruší, tak zomrie!" hovoril mu Gabriel vážnym hlasom.

"Tak teda dobre," prikývol Marcus a opäť obrátil svoju pozornosť na žiaru vychádzajúcu z domu.



Laura znepokojene pozorovala Alysiu, ktorá stále zotrvávala v tranze, trvalo to už takmer päť minút a Laure sa to zdalo ako večnosť, nevedela čo má robiť a tak dodala plameňov ešte väčšiu silu, aby doplnila Alysiinu silu. Niečo jej totižto hovorilo, že tento tranz Alysiiu veľmi vyčerpáva. Ubehlo ďalších minút, no nič sa nezmenilo, z amuletu stále vychádzala fialovo-tyrkysová žiara a Alysia nehybne sedela na svojom mieste s rukou na amulete. Laura si slabo povzdychla a vtom sa stalo niekoľko vecí naraz. Plamene sviečok zhasli a žiara vychádzajúca z amuletu zmizla, Alysia otvorila oči, rýchlo stiahla ruku z amuletu a svoje smaragdové žiariace oči zabodla do Lauriných...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Nox praesidium nostri - Noc je našou ochranou?

Áno, je to úplne skvelé pokračuj!
Je mi to úplne jedno
Nemusíš sa obťažovať, nestojí to za nič!

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 16. března 2011 v 19:20 | Reagovat

Hmmm...jsem zvědavá a docela se Alysie bojím:D:D
Hltala jsem každičké slovo,až mě překvapilo,že už je konec..buu:D
Takže šup šup pokračování=P =)

2 zuzu zuzu | Web | 16. března 2011 v 19:38 | Reagovat

to čoooo?
poponáhľaš sa s ďalšou kapitolkou, však áno? ;) som zvedavá, čo je to za amulet ...

3 Ronnie Ronnie | Web | 16. března 2011 v 19:43 | Reagovat

a takto to ukončiť? to milujem... ach, prečo to každý autor tak rád využíva... tie konce, myslím :D
diel bol perfektný, ten koniec taký napínavý a takmer desivý, páni ja by som sa určite strachom prehla, nie jej ešte dodávať silu :D
a Marcusa totálne chápem, ja byť na jeho mieste, tak sa na Alysiu ani nepozriem :D
Pekne, dievča! A že sa blížiš ku koncu? Už vieš, ako to je, keď má človek nejako veľa kapitol a ešte stále sa nezmestí do konca? Presne tak som s Bloody World :D

4 kikusa_93 kikusa_93 | 16. března 2011 v 22:00 | Reagovat

som veľmi zvedavá akú má silu ten amulet a ako pomôže Laure v boji :) prosííím ďalšiu kapitolku :D

5 sparry sparry | 16. března 2011 v 22:05 | Reagovat

aa ??? :-D pokračovanie na budúce, skvela kapitola :-D

6 Kirawa Kirawa | Web | 19. března 2011 v 14:44 | Reagovat

aaaaaa ja chcu čo najskôr pokračovanie :D ako toto bolo geniálne :D

7 dona barbara guajmaranova dona barbara guajmaranova | 20. dubna 2011 v 20:33 | Reagovat

nooooooo ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama