35. Cítim sa ako invalid

12. dubna 2011 v 20:00 | Aiko
A je tu posledná kapitola po nej bude nasledovať ešte epilóg a nakoniec nejaké tie moje reči :-)





Aj napriek tomu, že amulet vyliečil Gabrielovo krídlo letieť nemohol, a tak ho domov museli odniesť. Jason letel nočnou oblohou s Gabrielovým zoslabnutým telom v náručí a Laura letela tesne vedľa neho. Len čo sa Gabriel prebral, zavolala Alysii a vysvetlila jej čo sa stalo. Predpokladala, že aj keď bolo Gabrielovo krídlo uzdravené, ostanú po ňom nejaké stopy a preto s ňou chcela hovoriť. Povedala jej ako sa dostane k ich domu a keď vošli do domu, Alysia tam na nich už čakala.

Gabriela vyniesli do Laurinej spálne, kde ho položili na jej posteľ, Alysia išla tesne za nimi. V rukách držala ampulku, ktorá obsahovala akúsi neznámu tekutinu a tiež nádobu s hustou čiernou masťou. Povedala Laure, aby zbavila Gabriela trička, zatiaľ čo ona otvorila ampulku, z ktorej sa šíril neznesiteľný pach.

Alysia zvraštila čelo, keď zbadala jazvu zaberajúcu takmer štvrtinu Gabrielovho chrbta. Vyzerala, akoby zostala po seknutí mečom a dosť silno krvácala.

"Môžem vidieť jeho krídla?" pozrela na Lauru.

"Je to nutné?" spýtala sa jej so značnou nevôľou v hlase. Bolo jej jasné, že Gabriela to musí veľmi bolieť.

"Áno je," prikývla Alysia a opäť sa otočila ku Gabrielovi, ktorý sťažka dýchal. Laura teda povolila a prešla ku oknu, aby odtiahla závesy. Do izby preniklo mesačné svetlo a Gabriel zasyčal bolesťou, keď sa mu vytiahli krídla. Alysia sa prikrčila, aby lepšie videla miesto, kde Andrew presekol Gabrielovo krídlo. Krídlo bolo úplne zahojené a tak spokojne prikývla.

"Môžeš zatiahnuť závesy, krídlo má v poriadku." Prikývla sama pre seba. Laura zatiahla závesy a kľakla si k posteli. Jemne prešla dlaňou po Gabrielovej tvári zvraštenou bolesťou, tento raz z toho, ako sa mu krídla opäť zasunuli.

"Čo tá jazva na chrbte?" spýtala sa jej a nespúšťala pohľad z Gabriela.

"Dokážem ju zmenšiť, no nezmizne úplne..." zahryzla si do spodnej pery. "Mrzí ma to."

"To nevadí, aspoň budem mať pamiatku," zachripel Gabriel.

"Priprav sa, že to teraz poriadne zaštípe," povedala mu Alysia a vyliala mu na jazvu zapáchajúcu tekutinu z ampulky. Gabriel zaťal zuby a mierne zasyčal. "Prepáč." Zašepkala Alysia.

"Jazva sa sťahuje..." povedala Victoria, ktorá stála pri rohu posteli.

"Samozrejme, že sa sťahuje, ten elixír vyrobila moja pra pra pra babička, bola jednou z najsilnejších čarodejníc v mojej rodine!" odvetila Alysia hrdo.

"Ušetri...ušetri nás vášho rodokmeňa," zašepkal Gabriel.

Alysia pokrútila hlavou a otvorila nádobu s masťou. Izbu zavalil taký odporný smrad, že proti nemu predchádzajúci pach z ampulky pôsobil, ako vôňa.

"Prepána, Alysia! Čo v tom vlastne je?" spýtala sa Laura a priložila si ruku na nos.

"Ver mi, nechceš to vedieť," opäť pokrútila hlavou. "Poď sem, musíš vidieť ako to budeš Gabrielovi natierať!"

Laura obišla posteľ a pozorne sledovala ako Alysia nanáša tú príšerne zapáchajúcu masť na Gabrielovu jazvu, ktorá sa stiahla na dĺžku asi piatich centimetrov, pred tým ich mohla mať okolo pätnásť. Keď Alysia skončila, zdvihla pohľad k Laure a chrbtom dlane si utrela čelo.

"Takto mu to budeš natierať každé dve hodiny, rozumieš?" spýtala sa jej a zabodla do nej svoje smaragdové oči. Laura prikývla. "Fajn, v tom prípade moja úloha skončila. Prajem ti skoré uzdravenie, Gabriel." Usmiala sa na neho odo dverí a potom sama odišla z izby.

Laura okamžite vybehla z izby a zvolala na Alysiu, ktorá práve schádzala dolu schodmi.

"Alysia, počkaj! Ďakujem ti," usmiala sa na ňu a ona jej úsmev opätovala.

"To nič nebolo. Dovidenia, Laura!" povedala a prešla zvyšnú vzdialenosť ku dverám, ktoré mávnutím ruky za sebou zatvorila.



Laura chcela opäť vyjsť hore schodmi za Gabrielom, no zastavil ju hlas jej matky.

"Laura, miláčik, poď na chvíľu k nám." Zavolala za ňou z obývačky. Laura vošla tam a zbadala, ako na pohovke oproti jej rodičom sedí Samuel.

"Ja...chcel som sa ospravedlniť za to, čo spravil Andrew," povedal so sklonenou hlavou.

"Ty za to nemôžeš, netráp sa kvôli tomu." Usmiala sa na neho Laura a prešla k nemu. "Už je po všetkom."

"Viem, no predsa, bol to môj brat..." pokrútil hlavou, no Laura ho zarazila.

"Prestaň, Samuel, tvoj brat robil vlastné rozhodnutia a dostal za ne svoj údel, ty však nie si on!" povedala mu dôrazne.

"Ďakujem ti," nesmelo sa na ňu usmial.

"A čo tvoji rodičia?" spýtal sa ho Marcus.

"Už odišli, vzali niekam Andrewovo telo a už som ich nevidel," pokrčil plecami. "Myslím, že ich už ani neuvidím..."

"Ak chceš, môžeš zostať s nami," navrhla mu Catherine, no Samuel pokrútil hlavou.

"Pravdepodobne budem teraz veľa cestovať, nechcem sa nikde dlho zdržiavať, ďakujem však za návrh. Veľmi si to vážim, teta Catherine." Povedal jej vďačne.

"Nie je začo, sme predsa rodina." Usmiala sa na neho. "Dúfam, že nájdeš miesto, kde budeš šťastný, Samuel."

"V to dúfam aj ja." Opätoval jej úsmev. "Dovidenia." Povedal a po jednom sa so všetkými rozlúčil. Lauru si nechal na koniec. Podišiel k nej a zovrel ju v náručí. "Ďakujem za všetko."

"Rado sa stalo," venovala mu úsmev Laura a pobozkala ho na líce. "Dávaj si na seba pozor a daj nám o sebe vedieť."

"Spoľahni sa, dovidenia!" ešte posledný raz na nich pozrel Samuel a odišiel preč.



Laura vyšla hore a usmiala sa na Gabriela ležiaceho na jej posteli. Ležal na boku, keďže chrbát ho stále bolel.

"Si v poriadku?" podišla k nemu a opäť si kľakla vedľa postele.

"Cítim sa ako invalid, ale dá sa to zniesť." Povedal jej s úsmevom.

"To je potom dobré," tiež sa na neho usmiala. "Som taká šťastná, že si v poriadku."

"Mňa sa len tak ľahko nezbavíš," povedal zachrípnutým hlasom.

"To ani nechcem," pokrútila Laura hlavou a pobozkala ho na suché pery.

"Prinesieš mi nejakú krv?" pozrel na ňu nevinne a Laura sa zasmiala.

"Obávam sa, že žiadnu nemáme." Pokrútila hlavou, zahryzla si do zápästia a priložila ho Gabrielovi k perám.

"Hmm...nejako sa s tým zmierim." Povedal Gabriel naoko znechutene a pritiahol si jej zápästie bližšie.

"Si hrozný, vieš o tom?" nadvihla pobavene obočie.

"Viem, no ty ma aj napriek tomu miluješ." Usmial sa na ňu a Laura prikývla.

"Viac ako čokoľvek na svete..."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 12. dubna 2011 v 20:28 | Reagovat

Aaaach,ani nevíš,jak mi je líto,že je konec...:-(
Ale je to úžasný konec,krásně jsi to zakončila a měla jsem Noc moc ráda..:-)
A zajímalo by mě,co je se Sebastianom..
Těším se na epilóg;-)

2 Kirawa Kirawa | Web | 12. dubna 2011 v 20:41 | Reagovat

vo všetkom súhlasím s Tenny :) je škoda, že už je koniec.... ale napísala si ho vážne geniálne rovnako ako celú poviedku :)

3 Ronnie Ronnie | Web | 12. dubna 2011 v 21:22 | Reagovat

jéééj, to bolo už aké pekné! tá posledná veta nadovšetko! :-)
už mi je ľúto, že to skončilo, ale máme predsa pred sebou ešte epilóg, tešme sa! :-D aspoň aká taká nádej, že ešte nie je koniec! Každopádne, toto bola jedna z najlepších internetových poviedok, aké som čítala! Môžem povedať, že píšeš úžastne a veľa deciek na nete sa tvojmu štýlu písania nevyrovná, to si pamätaj!! :-) Skvelé, veva! :-)

4 kikusa_93 kikusa_93 | 12. dubna 2011 v 22:27 | Reagovat

zbytočne tu budem vypisovať, v úplne všetkom súhlasím s Ronnie ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama