5. Skúška

28. května 2011 v 11:53 | Miharu
Po veľmi dlhej odmlke, ktorá bola tak dlhá, že už nikto si to nepamätá, prichádza nová kapitola k Srdciam úsvitu, ku ktorému sa tu nedávno objavili aj postavy. Kto si potrebuje osviežiť pamäť, pretože netuší, čo sa dialo v poslednej kapitole nájde ju TU. Prajem príjemné čítanie :)




"Sakra, kde je ?" Nervózne som klopkala červeno nalakovanými nechtami po lavici, na ktorej som už dosť dlhú dobu sedela. Pripadala som si ako zúfalec a k looku zúfalca mi dopomáhalo aj to, že som sa rozprávala sama so sebou.
"Dám mu ešte 10 minút a ak sa pán uráčený nedostaví, odchádzam domov. Čakám tu už vyše polhodiny, mám toho fakt dosť! Skopla som si z nôh papuče, ľahla si na lavicu ktorá sa ani zďaleka nedala nazvať pohodlnou a šmátrala v batohu až kým som nevytiahla malé obdĺžnikové zrkadielko. Batoh som si podložila pod hlavu ako provizórny vankúš a ruku natiahla nad seba, aby som sa videla v zrkadielku zatiaľ čo druhou rukou som si prešla po obidvoch viečkach aby sa mi zotrelo prebytočné množstvo tieňu. Plavé vlasy som si prehodila viac dopredu, aby bolo vidno veľké vlny, s ktorými som sa trápila cele ráno a utrpela kvôli nim popáleninu. Preto som sa rozhodla vyhýbať sa strojom ako kulma a žehlička aspoň kým sa mi nezahojí prst. Už som si dala len lesk, cmukla som perami a usmiala sa na seba .

"Vyzeráš úžasne" ozval sa Jasper vedľa mňa a mňa tak strhlo, že mi zrkadielko vypadlo z ruky a ozval sa zvuk rozbíjajúceho sa skla. Doslova som zoskočila z lavice a ešte stále s tlakom hádam 250 som pozrela naňho.
"Jasper toto mi už prosím ťa nerob. Teraz budem mať 7 rokov smolu ." Smutne som sa pozerala na úlomky zrkadla a začala menšie kúsky oprašovať aj zo svetra, ktorý som mala hodený na zemi.
"Prepáč, to som fakt nechcel."
Smutne sa na mňa pozrel a s tými jeho modrými očami vyzeral ako malé šteniatko, ktorému ste práve vynadali. Nedalo mi to. Na nikoho som sa nevedela hnevať a na neho sa hnevať fakt nedalo!

"Nevadí, ale nabudúce ma prosím varuj, keď vojdeš do miestnosti. Máš totižto tendenciu stále ma vystrašiť, pomaly si myslím že chceš aby som dostala infarkt. Ešte pár takýchto tvojich zjavení vedľa mňa a podarí sa ti to."
Pokúšal sa udržať si vážnu tvár aj keď ho premáhal smiech a pozrel na mňa.
"Nie o to mi fakt nešlo a ani nejde. Nesnažím sa ťa zabiť a rovno aj prepáč, že meškám niečo mi do toho vošlo a nemal som ti ani ako dať vedieť, že budem meškať. Som šťastný, že si počkala aspoň ti môžem dať toto." Chytil ma za ruku a pomaličky sme sa spolu postavili, pozrela som mu do očí a on sa na mňa tak nádherne usmial, že sa mi z toho podlomili kolená.

"Fakt ma to mrzí Becky, dúfam, že toto ma ospravedlní." Spoza chrbta vytiahol druhú ruku a ja som od prekvapenia zažmurkala. V ruke mal nádhernú červenú ružu. Prisahala by som však, že pred pár minútami nemal nič. Myslela som že, keď sa konečne dostaví vyčistím mu žalúdok za to čakanie na neho, ale teraz som nebola schopná slova, ak existuje nebo bola som práve v ňom. Vzala som si od neho ružu a pozorne si ju prezerala. Bola dokonalá, červená ako krv, so symetricky rovnakými listami, nebola však umelá.
"Ďakujem Jasper alebo, keď už máme tu skúšku, ďakujem pane týmto je vám vaša nedochvíľnosť odpustená, len prosím nech sa už viac krát neopakuje."
Začal sa smiať a ladne sa uklonil hneď nato šikovne skočil na lavicu a najpohodlnejšie ako sa dalo sa na ňu usadil. Sadla som si k nemu a ružu som stále zvierala v prstoch.
"Myslím že nám to pôjde dobre" ozval sa po chvíľke a mne neostalo nič iné než s ním súhlasiť.
"To isté si myslím aj ja." Potvrdila som jeho slová, ružu som opatrne položila na lavicu vedľa seba a rukou som jemne nahmatala tú jeho a preplietla si s ním prsty.

Usmial sa na mňa a urobil to isté. Potom sme bez prestávky skúšali dve a po hodiny a bola to poriadna makačka. Nieže by som sa sťažovala, bola to neuveriteľná sranda. Z klasického shakepearovského príbehu lásky vznikla paródia, v ktorej Júlia omylom postrelí Rómea (pozn. Aiko: čapta) a nekonalo sa žiadne bozkávanie. Podotýkam, neviem či ma to malo tešiť či sklamať.

"Becky? Myslím že na dnes toho bolo už dosť, podľa teba to stačí do piatka? Alebo sa chceš stretnúť aj zajtra?"
Tak strašne som chcela povedať áno aj zajtra, aj pozajtra, ale nakoniec aj keď neviem prečo, som sa rozhodla inak.
"Myslím že to stačilo. Prinajhoršom budeme improvizovať."
Zohla som sa a začala som si zbierať veci, keď som bola hotová pozrela som naňho, že sa s ním rozlúčim.
"Škoda ja by som sa s tebou znova rád stretol, ale tak asi nič z toho." Chytil mi jemne ruku a priložil si ju k perám.
"Zbohom Júlia" Pobozkal ma na ňu a pomalým krokom sa vybral k dverám. Len tak prekvapene som tam stála a pozerala si na ruku ako psychopat keď som bez rozmýšľania vyhŕkla.

"Nechcel by si ísť zajtra niekam? Alebo v piatok? Síce k nám príde Liz ale mohli by sme ísť do kina, alebo ja neviem."
Sama nechápem ako som to zo seba tak rýchlo vysypala a pozerala som sa ako sa ku mne otočil.
"To by bolo fajn. Daj mi tvoje číslo, pretože zajtra neprídem do školy"
"Ó jasne." Vytiahla som z tašky malý peračník a kúsok papiera."
"Tu to máš."Podala som mu papierik a ostatok nahádzala naspäť do batoha.
"Ďakujem, tak ja sa ozvem Becks."
Usmial sa a ja som už videla len jeho chrbát.

Jasper

"Škoda ja by som sa s tebou znova rád stretol, ale tak asi nič z toho." Čo najjemnejšie som ju chytil za ruku a priložil si ju k perám. Jej pokožka voňala nádherne po malinách.
"Zbohom Júlia." Pritlačil som si jej pokožku bližšie k perám a nežne pobozkal. Aj keď to bolo len na ruku, srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie a prestal som vnímať okolitý svet. Radšej som sa otočil na odchod, ale vedel som, že ma niekam pozve do 10 sekúnd. Začal som teda pomaly odpočítavať a kráčať k dverám. 10.....9....8...7...6...5 už som bol skoro pri dverách, keď sa ozvala. Víťazne som sa usmial a počúval ju. Fajn bude tam Lizzie to bude lepšie. Sakra prečo chcem aby ma niekam zavolala? Prečo túžim byť s ňou? Nechal som vnútorné dilemy na neskôr a zobral si od nej malý ružový papierik s číslom (aké praktické tieto papieriky) a vopchal si ho do zadného vrecka na džínsoch. Celou cestou domov som nad tým premýšľal.

"Nemôžeš sa do nej zamilovať. Nemôžeš!!" Opakoval som si dookola až kým som nezastal pred veľkým bielym domom. Na príjazdovej ceste bolo od parkované čierne BMW X6, takže Liz je už doma. Hneď ako ma zbadala vedela, že ma niečo trápi tak ako vždy. Síce sme sa ako dvojčatá zovňajškom vôbec nepodobali, ale dušami sme si boli podobný až príliš. Niekedy to bolo strašne otravné. Hlavne keď jedného z nás niečo trápilo alebo bolelo, cítili sme to rovnako.
"Čo sa stalo? Cítim, že si nepokojný, dokonca si kvôli tebe obhrýzam nechty!! My ich budeš lakovať ty!" Sadla si na gauč a silene sa usmievala. Tušil som, že ma čaká výsluch a mal som pravdu. Odpratala vankúš z gauča a ukázala na voľné miesto vedľa seba.

Sadol som si k nej a oprel si hlavu o operadlo, už stačilo len zatvoriť oči a v tom momente by som určite zaspal.
"Nič sa nestalo, len som poriadne unavený." Klamal som, aj keď to bolo úplne zbytočné.
"Jasper." Oslovila ma Liz potichu. "Sme ako jeden človek a mňa teda neoklameš. To si vyhoď z hlavy, idiot. Tak prestaň hrať toto divadlo a povedz mi pravdu, inak ťa budem otravovať, kým to nevyklopíš a ty vieš najlepšie aká som keď dačo chcem. Má to niečo spoločné s tými snami? Všimla som si, že ťa trápia stále viac a že sú stále živšie a dlhšie. Alebo je to kvôli Becky? Pripútavaš sa k nej však?"
Zahrnula ma toľkými otázkami, že som nevedel ani na čo mám odpovedať prvé.
"Nie. Nepripútavam sa k nikomu. Nechcem skončiť mŕtvy kvôli nejakému dievčaťu."
"Netrep aspoň braček, vieš že to nie je hocijaké dievča, ale práve vyvolená, preto by si od nej mal mať odstup. Strážci nemôžu milovať svoje chránenkyne, keby sa tak stane vymenia ťa za iného."
Už som to nevydržal a vyskočil som na nohy. Keby pohľad zabíjal Lizzie by už bola dva metre pod zemou.

"Ja to viem! Nemusíš ma poučovať ako malé decko! Robím len svoju prácu dávam na ňu pozor, tak ty si láskavo rob tu svoju a priprav ju nato že o chvíľku príde aj o to málo z normálneho života čo má." Nahnevane som sa jej otočil chrbtom a vybral sa smerom ku kuchyni.
"Tak toto nie, ešte sa nedorozprávali" Skríkla tak nahnevane, až sa to odrazilo hádam od všetkých stien a donieslo sa to ku mne dvojnásobne tak hlasno. Nestihol som jej ani odpovedať, už zdvihla pred seba ruku, mierne pokrčila prsty a mne sa okolo nôh omotali stonky z nášho izbového kvetu a držali ma pevne na mieste.
"Liz prestaň a okamžite rozkáž tej burine aby ma pustila!" Lomcoval so mnou hnev a posledné kúsky mojej trpezlivosti sa vytrácali. A keď som ja nahnevaný vôbec to nie je dobré.

" Nie! Povedz mi pravdu! Miluješ ju??!"
" Odpovedal som ti že nie! Stiahni ju.
"Jasper ostaneš na mieste kým to nepovieš!"
"Ako myslíš" Odpovedal som jej s poriadnym hnevom v hlase. Mysli som si predstavil ako tá rastlina kolo mojich nôh začína horieť.
"Hor" Rozkázal som a pozrel si sústredene na nohy a na plamene ktoré okolo nich šľahali.
Liz to vzdala a porazenecky rastlinu stiahla ale už bolo neskoro.
"Zabil si ju." Obvinila ma kým sa smutne pozerala na obhorené časti rastliny.
"Nemala si ju na mňa poslať! Nemusíš vedieť všetko čo cítim, je to moja vec, moje súkromie. Okrem toho si ešte slabá nemala by si míňať svoje sily na hlúposti."
"Strach o brata nie je hlúposť. Aspoň nie pre mňa" Povedala urazene a zničene sa zvalila na gauč.
"Prepáč" Povedal som úprimne a prisadol si k jej nohám.
"Mrzí ma to, ale nemusíš sa o mňa báť všetko bude v poriadku, len si niečo vybavím."
Zodvihol som sa z gauča a zastavil sa perami na jej čele.
"Ľúbim ťa, sestrička"
Vzal som zo stoličky košeľu a stratil sa v tmavých uličkách s cieľom nájsť Becky a povedať niečo, za čo ma bude nenávidieť, ale zachránim nám obom život.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dany :) Dany :) | Web | 28. května 2011 v 15:21 | Reagovat

ale jaký si bol istý, že ho niekam pozve :D :D
bolo to skvelé a veľmi ľahko s to čítalo :)
mimo to sa mi páčilo, že to bolo dlhé :D
a ak to so šiestou kapitolou bude trvať tak dlho tak to hádam nevydržím :D :D

2 mima mima | E-mail | Web | 29. května 2011 v 17:10 | Reagovat

Dakujem za upozornenia, skusim sa tomu vyvarovat :) kapitoly budu tiez dlhsie, len to bol zaciatok, tak som isla na to opatrne a k tomu tuto poviedku pisem este s jednou babou a dalsia kapitola bude z jej pohladu :)

3 Tenny Tenny | Web | 29. května 2011 v 18:00 | Reagovat

Bomba!:-P
Těšila jsem se na tenhle díl už dlouhooo a teď je tu!Neuvěřitelné!:D:D
Je to úžasné,baví mě to číst:-)
těším se na další pokračování,které doufám,že bude brzy:-)

4 mima mima | E-mail | Web | 29. května 2011 v 18:13 | Reagovat

aaa jasne rada spriatelim :) a rada si aj precitam tvoje pribehy, idem aj hned zacat :D ...tak si ta idem pridat ;)

5 Quileutte Quileutte | Web | 9. ledna 2012 v 19:08 | Reagovat

krásna kapitola.... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama