34.Mors ultima linea rerum – Smrť je konečná čiara za všetkým

11. dubna 2011 v 20:00 | Aiko
Preposledná kapitola :)





Hneď za svitania prišli k Angiolieriovcom Athenodora s Henrichom a spolu s nimi ich synovia. Dali im návrh, že ak prestanú s tými hlúposťami o ochraňovaní ľudí, dajú im pokoj. To bola samozrejme lož, keďže všetci veľmi dobre vedeli, že Andrew bude s Laurou bojovať, nech sa stane čokoľvek. Marcus im teda rázne povedal, že nemajú vôbec záujem vzdať sa, načo sa Henrich chladne zasmial.

"V tom prípade, ste hanbou svojho druhu!" vyhlásil a znechutene pokrútil hlavou.

"Nie sme žiadnou hanbou!" zavrčala Victoria. "Keď to nevadí starým, vás do toho nič nie je!"

"Och, moja drahá, to sa veľmi mýliš." Povedal jej úlisne Henrich, akoby poučoval malé dieťa.

"Ste idiot ak si myslíte, že sa k vám pridáme!" odsekla mu no on len pokrútil hlavou.

"A ty si hlúpa, ak si myslíš, že to necháme len tak!" povedal ľadovým hlasom. "Nateraz sme skončili, no môžete si byť istí, že toto nebolo naše posledné stretnutie!" zvrtol sa na odchod.

"Stojte!" zvolala Laura.

"Och, sesternička, už som si myslel, že si prišla o reč," zasmial sa Andrew a naklonil hlavu.

"Snáď si nemyslíš, že som taká sprostá, že neviem čo odo mňa chceš. Túžiš so mnou bojovať a to aj dostaneš! Nebudem utekať ako nejaké zbabelé šteňa, nad tým ani nemusíš premýšľať! Stretneme sa po západe slnka v horách pri Soľnom jazere. Budeme bojovať na život a na smrť, tým sa toto všetko skončí. Ak prehrám, moja rodina prestane s tým, čo robila do teraz. Súhlasíš?" povedala pevným hlasom a prebodla ho pohľadom.

"Akoby som mohol odmietnuť, takú lákavú ponuku?" Povedal hlasom bez akýchkoľvek emócii. "Miesto a čas si už určila, teším sa na stretnutie..."



Pár minút pred západom slnka vyšli všetci Angiolieriovci spolu s Gabrielom, Rafaelom, Jasonom a Isabellou pred dom, Claire nechali v dome spolu s Lucasom a Ann. Hneď ako zapadlo slnko a na oblohu vystúpil mesiac, vzlietli a keďže leteli dosť rýchlo, ani nie o desať minút boli na mieste, ktoré Laura určila. Andrew tam ešte nebol, no spolu so svojimi rodičmi nenechal na seba dlho čakať, prišli pár minút po nich.



Na Andrewovej tvári pohrával sebavedomý úsmev a jeho rodičia sa tvárili takisto nadmieru pokojne, prišli s predtuchou víťazstva, len Samuel nesmelo stál pár metrov za nimi a pohľad upieral do zeme. Jeho rodičov to však ani trochu nezaujímalo, boli sústredení len na Andrewa, ktorý si práve prezeral Lauru. Laura oblečená v čiernych legínach zasunutými v čiernych čižmách a čiernej koženej bunde stála vedľa Gabriela, s ktorým sa držala za ruku. Bolo to presne ako pred sedemdesiatimi rokmi. Vtedy však po jej boku stál niekto iný...

"Akoby som toto už zažil," pokrútil hlavou a zasmial sa.

"Môže si byť istý, že to čo sa stalo pred sedemdesiatimi rokmi, sa dnes nezopakuje!" povedala Laura chladným hlasom.

"Uvidíme," pokrčil ľahostajne Andrew plecami. "Môžeme začať alebo chceš dať zbohom svojim rodičom?"

Laura na neho zazrela a pobozkala Gabriela, usmiala sa na svojich rodičov a svojich priateľov.

"Verte mi, viem čo robím." Povedala pokojne a prihrbila svoje telo do útočnej pozície. Andrew spravil presne to isté čo ona a okamžite po nej vyštartoval. Išiel jej po krku, no Laura okamžite vedela, čo chce spraviť a tak stihla jeho útok včas odraziť. Zdrapila ho za lem plášťa a odhodila ho desať metrov dozadu. Andrew vstal a pokojne si oprášil plášť, pomalým krokom sa vrátil k Laure a prehovoril sladkým hlasom.

"Mala by si byť šťastná, opäť sa stretneš s Christianom, neviem však či bude veľmi šťastný z toho, že sa ťaháš tuto s týmto premeneným šašom." Kývol hlavou ku Gabrielovi. Chcel Lauru vyprovokovať a to sa mu práve dokonale podarilo. Laura zavrčala a vrhla sa k nemu s vražedným výrazom v tvári. Predĺžili sa jej očné zuby a jej oči sčervenali, skočila Andrewovi po krku, no on striasol skôr, ako stihla zahryznúť. Podkopol jej nohy a Laura sa zrútila k zemi. Okamžite však vstala a z poza opasku vybrala jednu striebornú sai, chvíľu ňou točila v ruke a potom ju šmarila po Andrewovi. Ten sa však sklonil tak, že strieborný hrot preletel tesne ponad jeho telo.

"Christiano by bol na teba určite hrdý," zasmial sa pohŕdavo a vystrel sa. V Laure sa zatiaľ stupňovala zlosť, no vďaka amuletu ju mala pod kontrolou. Svoje podvedomie sústreďovala na to, aby čerpalo energiu z kameňa a tak kontrolovalo jej hnev namiesto nej samej, a tak sa venovala len tomu, ako zneškodniť Andrewa.

Bojovali veľmi dlho a bolo to bezvýsledné, každý svoj útok dokázali vykryť, sem - tam niekto z nich skončil na zemi, no okamžite vstal a pokračoval v boji. Andrew neustále Lauru provokoval odpornými poznámkami na Christianovu a Gabrielovu adresu, až to Lauru vytočilo do nepríčetnosti. Jej amulet zažiaril tou najtmavšou fialovou aká existuje a vyšla z neho obrovská vlna, ktorá ohodila Andrewa do stromu, ktorý stál na okraji kopca, na ktorom bojovali. Vlna však odhodila aj Lauru a tá skončila na zemi, pár metrov od miesta, kde pôvodne stála, narazila však hlavou na kameň a to narušilo jej sústredenosť.

Andrew sa rýchlo pozviechal, aj keď ho vlna dostatočne ochromila. Šokovane pozeral na Lauru, ktorú nevidel celú, lebo sa pred ňou skláňal Gabriel, ktorý jej pomáhal vstať a navyše ich oboch osvetľovala žiara z náhrdelníka. Rýchlo však pokrútil hlavou, aby znovu začal vnímať a s ostrým vrčaním sa vrhol na Lauru, ako k nej letel, chcel na ňu použiť svoje mučiace schopnosti, no nič sa nestalo. Netrvalo mu dlho, aby zistil, že to robí ten prekliaty kameň. Keď bol päť metrov od Laury, vytiahol si z poza pásu striebornú dýku a chytil ju v ruke tak, aby ju mohol zabodnúť do Laury. História sa však znovu zopakovala, keďže práve vtedy od Laury vstával Gabriel. Bol otočený chrbtom a tak dýka zasiahla jeho ľavé krídlo a odsekla z neho dosť veľkú časť.

Gabriel zreval nad ostrou bolesťou, ktorá spaľovala celý jeho chrbát a zrútil sa tvárou na zem. Andrew sa víťazoslávne usmial na Lauru.

"Si si istá, že história sa nebude opakovať?" spýtal sa jej arogantne. Laura však neodpovedala, toto nemôže byť pravda, nemôže stratiť Gabriela, jednoducho nemôže!

"NIE!" zvolala hromovým hlasom a v rukách jej vzbĺkol oheň. Keď to Andrew zbadal, okamžite cúvol o dva kroky dozadu. Veľmi dobre vedel, že proti ohňu je bezmocný a svoje schopnosti na zastavenie Laury použiť nemohol. Laura vytvorila okolo seba ohnivú žiaru, ktorá splývala so žiarou vychádzajúcou z jej prívesku. Vytiahla z poza opasku druhú striebornú sai a zdvihla ju pred seba. Pomalým krokom prešla ku Andrewovi a povedala ľadovým hlasom:

"Už nikdy sa nedotkneš niekoho z mojej rodiny!"

Andrew sa hystericky zasmial. "Nezabiješ ma, na to nemáš." Pokrútil hlavou.

"Tým by som si nebola taká istá." Precedila pomedzi stisnuté zuby.

"Ak ťa nezabije ona, spravím to ja!" zvolala Victoria a zavrčala na Andrewa, v ktorého očiach sa jasne odzrkadľoval strach.

"Toto nie je tvoj boj," pokrútila Laura hlavou a pritisla ostrý hrot svojej zbrane Andrewovi na krk. "Priprav sa na svoj posledný nádych." Povedala pokojne.

"Mors principium est - Smrť je len začiatok" zachrčal Andrew a pokrútil hlavou. "Možno som sa v tebe naozaj mýlil, možno..."

Nedopovedal vetu, pretože Laura mu vrazila sai do srdca a on sa v momente zrútil mŕtvy k zemi.

"Mýlil si sa Andrew, Mors ultima linea rerum! (Smrť je konečná čiara za všetkým)" povedala ľadovo a pohľadom strelila k Athenodore, ktorá sa zrútila k zemi, keď videla svojho syna mŕtveho.

"Laura..." zachrčal Gabriel zvíjajúci sa od bolesti.

Laura sa okamžite vrhla k nemu a strhla si z krku prívesok, kľakla si k nemu na zem a kameň ametystu priložila na miesto, na ktorom chýbala časť Gabrielovho krídla. Všetku svoju silu vložila do amuletu a v duchu vyriekla jednoduchú prosbu. Zachráň ho. Amulet, zažiaril tyrkysovou farbou a zahalil celé Gabrielovo telo, ktoré sa teraz kúpalo v lesklej žiare. Laura a všetci spolu s ňou si museli zakryť oči pred ostrým svetlom vychádzajúcim z kameňa.

Na vrcholku kopca nastalo ticho, ktoré po nekonečných troch minútach preťal Gabrielov hlasný nádych. Laura sa rozplakala a jej krvavé slzy stekali do Gabrielových čiernych vlasov.

"Och, ty žiješ! Ty žiješ!" Rozosmiala sa cez slzy a pobozkala ho do vlasov zmáčaných jej slzami.


Outfit made at Stardoll
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 11. dubna 2011 v 20:48 | Reagovat

Úžasné,dokonalé,dojemné,vražedné,romantické a krásné!
Uch,ani nedokážu všechny slova vypsat,co mám na srdci,nějak to nejde..jsem zaražená a zároveň fascinovaná..já se vždy do toho tak zažeru,že mám pocit,že jsem přímo tam..yahoo,je to nádherné!:-)
Jen je mi líto,že už je to předposlední kapitola:-( :-(  :-(

2 zuzu zuzu | Web | 11. dubna 2011 v 21:02 | Reagovat

skvelo strhujúce... nie príliš dlhé, možno by som sa trochu pohrala s detailami boja(ale viem, že je to náročné,opísať to tak ako to má človek v hlave) ale inak dobrá kapitolka ;)

3 Kirawa Kirawa | Web | 11. dubna 2011 v 21:36 | Reagovat

ty kks ja by som to neprežila kebyže sa Gabrielovi niečo sten to by bolo fest hnusné od teba.... haaa a tam má sviňa Andrew.... tak mu treba debilovi jednému..... beee a že predposledná kapitolaaaa beeeee

4 Ronnie Ronnie | Web | 12. dubna 2011 v 7:15 | Reagovat

ježíín, veja! ja som skoro nedýchala! také to bolo perfektné... no čo dodať! V tomto dieli bolo všetko, čo malo! Som taká šťastná, že Gabriel nakoniec žije, to je úplne skvelé! :-) A aj keď to nerada priznávam, mám Victoriu o niečo radšej, že sa zastala Gabriela/Laury! :-D Super a je mi ľúto, že je toto už predposledná... aký bude koniec, dokelu? možno aj ja budem revať!! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama