6. Mám začať utekať?

11. května 2011 v 17:12 | Aiko
Ahojte, keďže ste ma v minulých komentároch prosili, aby nová kapitola nepribudla až o týždeň, pridávam ju sem už dnes. Myslím, že sa mi celkom vydarila a ja osobne som sa pri jej písaní aj dosť nasmiala. Dúfam teda, že aspoň vám bude veselo, zatiaľ čo ja budem do svojej dutej hlavy tlačiť dvanásť strán ekonomiky a vlastne možno aj viac. Držte mi teda palce, aby som to zajtra dala aspoň na dvojku :-)









Doma som sa len prezliekla a keďže začal už fúkať mierny vietor, obliekla som si dlhé čierne džínsy, k nim som si dala biele tielko, obula čierne conversy a okolo drieku som si prepásala tmavý opasok s obdĺžnikovou prackou. Pretrela som si pery leskom, nastokla si prsteň v tvare srdca a opäť bežala preč. Keďže neznášam, keď niekto chodí neskoro, ja idem vždy z domu tak, aby som bola na mieste aspoň o niekoľko minút skôr. Podľa toho, kto koľko meškal som si vedela vytvoriť približnú mienku o danom človeku. Pri fontáne som bola štyri minúty pred pol štvrtou, tak som si teda sadla na lavičku nachádzajúcu sa v blízkosti fontány.

O päť minút som zbadala, ako ku mne kráča Marc. Oblečené mal svetlo modré vydraté džínsy a modrú kockovanú košeľu, ktorá len zvýrazňovala jeho modré oči. Na tielku, ktoré mal pod košeľou, mal zastoknuté slnečné okuliare a keď som sa pozrela nižšie, všimla som si, že rovnako ako ja, má obuté čierne conversy. Podišiel ku a mne tiež si ma premeral pohľadom, keď zastal na nohách, pery sa mu zvlnili do úsmevu. Zdvihol jednu svoju nohu a zamával ňou vo vzduchu. Nasledovala som jeho príklad a spravila presne to isté. "Asi sme prepojení..." zasmiala som sa a posunula sa na lavičke tak, aby si mohol sadnúť vedľa mňa.

Okamžite si sadol a zabodol do mňa svoje modré oči. "Tak, ako sa má naša nová hviezda?" spýtal sa stále sa usmievajúc. "Približne tak, že ani nevidí na cestu, čo tak veľmi žiari." Pokrútila som hlavou a on sa zasmial ešte hlasnejšie. "Ako vidím, je ti nejako vtipno, čo spôsobilo tvoju skvelú náladu?" premerala som si ho pohľadom a on pokrčil plecami. "Jednoducho mi je dnes skvelo, je to snáď trestný čin?" nadvihol obočie. Pokrútila som hlavou a pozrela som sa okolo seba, pohľad mi zastal na zmrzlinovom stánku. Vrátila som sa pohľadom k Marcovi, ktorý ma pobavene sledoval. "Vlastne, keď nad tým tak rozmýšľam...trestný čin to je a ty zaň musíš pykať!" vstala som z lavičky a postavila sa pred neho. "Och, do čerta, aký bude môj trest?" zmučene na mňa pozrel. "Kúpiš mi zmrzlinu!" zdrapila som ho za ruku a ťahala ho k zmrzlinovému stánku.

"Ako vieš, že tu mám peniaze?" spýtal sa ma cestou k stánku. "Pretože chalani vždy nosia so sebou peňaženku alebo aspoň zopár drobných. Viem to podľa brata, ide sa zblázniť, keď nemá pri sebe aspoň cent." Pokrčila som plecami a on sa znovu rozosmial. "Niečo na tom bude, som taký istý!" vyplazil na mňa jazyk a rozbehol sa, takže bol pri stánku prvý. Obzrel si ponuku a vypýtal dvakrát citrónovú a šmolkovú (fakt neviem či niečo také majú aj v Amerike, ale tak dajme tomu..). Zaplatil, vzal oba kornútky a jeden mi strčil do ruky, zatiaľ čo on lízal ten svoj. Pozrela som na neho s pokrčeným nosom a pokrútila hlavou. Potom som zabodla pohľad do zmrzliny a opäť len pokrútila hlavou. "No tak, nepozeraj na to akoby to bol splesnivený chlieb! Je to naozaj dobré!" odhryzol si na potvrdenie svojich slov z miesta, kde boli oba kopčeky spojené a slastne sa pri tom zatváril. S nevôľou som olizla svoju zmrzlinu a zacítila zvláštnu chuť, ktorá však nebola zlá. "Je to celkom dobré." Uznanlivo som prikývla a opäť olizla zmrzlinu. "Dobré? Veď je to skvelé, ja si stále dávam len tieto dve, už od svojich piatich rokov!" povedal akoby to bol nejaký hrdinský čin.

Zamyslene som pokrútila hlavou a pobrala sa smerom do centra. Ako sme kráčali, boli sme obaja ticho, až to ticho prerušil Marc. "Povedz mi, o čom rozmýšľaš?" prešiel predo mňa a díval sa mi do očí, akoby chcel odpoveď vyčítať z nich. Odvrátila som pohľad a sklonila som hlavu. "Vlastne rozmýšľam o tebe..." povedal som potichu a počula som ako prekvapene vydýchol. "O mne? No teda, neviem či mám byť poctený alebo naopak vydesený."

Zasmiala som sa. "Nemyslím, že by si mal byť vydesený," pokrútila som hlavou. "Ja lenže, na tom konkurze si vyzeral tak strašne vážne, akoby si sa rozhodoval komu udelíš amnestiu a celé ťa to mučilo. Teraz sa naopak smeješ ako mesiačik na hnoji a správaš sa tak uvoľnene. Nie sarkasticky a povýšenecky, ako som postrehla pri pár dievčatách na konkurze." Vychrlila som a zdvihla pohľad, aby som videla jeho reakciu. Tváril sa prekvapene a len pokrčil plecami. "To znie, akoby som bol nejaký schizofrenik." Povedal a odlizol si zo zmrzliny. "Ehm...mám začať utekať?" spýtala som sa naoko vydesene, aby som odľahčila napätú situáciu, čo nastala. Marc sa usmial a pokrútil hlavou. "So mnou si v bezpečí, dievčatko." Nahodil šialený výraz a ja som zdvihla ruky pred tvár, takže moja zmrzlina takmer skončila v mojich vlasoch. Radšej som opäť zložila ruky a venovala sa svojej zmrzline. Už som hrýzla kornútok, keď sa rozozvučal môj BlackBerry. "Prepáč," pozrela som ospravedlňujúco na Marca, ktorý s úsmevom prikývol a prijala som hovor od Kelly.

"Hello, ideme s Nikki von, poď s nami!" vychrlila na mňa bez pozdravu a oznámila mi to ako hotovú vec. Pokrútila som hlavou, aby som nevybuchla a pokrútila mierne hlavou. "Sorry Kells, ale momentálne niekde som, takže nemôžem ísť s vami." Snažila som sa o neutrálny tón. "Tak z tadiaľ niekadiaľ odíď..." povedala Kelly akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete. "Lenže ja neodídem!" povedala som už nahnevane a začula som ako si Kelly odfrkla. "Tak teda fajn, zabavíme sa aj bez teba!" zložila mi a ja som naštvane vrátila BlacBerry späť do vrecka.

"Je všetko v poriadku?" spýtal sa ma Marc starostlivo. "Mhm, to len moja kamarátka..." pokrčila som plecami a pridala som do kroku. "Tá čo ma nemá rada?" pozrela na mňa spýtavo a ja som sa musela usmiať. "Áno, presne tá." Prikývla som a on sa zamračil. "Čo má vlastne za problém? Urobil som jej niečo?" pýtal sa nechápavo. "Raz ste sa pohádali kvôli akejsi somarine a jej odvtedy vadí aj to, že dýchaš." Povedala som mu v skratke a on sa zamyslel. "Hmm...škoda, že si to vôbec nepamätám." Pokrútil hlavou. "Ona si to však pamätá veľmi dobre....kašli však na ňu! My tu predsa riešime to, či si pre mňa nebezpečný alebo nie." Povedala som s úsmevom a on sa rozosmial tiež. Páčil sa mi zvuk jeho smiechu...

Chvíľu sme znovu kráčali mlčky, keď v Marc zastavil a zadíval sa mi hlboko do očí. "A čo ty, narozdiel od Kelly, máš ma rada?" spýtal sa zvedavo a ja som na neho vytreštila oči. Čo toto má znamenať? Prečo by sa ma pýtal niečo také? Nedávalo mi to vôbec zmysel...Už som takmer spustila jeden zo svojich vnútorných monológov, no uvedomila som si, že Marc stále čaká na moju odpoveď. "Ja, takmer ťa nepoznám..." pokrčila som plecami a zbadala som ako sklonil hlavu. "No teraz sa naozaj skvelo bavím." Dodala som a on sa slabo usmial. "S tým zatiaľ dokážem žiť." Povedal a ja som sa radšej opäť sústredila na cestu. Fakt som nechápala, o čo mu ide. Ten chalan je proste samé prekvapenie...

Vytiahla som z vrecka mobil a pozrela sa na čas. Bolo už takmer päť a Frankovi som ani nepovedala kam idem. Okolo pol šiestej prídu domov rodičia a ak ma nenájdu doma a Frank im nepovie kde som, bude prúser... "Prepáč, no mala by som už ísť domov, o chvíľu sa z práce vrátia rodičia a nebudú veľmi nadšení, keď ma nenájdu doma." Povedala som Marcovi a on chápavo prikývol. "Odprevadím ťa domov." Povedal a ja som vykročila smerom k môjmu domu.

Cestou sa ma ešte Marc na všeličo pýtal, takže cesta nám ubehla rýchlo. Vlastne celý čas strávený s ním, bežal rýchlo. Pýtal sa ma na rodičov, Franka a na to, či mi nevadí, že sme vlastne súrodenci len na poly. Ja som sa o ňom dozvedela, že medzi jeho rodičmi to momentálne škrípe a má mladšiu sestru, ktorá má osem a väčšinou sa len hádajú, inak však spolu vychádzajú...


"Tak toto je náš dom," kývla som hlavou k nemu, keď sme sa nachádzali už takmer pri ňom. Marc si prezrel dvoj podlažný svetložltý tehlový dom s tmavohnedou plechovou strechou a uznanlivo prikývol. "Pekný..." povedal zamyslene a celý si ho obzeral. "Ak budeš dobrý, niekedy ti ho ukážem aj zvnútra." Zasmiala som sa. "Ja som predsa dobrý vždy." Pozrel na mňa ako stelesnená nevinnosť. "Samozrejme, to hovor niekomu inému..." pokrútila som hlavou.

"Mal by som už ísť, moji rodičia síce nemajú starosť o to, kde som, no musím ešte niekam zájsť." Zahľadel sa kamsi do neznáma a ja som prikývla. "Okej, tak teda ahoj a aby som nezabudla, naozaj som sa dnes dobre bavila." Usmiala som sa a on mi úsmev opätoval. "Ja takisto." Prikývol. "Tak sa teda maj dobre, uvidíme sa v škole." Zamával mi a pobral sa preč. Vybrala som si z ľavého vrecka džínsov kľúče a chcela som si odomknúť, no znovu som začula Marcov hlas.

"Ozaj Ashley, dúfam, že ma budeš mať rada!" zakričal mi s úsmevom pohrávajúcim na perách. Tiež som sa zasmiala a sama pre seba si povedala: "Uvidíme..."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 11. května 2011 v 19:19 | Reagovat

som rada, že si to čítala, ale prečítaj si ešte niečo, čo som na koniec dopísala! Je to pre mňa dôležité... neviem, či si to čítala, dala som to tamlen pred chvíľkou! :) na konci kapitoly to je... :)

2 Ronnie Ronnie | Web | 11. května 2011 v 19:25 | Reagovat

ježíín, ja chcem, aby títo dvaja boli spolu! on vyzerá byť taký zlatý :D a všimla som si, že máš asi veľmi rada istú frázu: usmievať sa ako mesiačik na hnoji! Stále to používaš, až sa na to chytím aj ja :D:D
super, rýchlo ďalej, ale toto bola jedna z tých kapitol, čo sa mi čítala rýchlo :D

3 Ronnie Ronnie | Web | 11. května 2011 v 19:45 | Reagovat

ďakujem, ďakujem, ďakujem! :) A máš pravdu, bez skúseností to ide veľmi ťažko! :-)

4 kunoichi-4ever kunoichi-4ever | Web | 11. května 2011 v 20:28 | Reagovat

uaaaa tak to bolo supeeeer :D ako ten Marc je fakt samé prekvapenie :D napísané to bolo úplne skvelo toto tuž ani písať nemusím :D kks ale som zvedavá ako tento "vzťah" bude pokračovať :D

5 kunoichi-4ever kunoichi-4ever | Web | 11. května 2011 v 20:29 | Reagovat

zaltko a je super že si sa vy sťažovala držím moc silno prsty nech sa ti darí :-)

6 Kirawa Kirawa | Web | 11. května 2011 v 20:30 | Reagovat

bee zas mi zblblo meno

7 Tenny Tenny | Web | 11. května 2011 v 21:54 | Reagovat

Úžasné:-)
Ten Marc...jsem na něj zvědavá,takový tajemný typ s modrýma očima...hmmm..ne,já nesnívám!:D:D
Pohoda:D:D
Strašně se těším na pokračování:-);-)

8 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 12. května 2011 v 16:46 | Reagovat

Krásná kapitola, někdy musím zkusit šmoulovou a acitronovou, když už jsem to tak vymyslela :D:D:D těším se na další! :)

9 Dany :) Dany :) | Web | 13. května 2011 v 16:27 | Reagovat

jeeeej :D som fakt rada, že nová kapitolka pribudla skôr :D ja zase naopak dúfam, že s Marcom nebude :d neviem prečo, ale nie :D podľa mňa by bolo najzaujímavejšie, keby sa doňho zamilovala Kelly :-) to by bol vtip :D :D čisto môj názor :D
a zaujímalo by ma, prečo sa o neho rodičia neboja :D teda možno je to blbosť, ale vždy za maličkosťami vidím veľké veci, lebo tak to robím ja :D :D
tak zhrňme to bolo to super a teším sa na ďalšiu kapitolku :D

10 Nelíí Nelíí | Web | 15. května 2011 v 22:56 | Reagovat

Krásný blog,  tahle část povídky je moc dobrá, takže ji asi brzy přečtu celou ;)

11 Ronnie Ronnie | 19. května 2011 v 21:13 | Reagovat

tak TY si bola BLÍZKO Levíc a neprišla si MA pozrieť??? O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama