29. Zvyšok víkendu chcem stráviť s tebou

5. dubna 2011 v 14:30 | Aiko
Ľudia vidíte to?? 29. kapitola :D :D Sama sebe neverím, že som toho toľko napísala :D Ale to je vlastne jedno, chcem vám povedať niečo iné... Ohľadom tejto kapitoly, som strašne zvedavá, čo na ňu poviete, pretože no...proste uvidíte. Keď som ju písala bola som v akomsi inom stave :D :D Teraz fakt trepem...takže sa radšej umlčím a len poviem, že aj tento článok je prednastavený :)




Počas spiatočnej cesty všetci rozmýšľali o tom, čo sa stalo u Alysii. Teraz už mali istotu, že je možné, aby Laura Andrewa porazila, musí však na to pripraviť a predovšetkým sa musí naučiť dôverovať svojmu amuletu.

Gabriel sa pozeral na cestu, no kútikom oka sledoval aj Lauru, ktorá sedela opretá o sedadlo so zavretými očami, pretože ju boleli od ostrého poludňajšieho slnka. Gabriel mal slnečné okuliare, takže mu slnko až také problémy nespôsobovalo, hoci cítil v očiach mierne rezanie. Ako šoféroval, jednou rukou držal volant a keď neradil, druhou sa držal s Laurou, ktorá ho po nej jemne hladila.

Marcus sa zamyslene díval von oknom a rozmýšľal nad tým, čoho svedkom bol v priebehu poslednej hodiny. Hoci išiel k Alysii s obavami a nedôverou, akosi z nej cítil, že jej predsa len veriť môže a to ho mierne desilo. Celý svoj život bol zvyknutý čarodejnice nenávidieť a táto mladá čarodejnica, zbúralo to, čo si pestoval takmer pol storočia. Najviac ho však aj tak šokoval vzťah Alysie s Laurou. Napriek tomu, že sa mu to veľmi nepáčilo, z nich dvoch sa stali priateľky. Musel však uznať, že to bolo výhodné priateľstvo, pomoc čarodejnice sa môže vždy hodiť, problém však nastáva, keď sa čarodejnica obráti proti upírom. Gabriel ho však ubezpečil, že Alysia mu zložila prísahu, pri ktorej porušení zomrie, a on Gabrielovi veril.

Laura pokojne sedela a užívala si, že je pri nej Gabriel. Aj keď ho už od malička mala rada, nikdy ju nenapadlo, že sa niekedy dajú do kopy a už vôbec nie to, že sa do neho naozaj zaľúbi. Vlastne nikdy ani nepomyslela na to, že by mohla milovať ešte niekoho po Christianovi, ktorý bol jej prvou láskou a mal ostať aj tou poslednou...Chvíľu sa zamyslela nad tým, aké by to bolo, keby stále žil. Pravdepodobne by stále žili v Taliansku, boli by šťastní manželia a možno by už mali aj dieťa.

Pri tej predstave sa neubránila úsmevu, nevedela si samu seba predstaviť ako matku...ktovie aké by to bolo. To sa však nedozvie, nakoľko jej Gabriel premenený upír a nie čistokrvný. Na tom však nezáleží, podstatné je, že sa milujú... Gabriel pomocou spojenia zacítil, že Laura rozmýšľa o ňom, a tak si zdvihol jej ruku k perám a na chrbát dlane jej vtisol jemný bozk. Laura sa usmiala a ľahko ho pohladila po líci.

Marcus vzadu "nenápadne" zakašľal a so smiechom poznamenal:

"Uvedomujete si, že sedím za vami však?" pozrel sa v zrkadle do očí Gabrielovi.

"Samozrejme, oci, akoby sme mohli zabudnúť, keď nám to tak zdvorilo pripomínaš." Tiež sa zasmiala Laura.

"Nebuď drzá, lebo dostaneš domáce väzenie!" pohrozil jej Marcus a v očiach sa mu zablyslo. Laura sa len zasmiala a pokrútila hlavou. Mierne odľahčenie situácie, im všetkým trom prospelo.



Keď dorazili domov, všetko čo sa stalo vyrozprávali Catherine, ktorá pozorne počúvala každé slovo, ktoré povedali, nakoniec uznanlivo pokývala hlavou a hlasno si vydýchla. Uľavilo sa jej, keď sa dozvedela, že amulet, ktorý Laure darovala jej prababička, jej teraz naozaj pomôže...




"Čo chceš dnes robiť?" spýtal sa Laury Gabriel, keď vyšli hore do jej izby. Laura si ľahla krížom cez posteľ a Gabriel sa postavil k oknu, cez ktoré do izby prúdilo slnečné svetlo a mierny vánok.

"Hmm, neviem čo chcem robiť, ale jedno viem na isto." Povedala Laura a upírskou rýchlosťou prešla ku Gabrielovi, k oknu. "Zvyšok víkendu chcem stráviť s tebou."

"To sa mi páči," usmial sa Gabriel a pobozkal ju na pery. Laura mu bozk opätovala a ovinula si ruky okolo jeho krku.

"Och, do čerta..." povedala, po tom ako ho pobozkala na krk a zacítila, ako sa jej predlžujú tesáky.

"Čo sa deje?" pozrel na ňu Gabriel a keď si všimol, že jej z úst vyčnievajú tesáky, pousmial sa. "Ale no tak, to je predsa v poriadku, napi sa."

Laura pokrútila hlavou, aj keď ju Gabrielovo pulzujúca tepna neuveriteľne lákala. Pila však už z neho včera a nechcela ho oslabiť, už aby prešiel nov a obaja mohli ísť na lov. Upíri, ktorí si vymenili krv, boli na krv svojho partnera počas novu priamo ako naprogramovaní a preto bol nov časom, keď si ju vymieňali najčastejšie, keďže nemohli loviť.

"Ak chceš, môžeme ísť ku mne a Rafaelovi, doma by sme mali mať nejakú krv, teda ak ju Rafael všetku nevypil." Navrhol jej Gabriel a Laura ochotne súhlasila. Dva razy sa zhlboka nadýchla a tesáky jej zmizli.

"Môžeme ísť," chytila ho za ruku a vyšli z jej izby. Ako odchádzali z domu, zastavili sa ešte v kuchyni, aby oznámili Lauriným rodičom, že idú ku Gabrielovi a pravdepodobne sa vrátia až zajtra...




Keď dorazili ku Gabrielovi, Rafael tam nebol, keďže Gabriel bol teraz u Angiolioriovcov, Rafael mu ani nepovedal, že niekam ide.

"Kde je Rafael?" spýtala sa Laura zatiaľ čo popíjala krv z pohára, ktorý jej doniesol Gabriel.

"Netuším." Pokrčil plecami Gabriel a tiež sa napil z pohára, ktorý si priniesol pre seba. "A úprimne povedané, ani ma to netrápi."

Laura sa zasmiala, medzi Gabrielom a Rafaelom bol zvláštny vzťah, boli takmer ako bratia, mali sa radi, no neustále sa vzájomne podpichovali a robili si také tie bratské naprieky.
"Na čom sa smeješ?" spýtal sa jej Gabriel zo záujmom Gabriel a sadol si k nej na gauč.

"Ale na ničom," pokrútila hlavou stále sa usmievajúc.

"Určite?" nadvihol obočie Gabriel.

"Samozrejme, klamala som ti snáď niekedy?" pozrela mu vážne do očí Laura a on pokrčil plecami.

"Vlastne neviem. Klamala si?" tiež sa jej zadíval hlboko do karamelových očí. Laura položila už prázdny pohár na stolík a vzala Gabrielovu hlavu do oboch dlaní.

"Nikdy v živote, som ti neklamala, Gabriel, a prisahám, že nikdy ani nebudem." Povedala vážne.

"Verím ti," zašepkal Gabriel a spojil ich pery v medovom bozku. Laura spokojne vzdychla a zaborila si prsty do Gabrielových hustých vlasov. Gabriel pootvoril pery a ona mu do nich vkĺzla jazykom. Jemne ním putovala po jeho jazyku a on jej to rovnako odplácal, po krátkej chvíli si ju stiahol do lona a ich bozky sa ešte zintenzívnili.

Laura ho hladila po šiji a nevedela sa nabažiť jeho bozkov, potom jednu ruku stiahla z jeho krku a zašla mu ňou pod tričko a jemne ho hladila po hrudi. Cítila ako sa Gabriel zachvel a jeho bozky na chvíľu ustali. Zaklonil hlavu a vychutnával si mravčenie na hrudi a na celom tele, ktoré vyvolávali Laurine prsty. Potom si podsunul ruku pod Laurine kolená a vzal ju do náručia, bozkávajúc ju sa postavil a niesol ju po schodoch hore do svojej spálne.

Tam ju jemne položil na posteľ a zadíval sa jej hlboko do očí. Laura sa usmiala a vystrela ruku, aby ho mohla pohladiť po tvári. Nič nehovorila len trochu nadvihla hlavu a sladko ho pobozkala. To bola jej odpoveď na Gabrielovu nevyslovenú otázku.

"Milujem ťa, Gabriel." Zašepkala mu do pier, nadvihla lem jeho trička a prevliekla mu ho cez hlavu.

"Aj ja ťa milujem," tiež zašepkal Gabriel a po jednom rozopol gombíky na jej tmavomodrom svetríku. Potom jej vyzliekol aj tričko a postupne sa navzájom zbavili všetkého oblečenia. Laura jemne prechádzala prstami po Gabrielovom chrbte a vychutnávala si bozky, ktorými zasypával celé jej telo. Po chvíli sa posunul vyššie a pobozkal ju na pootvorené pery. Laura mu opätovala bozk a v tej chvíli sa spojili v jedno.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 5. dubna 2011 v 19:27 | Reagovat

Já tě zabijuuu:D:D
To je perfektné!!
A děláš mi chutě,to se nesmí!!:D:D
Těším se na další díl,jak malé dítě:D

2 zuzu zuzu | Web | 5. dubna 2011 v 22:08 | Reagovat

tak na druhý pokus pridávam komentár:
musím súhlasiť s Tenny, je to skvelé a robíš chute... a vôbec nemusíš byť z tej kapitoly v rozpakoch, iné stavy, ako si sa zmienila, že si mala, keď si to písala, prinášajú iné pohľady na vec a niekedy aj trochu zmeny do rutiny... :D nie je to na škodu ;)

3 kikusa_93 kikusa_93 | 5. dubna 2011 v 22:37 | Reagovat

[1]: hahaha!!! úplne súhlasím s Tenny ;-) ...a je to vážne skvelé :-)

4 Ronnie Ronnie | Web | 7. dubna 2011 v 19:31 | Reagovat

BRAVO!!
mojáá, to bolo skvelé a ten tranz poznám :D aj ja niekedy zažívam, keď takéto veci píšem, ale to patrí k našemu veku... ale uvidíš, že o pár rokov budeš písať aj všetko úplne inak! :D skúsenosti, prax a aj keď sa možno pre niektoré malé trinásťročné sopľane vyjadrím neslušne (a poväčšine ani nie)... písať o milovaní vôbec nie je hanba! Sme spisovateľky :D Profesionálky!! Zvládneme všetko!!
Takže super!! :)

5 Kirawa Kirawa | Web | 8. dubna 2011 v 19:45 | Reagovat

ohoooo this was excellent :D veľmi dobre napísané :D idem na ďalšiu časť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama