32. Prichádzajú

9. dubna 2011 v 20:00 | Aiko
Dnes tu máme tridsiatu druhú kapitolu, v ktorej už pomaly ide do tuhého :) Prajem vám príjemné čítanie :)




Ešte v tú noc išla Laura spolu s Isabellou do lesa, aby vyskúšala silu svojho amuletu. Síce nevedela, čo presne robiť, no verila, že na to príde. Pre istotu však s nimi išiel aj Michael, ktorý sa mal postarať o to, aby nikomu neublížila. Keď prišli na čistinu, Isabella si nervózne zahryzla do spodnej pery.

"Laura, čo vlastne chceš robiť?" pozrela na ňu vážne.

"Najprv sa pokúsim nejak napojiť na amulet a potom uvidím, čo to spraví s mojou silou a hnevom." Pokrčila plecami.

"Pozri, nič v zlom, ale už som ťa zažila párkrát rozzúrenú a ak ten amulet nič nespraví...proste sa ťa bojím, prepáč." Sklonila hlavu, aby sa Laure nemusela dívať do očí.

"To nevadí, chápem to, no preto je tu aj Michael." Kývla k nemu a hlavou. "Ak sa prestanem ovládať a ten amulet nič nespraví, zlož ma k zemi a...a v prípade potreby, ma uhryzni, to zaberie, Gabriel to už raz spravil." Povedala mu a Michael vážne prikývol.

"Len ťa prosím, nerob nič s ohňom, okej?" pozrel na ňu s miernymi obavami. Aj keď bol veľmi silný, dokonca silnejší, než iní upíri, oheň ho mohol zabiť.

"Neboj sa, oheň vynechám." Zasmiala sa slabo Laura, aj keď jej do smiechu veľmi nebolo. Sama mala obavy z toho, čo sa o chvíľu stane. Vôbec nevedela, čo má očakávať a to ju desilo. Potrela si o seba ruky a zhlboka sa nadýchla. "Tak poďme na to."

Najprv vyvolala vietor a potom sa snažila nejako sa nahnevať. V hlave jej prúdili myšlienky na Andrewa a na to, čo asi spraví. Hneď ju napadlo, že určite pôjde aj po Gabrielovi, a to bolo prvé polienko do ohňa. Keď si predstavila, že by Gabrielovi mohol ublížiť, cítila ako ju zalieva vlna zlosti a nenávisti. Nezniesla pomyslenie na to, že by sa mu mohlo niečo stať, už stratila Christiana, nemôže stratiť aj Gabriela. Ako na to myslela, vietor, postupne naberal na intenzite až bolo počuť ako sa stromy kývajú pod jeho náporom.

"Urob niečo..." pozrela Isabella vystrašene na Michaela, ktorý však záporne pokrútil hlavou a upieral pohľad na svoju sestru.

Laura aj napriek zlosti, ktorá ňou prúdila zhlboka dýchala a pokúšala sa uprieť svoje vedomie na amulet. Aj keď sa jej to z počiatku nedarilo, napokon predsa pocítila, ako sa z neho uvoľňuje energia a v tom, akoby prestala vnímať samu seba. Cítila zvláštnu vlnu, ktorá okolo nej prúdila a celú ju obklopovala, cítila ako vietor pomaly utícha až mala napokon pocit, akoby sa vznášala. Ani si neuvedomila, že zatvorila oči a tak ich teraz pomaly otvorila a zistila, že sa vznáša a amulet vyžaruje žiaru podobnú tej, ktorú vydával, keď boli u Alysii, teraz však bola čisto fialová. V tom jej došlo, že sa jej podarilo ovládnuť svoj hnev a šťastne sa rozosmiala. Bol to úžasný pocit, ktorému sa nevyrovnalo nič, čo doposiaľ zažila...





Ďalšie dva týždne chodila Laura do školy a po večeroch pravidelne chodila do lesa, kde sa postupne naučila stopercentne veriť svojmu amuletu. Dokonca zistila, že z neho môže čerpať energiu, keď je slabá a nemá prístup ku krvi. Raz so sebou zobrala aj Gabriela, ktorý po tom, čo videl zostal úplne šokovaný. Neuveriteľne ho tešilo, že Laura dokáže kontrolovať svoj hnev a bol na ňu hrdý, že to zvládla sama. Bol však tiež mierne sklamaný z toho, že to nemohol pozorovať od samého začiatku. Keď to spomenul Laure, tak len pokrčila plecami a sladko sa na neho usmiala.

"Nehnevaj sa na mňa," povedala vábivo a pobozkala ho na pery. Gabriel zastonal a pritisol ju bližšie k svojmu roztúženému telu. Od vtedy ako sa prvý raz milovali, ich vzťah ešte viac zosilnel a oni sa stali nerozlučnými. Trávili spolu čo najviac času a stále si prejavovali svoju lásku sladkými bozkami a roztúženými pohľadmi.

"Dá sa na teba vôbec hnevať?" zašepkal hlasom zastretým túžbou medzi bozkami a vydýchol Laure do pootvorených pier. Laura sa zasmial a trochu sa nadvihla tak, aby si mohla omotať nohy okolo Gabrielovho pásu. Zaborila si prsty do jeho vlasov a vychutnávala si bozky, ktorými jej posieval krk. Gabriel obkreslil jazykom líniu Laurinej kľúčnej kosti a potom jazykom prešiel trochu vyššie a na chvíľu zastal.

"Vezmi si," prikývla Laura a zaklonila hlavu. Po kratučkej chvíli zacítila, ako jej Gabriel zaboril ostré tesáky do krku, krátku bolesť okamžite nahradila slasť, ktorá zaplavila celé jej telo. Keď sa napil, prešiel je po rankách jazykom a ony sa okamžite zacelila. Laura slastne vzdychla a opäť sa svojimi perami presunula na tie Gabrielove. Gabriel jej s radosťou bozky vracal a cítil ako v ňom narastá túžba.

"Nikdy by som o tebe nepovedala, že môžeš byť až taký vášnivý," zasmiala sa Laura medzi dvoma bozkami.

"To všetko robíš so mnou ty," usmial sa na ňu Gabriel a postupne klesol na zem tak, že sa opieral o strom a Laura sedela na jeho vystretých nohách. Ešte chvíľu sa vášnivo bozkávali až sa od neho Laura odtiahla, načo Gabriel namrzene zabručal.

"Mali by sme sa vrátiť, rodičia sa už určite čudujú, kde som tak dlho," povedala a pobozkala ho tento krát ľahučko na nos.

"Si predsa so mnou," pokrčil Gabriel plecami a opäť sa prisal na jej pery.

"Samozrejme," vrátila mu bozk so smiechom Laura. "A keď sa ma spýtajú prečo, som bola preč tak dlho, tak im poviem, že som sa s tebou bozkávala opretá o strom a to ma zdržalo. Určite budú mať radosť."

Gabriel sa rozosmial tak veľmi, až sa natriasal.

"Určite, tvoj otec by ma na mieste prerazil." Pokrútil hlavou a stále sa smial.

"To by nespravil, bránila by som ťa!" povedala vážne Laura.

"Ja viem," pohladil ju Gabriel po tvári a chytil ju pod kolenami, aby s ňou mohol vstať. "Poďme teda nazad." Laura zložila nohy na zem a preplietla si s Gabrielom prsty.

"Poďme pešo," povedala mu, načo sa Gabriel zarazil.

"Od kedy ty rada chodíš pešo?" nadvihol obočie. "Pokiaľ si pamätám, vždy si milovala lietanie."

"To je pravda, no keď lietam, nemôžem cítiť tvoj dotyk." Usmiala sa na neho Laura a vykročila smerom k ich domu.



Keď tam prišli, vo dverách takmer vrazili do Ann, ktorá nemo pozerala pred seba s vydesenými výrazom. Laura strelila pohľadom na Gabriela a podišla k Ann.

"Ann, si v poriadku? Čo sa stalo?" spýtala sa jej vystrašene. Vedela, že ten vydesený výraz neveští nič dobré a aj keď vedela, čo jej Ann povie, predsa sa jej spýtala. Ann sa práve nadýchla, aby mohla Laure odpovedať, no v tom na schodoch zastala Victoria a vážne pozrela na Lauru.

"Prichádzajú," povedala bezvýrazne a zišla dole schodmi. Laura objala okolo pása Ann a odviedla ju do obývačky, kde sedeli jej rodičia, ktorým Victoria pretlmočila všetko, čo im Ann nedokázala povedať. Ako im všetko hovorila, do miestnosti prišiel Lucas, ktorý cez svoje spojenie s Ann vycítil jej rozrušenosť a ochraniteľsky si ju k sebe pritisol.

"Mrzí ma to," povedala tichým hlasom Ann. "Celý ten čas som necítila žiadne nebezpečenstvo, akoby nič nepripravovali a teraz... teraz zrazu som to pocítila tak silno ako ešte nikdy."

"To nevadí Ann, nikto ti nič nevyčíta." Usmiala sa na ňu Laura. "Vieš mi povedať približne kedy prídu?"

"Už dnes," zašepkala Ann zúfalo a zdvihla zrak k Lauriným rodičom, ktorý sa zatvárili zhrozene. Laura okamžite pozrela na hodiny, ktoré práve odbíjali jedenásť hodín v noci, nemusela nič hovoriť, každý vedel, že dlho očakávaná "návšteva" príde v priebehu hodiny.

Prešlo len vyše polhodiny, keď začuli, že smerom od lesa k nim niekto prichádza. Za ten čas sa všetci zhromaždili v obývačke, prišiel aj Rafael, ktorému okamžite volali, teraz sedel vedľa Isabelly a Jasona, na ktorého kolenách sedela malá Claire. Na druhej pohovke sedela Ann s Lucasom, ktorý si ju ochraniteľsky k sebe tisol. V kresle v rohu miestnosti sedela Catherine a za ňou stál Marcus. Oproti nim stála Laura s Gabrielom, vedľa ktorých stáli z jednej strany Michael a z druhej Victoria.

O dve minúty neskôr začuli ako sa otvorili dvere, Athenodora sa samozrejme neobťažovala klopať, a do miestnosti vstúpili 4 upíri. Dvaja dospelý, Athenodora, ktorej červené kučeravé vlasy boli mierne strapaté a Henrich, ktorý bol statnejšej postavy ako Marcus a rovnako ako on, mal dlhšie vlasy, ktoré mu siahali až po plecia a spolu s nimi ich dvaja synovia - dvojčatá. Andrew, ktorý si všetkých povýšenecky prezeral a Samuel, ktorý sa tváril nešťastne a súcitne pozrel na Lauru a jej rodičov. Všetci dobre vedeli, že sa mu priečilo, čo sa teraz dialo, no proti svojim rodičom a bratovi nič nezmohol.

"Zdravím vás, Catherine, Marcus." Povedal povýšenecky Heinrich a oboch si premeral pohľadom.

"Rada ťa znovu vidím, Catherine." Povedala Athenodora svojej sestre a pery sa jej zvlnili v niečom, čo mal byť úsmev.

"Vitajte v našom dome," povedal Marcus napäto a pohľad zavrtával do svojej švagrinej a jej muža.

"Ako vidím, už ste sa zabývali, to neustále sťahovanie musí byť otravné." Povedal Andrew a trpko sa usmial na Lauru.

"Dá sa to zniesť," odsekla Victoria a zazrela na svojho bratranca.

"Hmm, Victoria, milá ako vždy." Otočil k nej hlavu Andrew. "Začul som, že si sa dala na diétu."

"Do toho ťa nič nie je," zavrčala na neho a prihrbila sa.

"Ale no tak, Victoria, správaj sa slušne, nechceme si predsa ublížiť." Usmial sa na ňu Henrich.

"Samozrejme," precedila pomedzi stisnuté zuby.

"Nebudeme vás dlho zdržiavať, chceli sme vás pre začiatok len pozdraviť." Povedala Athenodora. "Zastavíme sa ráno, je veľa vecí, ktoré by sme mali prediskutovať."

"My sa s vami nemáme o čom rozprávať!" ozval sa Michael, no Marcus okamžite zastavil

"Správaj sa slušne!" povedal mu pokojne. "Samozrejme, že ste vítaní."

"Zatiaľ dovidenia, Catherine." Prešiel k nej Henrich a pobozkal ju na chrbát dlane. "Bolo nám potešením." Vrátil sa k svojej žene a pokynul svojim synom, aby sa pobrali na odchod. Keď už boli vo dverách, Andrew sa otočil tak rýchlo, až jeho plášť zvíril vzduch.

"Alea iacta est!"(kocky sú hodené) povedal so slizkým úsmevom a zatvoril za sebou dvere.

"To teda bola príjemná návšteva," pokrútil hlavou Jason.

"To bol len začiatok, musíme sa pripraviť." Povedala Laura vyrovnaným hlasom...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 9. dubna 2011 v 21:57 | Reagovat

Alea iacta est!
Yahoo,to je jediné,co si pamatuju z dějáku:D:D
Týýý jo,Aiko..řeknu ti,že tohle je síla..já se tak začetla,že jsem nevěděla,co dřív!:D
Úžasnéé,těším se na další díl :-)

2 [ Bloody // BiBi ] [ Bloody // BiBi ] | Web | 10. dubna 2011 v 16:15 | Reagovat

Jo.. je to strašnej pocit.. :(

3 Kirawa Kirawa | Web | 11. dubna 2011 v 8:36 | Reagovat

UAAAAA .... najskôr sa rozplývam akí sú Laura s Gabrielom rozkošní a ptm sa začnem rozčuľovať nad jej "podarenými" príbuznými..... ach .... úplne skvelé to je  :D

4 Ronnie Ronnie | Web | 11. dubna 2011 v 16:48 | Reagovat

Kocky sú hodené.. ja ten citát milujem!! A skvelo sa sem hodil, úplne k tejto napätej situácii! Chválim, veľmi pekné! Idem hneď ďalej, keď som už taká napätá! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama