33. Boj sa nezvratne blíži

10. dubna 2011 v 20:00 | Aiko
Ľudia vidíte to číslo? Už len dve kapitoly a je tu koniec!





Pár minút po odchode "hostí" zavládlo v miestnosti ticho, ktoré sa nikto neodvážil prerušiť. Všetky mysle, sa sústredili na to, čoho boli pred krátkou chvíľou svedkami. Ešte stále sa nad nimi vznášali slová, ktoré vyslovil Andrew, keď odchádzal. Kocky sú hodené. Všetci veľmi dobre vedeli, čo to znamená. Bola to vlastne neformálna výzva na súboj adresovaná Laure, ktorá teraz nemo pozerala na mĺkve tváre v miestnosti. V každom páre očí sa zrkadlili obavy, čo ak Laura nevyhrá? Čo ak o ňu prídu? Ona však na to myslieť nechcela, spoliehala sa na svoj medailón, ktorému sa naučila absolútne dôverovať a nemala o ňom žiadne pochybnosti.

"Michael, Victoria, niečo od vás potrebujem," pozrela na nich Laura.

"O čo ide?" spýtal sa Michael, zatiaľ čo Victoria okamžite prikývla, keďže počula Laurinu otázku ešte skôr, ako ju vyslovila. "Ja ju nepočujem, tak láskavo mlč, nech to povie aj mne." Zazrel na ňu.

"Laura chce, aby sme s ňou bojovali, celý čas cvičila len so svojím amuletom, a tak teraz chce aj bojovať." Povedala mu Victoria a ani sa na neho nepozrela.

"Nepýtal som sa teba," zasyčal na ňu Michael a Victoria si len odfrkla.

"Musíte sa stále hádať? Teraz na vaše doťahovanie nemáme čas, ideš so mnou?" spýtala sa Michaela Laura a zabodla do neho svoje karamelové oči, ktoré blčali. Michael prikývol a spolu so svojimi sestrami vyšiel z domu. Leteli nad miestom vzdialeným asi dve míle od ich domu, keď Laura klesla k zemi, to isté spravili aj jej súrodenci.

"Chcem, aby ste na mňa útočili obaja naraz." Povedala im pokojným hlasom.

"Obaja naraz?" pozrel na ňu prekvapene Michael. "Si si tým absolútne istá, nič v zlom, no nemyslíš, že to bude na teba veľa?"

"Ty snáď o mne pochybuješ braček?" zasmiala sa Laura a Michael pokrčil plecami.

"Tak poď, uvidíme, či sa mi dokážeš ubrániť." Zazubil sa a prihrbil sa do útočnej pozície. Laura zatvorila oči a sústredila svoju myseľ na amulet, ktorý jej teraz pokojne spočíval na krku. Už dávnejšie ju napadlo, že by ho mohla využiť aj v boji a to tak, že by sa aj pomocou neho bránila svojmu nepriateľovi. Pomaly otvorila oči a videla ako sa na ňu Michael vrhá, keď bol pri nej vystrela pred seba dlaň, akoby ho chcela odhodiť, no spravila niečo iné. Opäť sa sústredila na prívesok, z ktorého vyšla vlna, prešla cez jej dlaň a odhodila Michaela do obrovskej borovice, ktorá sa zrútila k zemi.

Michael sa okamžite zdvihol zo zeme a odhodil borovicu do ďalšieho stromu. To, že ho Laura odhodila bez toho, aby sa ho čo i len dotkla ho poriadne nazúrilo. Z hrude sa mu vydralo ostré zavrčanie a znovu sa vrhol k Laure, tento raz tak rýchlo, že po ňom zostala len rozmazaná šmuha. Chytil Lauru pod krkom a vrazil ňou do stromu, ktorý sa zakolísal, no nespadol k zemi, tak ako pred chvíľou statná borovica.

Laura sa len zasmiala zdvihla jednu ruku a prudkým úderom vrazila do ruky, ktorou jej Michael zvieral krk. Potom sa prikrčila k zemi, podkopla Michaelovi nohy a on padol na zem. Tam sa však opäť dlho nezdržal a vyskočil na rovné nohy. Strelil pohľadom k Victorii, ktorá ich pozorovala s úsmevom na perách.

"Ešte dlho sa budeš pozerať na to, ako ma tvoje dvojča zráža k zemi zakaždým, keď sa k nej pohnem?" zazrel na ňu a opäť vyštartoval po Laure, ktorá pred jeho útokom šikovne uskočila nabok.

Victoria pokrútila hlavou a šla "na pomoc" svojmu bratovi, ktorý by sa čo chvíľu ocitol znovu na zemi. Laura bola dobrá, o tom nebolo pochýb, no Victoriu šokovalo, že dokázala vykryť všetky jej údery a pri tom ani raz neskončila na zemi, pri čom Michael a ona sa tam váľali takmer stále. Keď sa jej natiahla po krku, všimla si, že jej amulet sa kúpe v jemnej fialkastej žiare, ktorá osvetľovala celý Laurin krk a siahala jej až k srdcu. Ešte chvíľu trénovali až sa po dvoch hodinách rozhodli, že by sa mali vrátiť domov. Ako leteli domov, Michael po celý čas len zazeral naštvaný porážkou, ktorú mu sestra uštedrila a ešte viac ho štvalo, že Victoria sa len smiala a vôbec nič si z toho nerobila. Bol síce rád, že jeho sestra sa dokáže ubrániť, jednoducho však nezniesol porážku, aj keď táto bola dobrým znamením, keďže doposiaľ ho ešte nikto neporazil. To, že ho porazila Laura, značilo, že bude schopná ubrániť sa aj pred Andrewom.


Keď dorazili domov, najprv išli všetci do obývačky, kde sa konalo niečo ako rodinná porada. Marcus úporne rozmýšľal nad tým, či by sa nedalo nejako vycúvať, no vedel, že to by Henrich považoval za zbabelosť. Bolo mu však jedno, čo si o ňom bude myslieť, nezniesol však pomyslenie na to, že by Andrew mohol ublížiť Laure. Jeho deti boli pre neho všetkým, neuniesol by stratu žiadneho z nich. Laura ho však ubezpečovala, že Andrewa porazí, videl na nej, že sa naučila používaj svoj amulet a teraz ho Victoria s Michaelom tiež presviedčali o tom, že Laura to dokáže.

"Laura, verím ti, no aj tak sa bojím." Pozrel na ňu s obavami Marcus.

"Ja viem, oci, nezazlievam ti to, no dôveruj mi." Podišla k nemu a on si ju privinul k sebe, akoby bola malým dievčatkom. Pobozkal ju do vlasov a najradšej by ju bol držal už navždy, tak veľmi sa o ňu bál. "Idem do sprchy." O chvíľu sem znova prídem." Povedala im Laura, pobozkala Gabriela na líce a vyšla hore do svojej kúpeľne.

Zhodila zo seba svoje veci a vošla do sprchy, kde na seba pustila prúd horúcej vody. Užívala si kvapôčky, ktoré stekali po jej tele a strávila tam takmer dvadsať minút. Laura milovala vodu a pocit, ktorý mala, keď mohla len tak stáť v sprche. Keď skončila, zamotala sa do hrubánskej osušky a prešla do izby k šatníku, z ktorého si vybrala čisté oblečenie. Keď zatvárala okno začula, že niekto vošiel oknom do jej izby. Chcela sa vrhnúť k stolíku, na ktorom mala položené sais, no nestihla to, pretože jej návštevník ju prirazil k stene a priložil jej na ústa ruku. Práve keď chcela cez spojenie zavolať Gabriela alebo cez myšlienku privolať Victoriu všimla si, že jej návštevníkom je jej bratranec Samuel.

"Samuel? Čo tu robíš? Nemal by si tu byť!" povedala mu prekvapene a jemne chytila jeho ruku, ktorou ju prirazil k stene a stiahla ju zo svojho krku.

"Myslíš, že to neviem? Keby sa o tom Andrew dozvedel, mučil by ma celý deň." Pokrútil hlavou. "Musel som však s tebou hovoriť. Laura, nesmieš s ním bojovať, on ťa zabije!"

"Nezabije," povedala vážne Laura a zadívala sa mu do smutných očí.

"Ako si môžeš byť taká istá? Pripravuje sa na to, od kedy zabil Christiana, nemôže sa dočkať, kedy ťa uvidí mŕtvu." Vychrlil na ňu. "Prosím, nerob to."

"Ja musím, okrem toho, tiež sa na neho pripravujem, nemusíš sa o mňa báť." Pohladila ho po ruke.

"No ja sa bojím, pozri Laura, ani trochu sa mi nepáči, čo môj brat a rodičia robia. Teba a celú tvoju rodinu mám rád a ľutujem, že som sa nenarodil sem." Povedal zúfalo, krútiac pri tom hlavou.

"Viem," prikývla Laura. "No ja viem, ako sa pred ním ubrániť, dokonca myslím, že dokážem zablokovať jeho schopnosti."

"Ako?" pozrel na ňu šokovane Samuel, no Laure zamietavo pokrútila hlavou.

"To ti nepoviem, prepáč, no mohol by to z teba dostať." Povedala mu ospravedlňujúco.

"Hm...kiežby som ti mohol zabrániť v tom, aby si s ním bojovala. Vidím však, že nemám šancu." Pozrel sa k oknu, akoby čakal, že sa z neho vynorí jeho brat. "Musím už ísť, dávaj si na seba pozor." Vstal z postele, na ktorú si zatiaľ spolu s Laurou sadol.

"Buď opatrný, Samuel." Objala ho Laura a zrazu zacítila ako ju zalieva vlna šťastia a radosti. Zadívala sa do očí svojmu bratrancovi a videla ako ich má jemne privreté a spodná pera sa mu trasie od sústredenia, ako do nej vlieval šťastie. "Ďakujem ti."

"Kiežby tá chvíľková ilúzia mohla trvať večne." Povzdychol si a prešiel k oknu. "Uvidíme sa o niekoľko hodín."

Laura zišla dole, kde sa na ňu okamžite upreli pohľady všetkých upírov, ktorí tam boli.

"Kto bol u teba?" spýtala sa jej Catherine.

"Samuel, prosil ma, aby som s Andrewom nebojovala." Odpovedala jej a sadla si na voľné kreslo.

"Možno by si naozaj nemala," pokrútila Catherine hlavou.

"Mami! Už o tom hovoríme mesiac! Budem s ním bojovať, ty, otec a nikto v tejto miestnosti to nezmení." Povedala rozhorčene Laura. A v tom to náhle Catherine pochopila.

"Ty chceš pomstu," vydýchla šokovane a Laura rozhodne prikývla.

"Áno chcem, ten bastard zabil, toho koho som milovala z celého srdca! Zaslúži si smrť!" povedala zvýšeným hlasom. "Christianova smrť nemôže zostať bez povšimnutia, musí byť pomstená..." Chvíľu len tak stála a trpela pohľady, ktoré sa do nej zabodávali. Potom pozrela na Gabriela a prehovorila už pokojným hlasom:

"Ideš so mnou? Chcem ísť ešte na lov, s Michaelom a Victoriou som to nestihla."

"Samozrejme," prikývol Gabriel a spoločne vyšli z domu. Išli do lesa blízko domu Angiolieriovcov, kde okamžite narazili na dvoch jeleňov. Gabriel nechal oboch Laure, on bol sýty ešte z posledného lovu a navyše Laura teraz potrebovala energiu. "Poď so mnou ku mne," povedal jej keď skončila a ona prikývla, tiež chcela byť zvyšok noci s ním. Zostávalo im ešte pár hodín.

Trvalo im pätnásť minút, kým doleteli ku Gabrielovmu a Rafaelovmu domu. Len čo sa nohami dotkli zeme, Gabriel zdvihol Lauru do svojho náručia a vášnivo ju pobozkal. Laura sa oprela čelom o jeho a rovnako vášnivo mu bozky vracala. Aj keď si stále hovorila, že Andrewa porazí, teraz keď si uvedomila, že to predsa len môže byť jej posledná noc s Gabrielom, zaplavila ju taká obrovská túžbu, o akej existencii nemala ani len potuchy. Okamžite ako vošli do domu, vyzliekla Gabrielovi koženú bundu a zhodila ju kamsi na zem, ako kráčali po schodoch navzájom sa zbavili všetkého oblečenia, až im zostalo len spodné prádlo. Vo dverách Gabrielovej spálne zastali a mlčky si hľadeli do očí. V nich sa zrkadlil strach z toho, že sú spolu možno posledný raz.

"Neznesiem pomyslenie na to, že by som o teba mohol prísť," zašepkal Gabriel a sklonil hlavu.

"Dôveruj mi, prosím, keď mi nebudeš veriť, nedokážem to." Nadvihla mu hlavu tak, aby sa jej díval do očí. Gabriel prikývol a opäť vyhľadal Laurine ústa. Presunuli sa na posteľ, kde celé jej telo zasypal ľahučkými bozkami. Keď cítil jej blízkosť, všetky jeho obavy pominuli a celá jeho bytosť sa sústredila len na ňu. Nebol žiaden Andrew, žiadny blížiaci sa boj, žiadne zúfalstvo a bezmocnosť, boli len oni dvaja...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 10. dubna 2011 v 20:32 | Reagovat

Toto bylo...vyrazilo mi to dech,ani nevím,proč..Úžasně píšeš,skutečně,byla jsem do toho hrozně vžitá..
Krásné a těším se na ten boj,i když se trochu bojím,co se tam všechno stane

2 Kirawa Kirawa | Web | 11. dubna 2011 v 8:45 | Reagovat

hehehe Michael aký zdutý... typický chlap neznesie, aby ho porazila žena :) kks chudák Samuel je mi ho ľúto.... a ten koniec bože dievča skoro si ma s ním rozrevala...... skúsi sa niečo zlé stať budem nadávať ptm a sťažovať sa

3 Ronnie Ronnie | Web | 11. dubna 2011 v 16:55 | Reagovat

Dúfam, že to nebude posledná ich noc... ja im predpovedám ešte minimálne večnosť! :-)
Toto bol skvelý diel, Veja! Naozaj skvelý! Len sa čudujem, že keď vyštartovala z domu s Victoriou a Michaleom, že ju Gabriel nenasledoval! Ja byť na jeho mieste, tak šprintujem! :-D
Ale inak, skvelý diel! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama