5. Mr. Best

8. května 2011 v 19:36 | Aiko
Po týždni opäť ďalšia kapitola a aby som bola úprimná, vôbec neviem o čo v nej ide :D Písala som ju už straašne dávno... V každom prípade vám však prajem príjemné čítanie a som zvedavá na vaše názory :-)





Hneď ako som prišla domov, začala som premýšľať nad pesničkami, ktoré by som mohla spievať na koncerte, no vôbec nič ma nenapadalo. Len som celý čas prezerala všetky cédečka, ktoré som našla, dokonca som išla aj do Frankovej izby, aby som prehrabala aj jeho albumy a playlisty v počítači. Hoci som hľadala ako blázon, naozaj som nič nenašla, toto snáď nie je možné! Porazenecky som hodila cédečko Abby, patriace ešte nášmu otcovi, na hŕbu ďalších, ktoré boli rozhádzané okolo mňa a zložila som hlavu na kolená. Po chvíli som začula ako sa otvárajú do dvere a do izby vošiel Frank s miskou čohosi, keď ma zbadal začal sa rehotať ako blázon a lyžicou, ktorú držal v ruke ukázal na neporiadok, ktorý som spôsobila. "Môžem vedieť, prečo si rozhádzala všetky moje cédečká?" nadvihol obočie a usadil sa na svoju posteľ, oproti veži, kde som sedela. "Na tom stretnutí s chalanmi nám Marc povedal, že približne o mesiac budeme mať koncert, takže máme pohľadať nejaké veci, čo by sme tam mohli spievať." Vysvetlila som mu a postavila sa zo zeme. Keďže som mala v jednej nohe mravce a mala som ju ako gumu, preskackala som k nemu a zhodila sa na jeho posteľ.

On naďalej prežúval to čosi z misky a zamyslene hľadel pred seba. "V akej galaxii sa momentálne vznáša tvoja myseľ?" vytrhla som mu lyžicu z ruky a zamávala mu ňou pred očami. Zatriasol hlavou a uprel na mňa pohľad. "Nad niečím, čo by si mohla spievať..." povedal neprítomným hlasom, akoby sa naozaj niekde vznášal. Pokrútila som hlavou a nabrala to niečo z misky na lyžicu, ktorú som si následne vložila do úst. Okamžite ako som ochutnala som spoznala medovú chuť lupienok, ktoré ale vyzerali ako nejaká kaša, keďže sa v mlieku stihli poriadne rozmočiť. "Ako ich môžeš jesť také rozmočené, to naozaj asi nikdy nepochopím!" hodila som lyžicu do misky, pri čom vyšplechlo pár kvapiek mlieka na Frankove rozťahané tričko, no on aj tak nereagoval. "Do čerta, Frank, prebuď sa konečne!" šťuchla som ho lakťom medzi rebrá a ona nadskočil na posteli. "Hééj, čo robíš?!" zazrel na mňa a ja som sa zasmiala. "Snažím sa ťa priviesť do reality." Pokrčila som plecami. "Napadlo ťa niečo, čo by som mohla spievať?" spýtala som sa ho, no on pokrútil hlavou. "Nie, no budem nad tým rozmýšľať až do kým ma neosvieti!" preniesol hlbokým hlasom. "Okej, díki Frank, si naozaj skvelý!" povedala som mu vďačne na čo on prikývol a blažene sa usmial. "Pokračuj, ešte povedz niečo pekné na moju adresu, tak skvelo sa to počúva..." hovoril tváriac sa ako spokojné šteňa maltezáka. "Ty si naozaj blázon!" pokrútila som nad ním hlavou a odišla z jeho izby.



Keď som ráno prišla do školy, opäť som zbadala ako sa všetky pohľady otáčajú za mojim autom. Naozaj ma zaujíma, ako dlho ich ešte bude baviť sledovať každý môj pohyb. Vystúpila som z auta a ako som sa naťahovala po tašku s knihami ležiacu na sedadle spolujazdca, začula som, že sa niekto za mnou pohol a so slabým žuchnutím sa oprel o zadné dvere auta. Prudko som sa otočila a takmer som vrazila do Marca, ktorý pri tom zdvihol v obrane ruky. "Hééj, prichádzam v mieri, nemusíš ma hneď zabiť!" povedal s úsmevom pohrávajúcim na perách. "V tom prípade ti odporúčam, aby si ma na svoj príchod vždy upozornil aspoň zakašľaním a neprikrádal sa ku mne ako duch!" zabuchla som dvere na aute a opäť sa otočila k nemu. Stále sa usmieval ako pripečený a plavé vlasy mu žiarili, ako sa do nich opierali slnečné lúče. "Potrebuješ niečo alebo si ma len chcel obdarovať svojim úsmevom?" nadvihla som obočie a zasmiala sa na jeho výraze. "Nie, to bol len vedľajší úmysel." Pokrútil hlavou. "Tak čo bolo tvojim hlavným úmyslom?" spýtala som sa a nahla sa k nemu bližšie, načo sa on znovu zasmial a ja som mala pocit, že mu tie ústa už v tom úsmeve ostanú navždy. Bola som však prekvapené, keďže na konkurze a vlastne aj včera som ho videla len zamračeného alebo v stave "hlbokého sústredenia". "Vlastne som sa ťa chcel spýtať, či by sme dnes niekam nezašli." pozrel na mňa s očakávaním vo svetlomodrých očiach. "Ty ma voláš von?" vyvalila som šokovane oči a on prikývol. "No, keďže si naša nová speváčka a ja som spevák, tak myslím, že nám prospeje lepšie sa spoznať. Budeme spolu totižto stráviť dosť veľa času, vlastne so mnou budeš ešte častejšie ako s ostatnými chalanmi:" vysvetľoval mi. Pri zmienke, že s ním budem ešte častejšie ako so zvyškom chalanov som nechápavo pokrútila hlavou. "Čo tým myslíš, že s tebou budem častejšie?" spýtala som sa prekvapene. "Predpokladám, že ešte nikdy si nespievala s kapelou?" nečakal však na odpoveď a pokračoval: "Takže ťa priučím pár veciam, napríklad ako komunikovať s publikom a podobne..." poučoval ma akoby som bola malým dieťaťom. "Hmm, to znie vážne?" skĺzla som na konci vety do otázky, keďže som nechápala o čo mu vlastne ide. Naučiť ma komunikovať s publikom? Čo je to už len za blbosť? Stačí predsa spievať a keď ste dobrý, publikom vás zbožňuje. Ak už takí dobrí nie ste, pri najmenšom vás len vypískajú, v tom horšom po vás niečo hodia...

Marc však nič nepovedal, len pozeral kamsi za mňa. "Ja už pôjdem, idú sem tvoje kamarátky." Otočil sa na odchod no v polke cesty sa zastavil. "Bývaš na MapleStret, však? Stretneme sa teda o pol štvrtej pri tej otrasnej fontáne! Zatiaľ sa maj." Zaujímalo ma odkiaľ vie, kde bývam...pravdepodobne aj to nejaký dobrák zverejnil na Facebooku. Fakt vrelá vďaka tomu niekomu...

"Čo tu chcel Mr. Best?" vytrhla ma zo zamyslenia Kelly, ktorá sa spoločne s Nikki blížila ku mne. Kelly Marca neznášala, pretože...vlastne ani neviem prečo, jednoducho jej vadilo aj to, že dýcha. Raz sa na chodbe hádali pred očami celej školy o akejsi somarine a odvtedy sú na nože. Preto som usúdila, že bude lepšie ak jej nepoviem, že ma zavolal von. "Len niečo ohľadom kapely." Pokrčila som plecami a vlastne to ani nebola lož. Jeho dôvod sa týkal kapely, aj keď mne sa zdalo, že mu ide o niečo iné. "Debil..."zamrmlala Kelly a Nikki pretočila očami. "Prestaň, Kells, veď ho vôbec nepoznáš." Pokrútila nad tým hlavou Nikki a Kelly odfrkla: "Stačí mi, že ho vidím a zdvíha sa mi z neho žalúdok." Pokrčila nosom. "Nepreháňaš to náhodou trochu? Veď ho vôbec nepoznáš...mne sa zdá byť fajn." Pokrútila som hlavou a radšej som ignorovala monológ, ktorým nás začala "obohacovať".

Prvú hodinu som mala len s Nikki a tak sme čas do jej začatia trávili tým, že som počúvala ako jej Kelly lezie na nervy. Úprimne, vôbec sa jej nečudujem, pretože Kelly lezie na nervy aj mne. Mám ju rada, je naozaj dobrá kamarátka, no niekedy to až príliš preháňa a máva pocit, že je stredobodom vesmíru, čo ma vytáča do nepríčetnosti. Ono to už ale tak býva, keď je niekto jedináčik, jednoducho si musíte zvyknúť...



Na obede som si ako zvyčajne sadla ku stolu vedľa Nikki a Kelly. Náš stôl sa nachádzal blízko pri okne a teraz pri ňom sedela ešte jedna baba, ktorú som nepoznala, no jej prítomnosť som neriešila. Pri našom stole bolo vždy jedno voľné miesto, keďže stôl pre štyroch a my sme boli len tri, takže nebolo zvláštnosťou, keď si k nám prisadol nejaký "cudzinec", pre ktorého sa už nenašlo voľné miesto. Práve vo chvíli, keď som si na stôl kládla podnos s hranolkami, vyprážaným syrom a fľaškou minerálky začula som ako na mňa ktosi volá.

"Ashley, nechceš si prisadnúť k nám?" mávala na mňa Katherine Robinsonová od svojho stola, pri ktorom jej robili spoločnosť Mellisa Stewartová a Sandra Harissonová, taktiež známe ako elita tejto školy. Prekvapene som sa na ňu pozrela, či to akože myslí vážne, Katherine sa naďalej usmievala a ukazovala na voľné miesto pri ich stole, ktoré bolo obsadené len vo veľmi, veľmi výnimočných situáciách. Nestávalo sa totiž často, aby práve oni zavolali sedieť k svojmu stolu niekoho nového. Všetci už vedeli, že keď bolo miesto len pri nich, nemajú šancu, aby si naň sadli, rovno sa mohli otočiť a ostať hladní...

Kelly na mňa škaredo zazrela a utrúsila niečo na adresu toho, že som naozaj nová školská hviezda. Jej reakcia ma poriadne naštvala, a tak som zdvihla podnos so svojím obedom, ospravedlňujúco sa pozrela na Nikki, ktorá chápavo prikývla a odišla k stolu, kde očividne nebude mať nikto sprosté poznámky na moju adresu. Hneď ako som tam prišla, Katherine stiahla ruku z operadla voľnej stoličky a pokynula mi, aby som si sadla. Vďačne som sa na ňu usmiala a zložila som podnos na stôl. "Vďaka, že si ma sem zavolala, Katherine." Povedal som sa a sadla si na stoličku. "To je v pohode, si predsa naša nová speváčka, musíš sedieť na čestnom mieste a prosím ťa volaj ma Kate, Katherine som len pre ľudí pod moju úroveň." Pokrčila nosom a sadla si vedľa mňa.

Správala sa akoby bola kráľovná, no mne to bolo úplne jedno. Bola som rada, že sa aspoň nemusím rozčuľovať nad Kelly, aj keď ma mrzelo, že som tam s ňou musela Nikki nechať samu. "Toto sú Sandra," kývla hlavou k peknej plavovláske s veľkými modrými očami, ktorá sa na mňa rezervovane usmiala. "A Mellisa, ktorá občas spievala vokály pre Sue." Mávla rukou k dievčaťu s kratšími tmavohnedými vlasmi, ktorých vlny sa jej končili tesne nad plecami. "Rada vás spoznávam," usmiala som sa na obe a zvlášť som sa zahľadela na Mellisu, prekvapilo, ma že spievala so Sue a zaujímalo ma, prečo teda nešla na konkurz na speváčku. Kto vie či sa to niekedy dozviem...

"Tak Ashley, povedz nám niečo o sebe? Čo dôležité by sme mali vedieť o našej novej a očividne veľmi talentovanej speváčke, keď sú z nej všetci chalani z kapely takí unesení?" prešla pohľadom k stolu, kde boli chalani a poslala vzdušnú pusu Scottovi, ktorý spojne pohodil kučeravými vlasmi a žmurkol na ňu. "Fakt neviem," pokrčila som usmievajúc sa plecami. "Tak sa ťa teda budeme pýtať," tleskla rukami Kate a spustila na mňa množstvo otázok.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 8. května 2011 v 19:55 | Reagovat

Ten Marc sa mi čoraz viac a viac páči! Neviem, možno to bude tým, že očakávam, že bude s ním... Ďalej pôsobiť (pekne povedané) :-) Ale ani ten záhadný Daniel by nezaškodil... každopádne, som žhavá do ďalšieho diela, ale keďže si toto zverejnila pred 10 minutami, asi si budem musieť ešte počkať! :-) Rýchlo ďalej, poklad!! :-)

PS: Som konečne prvá?? :-D

2 Ronnie Ronnie | Web | 8. května 2011 v 19:55 | Reagovat

áno, som!!! yeáááh!! :-D  :-D

3 Ronnie Ronnie | Web | 8. května 2011 v 19:56 | Reagovat

a kukala som denníky :-P na FB som už nebola večnosť! :-)

4 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 8. května 2011 v 20:00 | Reagovat

Marca je boží :D:D Přicházím v míru :D:D Mr. Best - to mě taky dostalo :D:Dsnad bude další kapitola brzy:)

5 Dany :) Dany :) | Web | 8. května 2011 v 20:47 | Reagovat

Mr. Best hej? :D :D skvelá prezývka... a nehádž všetkých jedináčikov do jedného vreca - to len preto, že ja sama som jedináčik..taká vsuvka :D :D.... ale zas to bola skvelá kapitolka a dúfam, že novú pridáš skoršie ako o týždeň :D

6 zuzu zuzu | Web | 8. května 2011 v 21:03 | Reagovat

prichádzam v mieri bolo skvelé... ale aj Frankova iná galaxia(niekedy sa aj ja viem tak zamyslieť, že nevnímam nič naokolo :D)
a niečo mi vraví, že Katherine nebude neskôr tak milá ako teraz na začiatku :D

7 Tenny Tenny | Web | 8. května 2011 v 21:50 | Reagovat

Ale ale...nějak se nám to tam už začíná komplikovat,nemyslíš?:D:D
Jsem zvědavá,jak to bude s tím Marcem a s Kelly..nechci,aby se holky nějak rozhádaly..:-/

8 Kirawa Kirawa | Web | 9. května 2011 v 18:05 | Reagovat

ohoo tak toto začína byť zaujímavé :D vážne sa teším, čo sa stane nabudúce :)

9 Ashley Ashley | Web | 4. července 2011 v 20:24 | Reagovat

No nečakala by som, že pôjde k stolu tej elity :D toto ma prekvapilo, som zvedavá čo bude ďalej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama