30. Mám pre teba prekvapenie

7. dubna 2011 v 16:42 | Aiko
Opäť tu máme pekné okrúhle číslo, tento raz guľatú tridsiatku...hovorím ako blázon :D Ale na to ste si už všetci zvykli. Príbeh sa už pomaly, ale isto blíži ku koncu, momentálne mám na lište word s rozpísanou tridsiatoutreťou kapitolou, ktorú o pár minút dokončím. Môžem vám oznámiť, že konečný počet kapitol bude 35 a k tomu epilóg a potom samozrejme nejaký ten môj pokec. Predpokladám, že v priebehu víkendu, by som to u seba mala celé ukončiť a potom v priebehu týždňa to ukončiť aj na blogu. To sú však len také moje dohady, záleží od času a múzy. Nejdem vás dlhšie zdržovať a prajem vám príjemné čítanie :-)


Gabriel sa opieral o čelo postele a objímal Lauru, ktorá sa opierala o jeho hruď a bola prikrytá prikrývkou. Obaja mlčali a vychutnávali si neustávajúci pocit z toho, čo sa medzi nimi práve udialo. Laura sa spokojne usmievala a hladila chrbát Gabrielovej ruky, ktorou ju jemne držal, on mal zaborenú tvár v jej hustých vlasoch, vdychoval ich vôňu a sem-tam ju do nich jemne pobozkal.

"Milujem ťa," zašepkal s úsmevom. Laura sa k nemu natočila tvárou a pobozkala ho na plné pery.

Milujem ťa. Povedala mu pomocou spojenia, ktoré bolo teraz ešte silnejšie, ako predtým.

"Nad čím premýšľaš?" spýtala sa ho po chvíli.

"Nad všetkým," usmial sa Gabriel. "Nad nami, nikdy ma nenapadlo, že budeme spolu. Všetko mi príde ako sen."

"Ak je toto sen, tak chcem snívať už navždy." Povedala Laura potichu. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"

"Samozrejme," prikývol.

"Prečo si to predo mnou tak strašne dlho tajil?" opäť sa mu otočila tvárou a dívala sa mu hlboko do očí, akoby si chcela odpoveď prečítať z nich.

"Neviem," pokrčil plecami. "Bál som sa tvojej reakcie, vedel som, že si stále neprekonalo to všetko, čo sa udialo s Christianom a navyše, ani som nedúfal, že by si mi mohla city opätovať."

"Hmm.. Všetko je to akési zvláštne, keby mi niekto pred rokom povedal, že my dvaja budem spolu, asi by som ho vysmiala." Zasmiala sa Laura.

"No to čo bolo kedysi nepredstaviteľné, je teraz to najkrajšie na celom svete," pobozkal ju Gabriel na pery zvlnené v úsmeve.

"Presne tak," prikývla Laura a predĺžila ich bozk.



Zvyšok dňa a celú noc strávili v Gabrielovej izbe, väčšinou času mlčali, niekedy si vymenili bozk, či pohľad a keď si niečo chceli povedať, využili ich spojenie. V nedeľu ráno si spravili raňajky a Gabriel našiel ešte dva balíčky s krvou. Dnes bude posledná noc novu a zajtra už konečne budú môcť ísť na lov.

"Dobré ránko," zišla Laura dole v Gabrielovej košeli, na ktorej mala zapnuté len tri gombíky.

"Vďaka tebe to najlepšie," pobozkal ju Gabriel na špičku nosa a zastrčil jej za ucho neposlušný prameň vlasov. "Už vieš, čo budeme dnes robiť?"

"Mohli by sme sa ísť niekam prejsť," pokrčila plecami Laura a privoňala si k vajíčkam, ktoré miešal Gabriel.

"Okej," prikývol Gabriel, odstavil plyn a položil panvicu na stôl, pri ktorom už sedela Laura a pri pohľade na praženicu sa jej zbiehali sliny. Okamžite si napichla na vidličku jedno sústo a s blaženým pohľadom ho prehltla.

"Hmm, si výborný kuchár," povedala uznanlivo a zjedla ďalšie sústo. Gabriel sa usmial a sadol si oproti nej. Chytil ju za ruku, v ktorej držala vidličku a viedol ju tak, že napichol na vidličku vajíčka a vložil si ich do úst.

"Obávam sa, že si zaujatá, nie je to práve najlepšie." Pokrútil hlavou.

"Je to od teba," vyplazila na neho jazyk a opäť si napichla na vidličku. "A je to výborné."

"Dobre, nejdem sa s tebou hádať." Zdvihol do vzduchu ruky a zasmial sa.

Keď dojedli, Laura sa prezliekla do toho, v čom včera prišla a potom išli domov, aby si mohla obliecť čisté oblečenie. Celý deň sa prechádzali po meste, rozprávali, bozkávali sa a jednoducho si užívali to, že sa milujú a sú spolu.



V pondelok ráno Lauru odviezol Gabriel do školy a ako náhle sa zamotala do masy študentov, vytiahol z vrecka mobil a vyhľadal číslo, na ktoré chcel zavolať už od včerajška. Deň v škole prebehol v pohode, takmer nič nerobili, všetci profesori boli akísi vyšťavení, a tak väčšina z nich dala študentom pokoj. Laura neustále myslela na to čo sa stalo u Alysii, na to všetko čo sa dozvedela o svojom amulete a na to čo sa neskôr udialo u Gabriela. Pri tej spomienky sa mimovoľne usmiala. Už dávno sa necítila tak šťastná a vzhľadom na to, čo sa v posledných dňoch dialo nebola schopná myslieť takmer na nič iné len na to, že musí poraziť Andrewa, hoci sa jej tá predstava nepozdávala.

Zaumienila si, že už dnes vyskúša, čo amulet dokáže, najlepšie by však bolo, keby bol niekto s ňou. Nie však Gabriel...možno by mohla Victoria alebo Michael spýta sa ich doma, keďže s nimi už nemala žiadnu spoločnú hodinu a na obede bola už pred hodinou.


Keď vyšla zo školy všimla si, že na parkovisku už stojí Gabrielov mercedes, o ktorý sa on ležérne opiera. Laura musela uznať, že vyzerá veľmi príťažlivo, zrýchlila do kroku a o chvíľu už stála pri ňom.

"Ahoj," pobozkal ju jemne na pery. "Ako bolo v škole?"

"Ušlo to, no chýbal si mi." Usmiala sa Laura a tiež ho pobozkala.

"Aj ty si mi chýbala," pohladil ju po líci Gabriel.

"Čo sa deje? Cítim z teba čosi zvláštne." Premerala si ho a zadívala sa mu do očí.

"Zvláštne??" pozrela sa na ňu, pohľadom: ja o ničom neviem.

"No tak, Gabriel, nehraj sa na hlúpeho, povedz mi to." povedala a hlasom jej znela nervozita.

"Vlastne, mám pre teba prekvapenie," potmehúdsky sa usmial.

"Prekvapenie? Aké?" spýtala sa ho Laura a v očiach jej zablyslo.

"Prečo sa nepozrieš? Stojí priamo za tebou," zasmial sa Gabriel a mierne ju otočil.

"Isabella?" vyvalila šokovane oči Laura a rozbehla sa k svojej najlepšej priateľke.

"Laura, tak rada ťa vidím." Objala ju Isabella a pobozkala ju na líce.

"Čo tu robíš? Ako to že si tu?" vychrlila na ňu Laura a stále ju objímala.

"To Gabriel, volal mi dnes ráno a tak sme sem okamžite išli!" vysvetlila jej Isabella.

"Prišli? Takže je tu aj Jason s Claire?" spýtala sa jej nadšene Laura.

"Samozrejme, že sme tu, snáď by som si nenechal príležitosť vidieť ťa, Angiolieriová!" zovrel ju v náručí vysoký hnedovlasý upír s takmer fialovými očami.

"Aj ja som rada, že ťa vidím, Jason." Zasmiala sa Laura a zamávala nohami vo vzduchu.

"Ahoj Laura," ozvalo sa z poza Jasona detským hlasom malé blonďaté dievčatko.

"Claire, ahoj!" čupla si Laura a vystrela ruky, v ktorých sa jej okamžite ocitlo jediné premenené upírske dieťa. "Ach ľudia, som taká rada, že vás znovu vidím."

"Och len sa prosím nerozplač, toľké dojatie by som už nezvládol." Povedal sa predstieraným dojatím Jason a Isabella ho šťuchla do rebier.

"Prestaň sa správať ako idiot!" povedala a pokrútila hlavou nad svojím priateľom.

"Myslím, že by sme sa mali presunúť niekam inam, sleduje nás priveľa očí." Povedal Gabriel a hlavou kývol k väčšine študentov, čo na nich upierala pohľady.

"Máš pravdu," prikývla Laura. "Pôjdeme k nám domov, my pôjdeme prví a vy choďte za nami."

"Fajn, vidíme sa o chvíľu." Povedala Isabella a chytila za ruku Claire a spoločne aj s Jasonom nastúpili do nalešteného zlatého Audi.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 7. dubna 2011 v 19:36 | Reagovat

ááá, to je skvelé! aj ja by som chcela zažiť také ráno :D a príchod najlepšej kamarátky vždy pomôže... viem o tom svoje :D opakujem, perfektný diel!

2 Ronnie Ronnie | Web | 7. dubna 2011 v 21:17 | Reagovat

Ja ťa tak zbožňujem, Veja! Ani nevieš ako! Ja sa tak rozplývam nad tvojimi komentármi a chválami, že to až nie je možné :-D Vyznie to, ako keby som sa ti vyznávala zo svojej nehýnucej lásky, ale "Ďakujem, že si!!" (Merci) :-D

3 Tenny Tenny | Web | 7. dubna 2011 v 21:48 | Reagovat

Juu,ten konec mi přišel hrozně roztomilej:D:D
Je to úžasné!Hrozně moooc se těším na další díl,zlato :-)

4 Kirawa Kirawa | Web | 8. dubna 2011 v 19:58 | Reagovat

jeeee to bolo pekné :D také pekné zvítanie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama