1. Veľký malý deň

21. dubna 2011 v 12:30 | Aiko
Máme tu prvý deň prázdnin, nový design a zároveň s týmito dvoma udalosťami tu máme aj prvú kapitolu nového príbehu Teenage Dream. Chcem sa veľmi pekne poďakovať mojej milovanej trúbe Ronnie, ktorá opäť vypočula moju úpenlivú prosbu a spravila pre tento blog ďalší skvelý design a bola taká super, že ho aj nastavila a taktiež k nemu spravila popisky. Ešte raz vrelá vďaka :)

Prvá kapitola je dosť dlhá a vlastne aj ďalšie dve, ktoré mám napísané sú približne v rovnakej dĺžke. Nastala však zmena v mojom spôsobe písania a to tá, že už nedávam voľné riadky medzi priamu reč. Bolo to zbytočné a len to naťahovalo dĺžku kapitoly a skracovalo dej. Dúfam teda, že si aj na toto zvyknete :) Prajem vám príjemé čítanie a som veľmi zvedavá na vaše názory.




Dnes ráno ma neprebudilo hučanie mobilu, ktorý ma vždy tak láskavo budil odpornou melódiou. Bola som hore už asi hodinu a neustále som hypnotizovala čísla na displeji. Momentálne bolo 7:55 a ja som už naozaj nemala nervy čakať do ôsmej, kým sa ozve ten nenávidený zvuk. Niekoľkými ťuknutiami som budík vypla a spustila nohy z postele na tmavú drevenú dlažbu. Zažmúrila som do slnka, ktorého obrazy som jasne dokázala rozoznať aj cez zatiahnutý záves na okne, ktoré sa tiahlo takmer po celej jednej stene mojej izby. Okno siahalo od podlahy až po strop a na ľavej strane malo otváracie dvere, cez ktoré sa dalo vyjsť na balkón a cezeň sa dostať do izby môjho nevlastného brata Franka. Prešla som k dverám a odtiahla ich, aby sa do izby dostal čerstvý vzduch.

Chvíľu som sa nechala unášať pohľadom na oceán a pláž, po ktorej behalo zopár ranných vtáčat, medzi ktoré som ja rozhodne nepatrila. Som z tých, ktorí dokážu preležať v posteli aj celé doobedie, za čo som si už samozrejme vypočula mnoho "teplých slov" od rodičov. Ako na zavolanie som začula hlas mojej matky:
"Ash! Vstávaj, lebo zmeškáš do školy. Frank, ty takisto zlez dole, to, že si na chorej neznamená, že raňajkovať budeš bohviekedy!"
Zasmiala som sa a vtiahla hlavu opäť do izby. "Už idem mami!" zakričala som jej na odpoveď a prešla som k šatníku, na ktorom som už mala zakvačený vešiak s oblečením, ktoré si dám dnes na seba.

Boli to šortky zo svetlej džínsoviny, tielko takmer zlatej farby a vestička z tmavomodrej látky. Pod vešiakom boli prichystané modré balerínky zdobené striebornými bodkami. Všetko som to nachystala už včera v noci, pretože som vedela, že ráno by som stála pred šatníkom hodinu a aj tak sa nevedela rozhodnúť, čo na seba dám. Dnešný deň bol pre mňa dôležitý a preto som dbala na každý detail, počnúc oblečením a následne vybraním vhodných doplnkov, ktoré boli dnes tvorené kruhovými náušnicami a retiazkou s príveskom hviezdy, ktorú mi kúpil pred dvoma rokmi Frank. Rýchlo som sa prezliekla a prešla do kúpeľne, kde som si rýchlo umyla zuby a tvár. Spravila som si make-up, ktorý bol jednoduchý, pretože v tomto počasí, ktoré v celej Kalifornii vládne, mi aj tak bol na nič, pretože sa dokázal bleskurýchle vypariť a ja som potom vyzerala ako spotený potkan. Neviem či niečo také existuje, ale dajme tomu, že áno! Tmavo zelené oči som si orámovala fialovou ceruzkou na oči a riasy prešla čiernou riasenkou. Vlasy som si len prehrabla prstami a učesala ich len na vrchu hlavy, pretože keby som ich učesala celé, úplne by sa mi zelektrizovali a stáli by na všetky svetové strany, a to som samozrejme nechcela.

"Ashley, zídeš sem ešte dnes?" opäť sa ozvala zdola mama. "Ešte minútu, mami!" opäť som zakričala na odpoveď, čo ale znelo dosť čudne, keďže som si počas toho natierala na pery rúž. Keďže som už vedela, že mama má nervy, schmatla som z izby ešte tašku s knihami a rýchlo som zbehla schodmi do kuchyne. "Hurá, dočkali sme sa!" povedal dramaticky otec a zahryzol do chlebíka, ktorý držal v ruke a vzápätí ho zapil kávou. "Aj ja ti prajem dobré ráno, oci." Povedala som milo a vybrala z chladničky škatuľu pomarančového džúsu a rovno z nej sa aj napila. Chcela som ju vrátiť opäť do chladničky, no z ruky mi ju vytrhol Frank a poriadne si z nej odpil. "Rada by som vedela, kto vás dvoch vychoval ako zvieratá..." pokrútila hlavou mama a sadla si na stôl. "To by zaujímalo aj mňa." Zatváril sa mimoriadne začudovane Frank a kútikom oka sa pozrel na otca, ktorý na neho zazrel. "No ja som to určite nebol!" povedal rázne a postavil sa na odchod. Pobozkal mamu na líce a odišiel z kuchyne. Keď bol na chodbe, Frank povedal: "Tým by som si až taký istý nebol."

"Ja som ťa počul!" zakričal otec a Frank sa zazubil. "Have a nice day!" zakričal mu a významne sa na mňa pozrel. Pokrútila som hlavou a kývla smerom k mame. Frank pochopil, že narážam na to, že mama o dnešnom konkurze na speváčku do školskej kapely nevie a tak sa pustil do raňajok, no aj napriek tomu na mňa stále hádzal kradmé pohľady. Hoci mi to poriadne liezlo na nervy, nemohla som nič povedať, pretože mama by sa okamžite začala vypytovať, a to som nechcela. O tom, že idem na konkurz vedel len Frank...Frank bol synom môjho otca z prvého manželstva. Otcova prvá žena bola poriadna potvora a keď jej pár rokov po rozvode začal Frank liezť na nervy, poslala ho bývať k otcovi, ktorý nemal na výber a musel ho prijať. Nešlo o to, že by ho nemal rád, išlo o to, že mal novú rodinu a predovšetkým sa bál, ako bude Frank vychádzať so mnou. Jeho obavy však boli zbytočné, pretože Frank a ja sme sa už po pár dňoch správali ako ozajstní súrodenci. Keď k nám Frank prišiel mala som štyri roky a Frank skoro sedem, bola som hotová z toho, že mám zrazu "veľkého brata" a visela som na ňom, teda ešte stále na ňom visím ako kliešť. Sme jednoducho nerozluční!


Keďže bol Frank jediný, kto vedel o tom konkurze veľmi som chcela, aby tam šiel so mnou. Ako na potvoru, však práve vtedy ochorel a moja mama ho v žiadnom prípade do školy pustiť nechcela, musel teda zostať doma a ja som musela tomu stresu čeliť sama... Akýmsi zázrakom som do seba dostala jeden chlebíček, ktorý som však zapila asi litrom džúsu, pretože keď som odchádzala mama hádzala prázdnu škatuľu do koša a ja môžem odprisahať, že keď som ju prvý raz mala v rukách, bola plná. Vstala som od stola a kopla do nohy Franka. "Poď sa na chvíľu nadýchať čerstvého vzduchu, to ti prospeje!" zabodla som do neho veľavýznamný pohľad a on sa okamžite postavil a spolu so mnou vyšiel pred dom, k môjmu autu, Ford focus cabrio black magic.

"Keby si tam mohol ísť so mnou..." povedala som potichu a zadívala sa do jeho zelených očí, ktoré sme obaja zdedili po otcovi. "Vieš, že by som šiel veľmi rád, vlastne som naštvaný, že ťa neuvidím, no mama jednoducho nepovolí. Aj tak však viem, že budeš skvelá! Všetkým ukážeš, čo je to vlastne spev!" povedal tak optimisticky, že som mu jednoducho musela uveriť. "Vďaka Frankie, si skvelý." Objala som ho a on ma stisol v náručí. "A ty môžeš byť skvelá ešte viac, keď mi nebudeš hovoriť Frankie!" Neznášal, keď som mu tak hovorila, no mne to prišlo rozkošné, volala som ho tak od....už od jakživa....


Pred školou ma už čakali moje dve najlepšie priateľky Nikki a Kelly, ktoré tiež o ničom nevedeli. Kelly sa na mňa okamžite vrhla a takmer ma svojím objatím zadusila. Hoci bola odo mňa o dosť nižšia, silu mala teda poriadnu. "Kelly, ty ma dusíš!" zachrapčala som a ona sa konečne odtiahla a so smiechom pokrčila plecami. "Na to, že sa dusíš, vyzeráš celkom živo." Povedala Nikki a tiež ma objala, našťastie však nemala stisk ako slonie mláďa, takže som stihla rozdýchať aj takmer epileptický šok, ktorý mi spôsobila Kelly. Ako sme kráčali do triedy, Kelly neustále básnila o včerajšom poobedí. "Ani nevieš, čo si zmeškala, bolo to úplne úžasné, a tí chalani...proste na zjedenie!" rozplývala sa celou cestou. "Radšej sa ani nespýtam, s koľkými si sa bozkávala." Pokrútila som hlavou a vošla do triedy. Kelly však samozrejme vo dverách do mňa bokom vrazila, a aby toho nebolo málo vďaka tomu som vpálila do akéhosi chalana, ktorý zletel na zem a spoločne s ním, aj kopa papierov, ktoré ešte pred chvíľou zvieral v rukách.

"Och, prepáč!" zohla som sa k nemu a podávala som mu papiere, ktoré sa rozleteli na všetky strany. "Vrazila do mňa kamarátka a..." chlapec so strapatými hnedými vlasmi ma však zastavil. "To je v poriadku, mne sa nič nestalo a tým papierom to je aj tak jedno." zasmial sa a zhrabol zo zeme aj zvyšok papierov. Opätovala som mu úsmev a prijala jeho voľnú ruku, ktorú naťahoval ku mne, aby pomohol vstať zo zeme. "Naozaj ma to mrzí." Povedala som mu úprimne a zazrela som na Kelly, ktorá sa spokojne vyškierala. "Naozaj sa nič nestalo." Znovu sa usmial a prešiel k voľnej lavici na opačnej strany triedy ako bolo moje miesto. "Fakt ti ďakujem!" zasyčala som na Kelly a sadla si do lavice vedľa Nikki, ktorá sa na mňa súcitne usmiala. Kelly len pokrčila plecami, pretože do triedy práve vošiel profesor, ktorý už vo dverách spustil prednášku na tému....fakt netuším čoho, keďže mysľou som bola niekde úplne inde.

Počas celého vyučovania som neustále kontrolovala čas na hodinách svojho BlackBerry a nervózne klepkala perom do zošita. V hlave som si neustále omieľala pesničku, ktorú som mala spievať na konkurze, až mi z nej začínalo hrabať. Upokoj sa Ashley! Ak si tú pesničku budeš neustále opakovať, tak z nej potom nezaspievaš ani slovo! Hovorila som si v duchu a snažila som sa sústrediť na to, čo hovorili profesori. Na obede som pila len vodu, nič iné som do seba nemohla dostať, a to upútalo pozornosť Nikki. "Si v pohode Ash? Vyzeráš poriadne vystresovane." Pozrela na mňa podozrievavo. "Mhm, len mám písomku z nemčiny a vôbec nič neviem..." vyhŕkla som prvú somarinu, ktorá ma napadla. "Ty to zvládneš," usmiala sa na mňa povzbudzujúcu a napichla na vidličku špagety, zdvihla ju do vzduchu a namierila ju k mojim ústam. "Otvor ústa, dáme chrústa!" zasmiala sa a šialene sa ňou blížila ku mne. Rozosmiala som sa tak veľmi, až som sa takmer tými špagetami zadrhla. "Vrelá vďaka, vyzerám ako prasa!" utrela som si do servítky kečup, ktorý som mala na brade a opäť sa rozosmiala. Nikki bola skvelá, dokázala ma vždy rozosmiať a to som si na nej nesmierne vážila.

Po skončení vyučovania som sa pobrala do sály, v ktorej sa mal konať konkurz. Bola to obrovská štvorcová miestnosť, v ktorej čele stálo vyvýšené pódium, na ktorom momentálne členovia kapely pripravovali nástroje. Oproti pódiu boli v polkruhu usporiadané kreslá, na ktorých roztrúsene sedelo asi tridsať dievčat. V predných radoch sedeli dievčatá, ktoré prišli na konkurz, v ostatných sedeli ostatné decká, čo nemali čo robiť, a tak sa prišli zasmiať nad niektorými "speváčkami". Zhlboka som sa nadýchla a kráčala som k predným radom, predrala som sa pomedzi niekoľko dievčat a napäto si sadla na voľné miesto.

Nervózne som sa ohliadla okolo seba a keď som videla ako väčšina dievčat vzrušene rapoce s priateľkami, ktoré ich prišli podporiť, stiahla som sa nižšie a v duchu som si nadávala, že som sem vôbec prišla...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Andy | 21. dubna 2011 v 12:48 | Reagovat

No Veva, jak ti to povědět....JE TO SKVĚLÉ!!!:D jsem zvědavá, co se bude dít...vyhraje konkurz? Ano musí!! :D

2 Kirawa Kirawa | Web | 21. dubna 2011 v 13:18 | Reagovat

to je úžasné :-D skvelo všetko opísané dokonale som si to vedela predstaviť a zasmiať sa na tých situáciách čo tam nastali.... ale najviac ma zabilo otvor ústa dáme chrústa....to bolo nehorázne :-D už sa tesím na ďalšiu kapitolu a ten design čo tu máš je nádherný ;-)

3 Dany :) Dany :) | Web | 21. dubna 2011 v 22:37 | Reagovat

super :D na niekotrých situáciách som sa strašne smiala, najmä: Otvor ústa, dáme chrústa :D :D inak mne by sa tiež páčil výhľad na pláž :D :D

a ten tak mimochdom veľmi pekný lay :D

4 Tenny Tenny | Web | 21. dubna 2011 v 22:52 | Reagovat

říkám jen ,wow' a kroutím hlavou:D:D
Prostě úžasné:-) člověka to hned zaujme při první větě,fakt netuším,jak to děláš..:D
Těším se,jak to dopadne s tím konkurzem:-)

5 Shiny=)SB.... Shiny=)SB.... | Web | 22. dubna 2011 v 13:30 | Reagovat

Je to perfektnééé!! perfektne opísane, skvele sa dalo vžiť do postáv, parádne sa dalo aj zasmiať jednoducho super!! ;-) keď bude pokračovanie písni na blog !! už sa tešííím :)

6 Ronnie Ronnie | Web | 25. dubna 2011 v 17:26 | Reagovat

dobre, prečítala som to a musím povedať, že som vôbec nečakala, že tu pôjde o spev! ale o to ma to viac prekvapilo a normálne potešilo, pretože mám ja osobne rada veľmi rada príbehy, kde sa spieva :D a keď pridáš aj nejakú tú hudbu :) "eňo ňuňo*
super, teším sa na ďalší diel :) a za layout nemáš zač, vieš, že ja som vždy po tvojej pravej ruke  :)

7 Quileutte Quileutte | Web | 8. května 2011 v 11:16 | Reagovat

jednoducho úžasné...píšeš krásne :D

8 Ashley Ashley | Web | 4. července 2011 v 19:42 | Reagovat

Aj ja som už nervózna :D

9 Bezejmenná Bezejmenná | Web | 23. července 2011 v 13:52 | Reagovat

První kapitola, no skvělé! Máš skvělej styl psaní, hned u prvního odstavce jsem byla nadšená.
Jdu se vrhnout na další díly :)

10 Faint Faint | Web | 29. ledna 2012 v 17:27 | Reagovat

super! musím si prečítať aj druhú kapitolu, nesmierne ma to zaujalo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama