7. A ten tu čo robil?

22. května 2011 v 14:13 | Aiko
Áno, áno, áno, ja viem, že som sa straaašne dlho neozvala a celkovo bol tie dni blog mŕtvy, no akosi som sa vôbec k tomu nevedela dokopať. Už celý týždeň si hovorím, že už dopíšem jedenástu kapitolu, no napíšem dve vety a potom to vypnem. Mám z nej napísanú stranu aj štvrť a to je všetko....Áno je pravda, že na blog som mala pridať siedmu kapitolu, ktorú sem teraz dávam, no mňa tak strašne irituje, že potom toho mám napísaného dopredu málo :-/ Som blbá ja viem :D Stačilo teda mojich kecov a prajem vám príjemné čítanie :-)




Zamyslene som si odomkla a rozmýšľala o tých dvoch hodinách strávených s Marcom. Celé to bolo uvoľnené, akoby sme sa poznali už dlhé roky a len si raz znovu vyšli vonku a samozrejme, skvelo sa bavili. Musím priznať, že keď sa ráno zjavil pri mojom aute, mala som pochybnosti a nechápala som tomu, o čo mu vlastne ide. Už aj na konkurze sa mi dal tak trochu čudný a mierne nafúkaný, no teraz sa správal úplne inak. Akoby mal naozaj rozdvojenú osobnosť, spomenula som si na jeho šialený výraz a neubránila som sa smiechu. Pokrútila som hlavou, aby som sa trochu upokojila, no smiech neprestával. Prešla som teda do kuchyne, kde som sa hneď vo dverách zarazila.

Zazeral na mňa totižto z jednej barovej stoličky Frank. Jeho pohľad sa do mňa zabodával, akoby som práve niekoho zabila a ja som absolútne nemala tušenie, čo to má znamenať. Nechápavo som sa na neho pozrela a úsmev z mojej tváre už dávno zmizol. Jeho výraz ma totižto dosť vykoľajil. "Čo tu robil ten chalan?" precedil pomedzi stisnuté zuby a mne v tej chvíli doslova padla sánka. "Ehm, boli sme von?" skĺzla som podvedome na konci vety do otázky. Fakt som nechápala, čo ho tak žerie. Frank si odfrkol a pokrútil hlavou. "Vysvetlíš mi, čo máš za problém? Pretože ja, ti vôbec nerozumiem." Nadvihla som jedno obočie a prešla ku chladničke, z ktorej som si vybrala fľašu s minerálkou a rovno z nej sa napila. Potom som si ju pritisla na brucho a zamyslene sa hrala s uzáverom. Frank stále mlčal a tak som zdvihla hlavu od fľaše. "Neodpovedal si mi na otázku!" povedala som mierne zvýšeným hlasom. Ja proste neznesiem, keď sa niekoho niečo spýtam a on sa tvári, že moju otázku nepočuje. Fakt ma to dokáže naštvať!

Frank sa nadýchol a potom zase zatvoril ústa, akoby nevedel čo má vlastne povedať. Zvesil plecia a zadíval sa von oknom, na pláž. "Frank, ja som stále tu!" použila som tento raz ešte vyšší tón hlasu, no on naďalej mlčal. Už som sa naozaj naštvala, šmarila som fľašu na linku, kde sa mierne zakolísala a dupotavo som prešla k oknu, takže som Frankovi zatarasila výhľad na pláž, ktorá ho momentálne tak veľmi fascinovala. "Odpovieš mi konečne?!" takmer som kričala. Znovu sa zhlboka nadýchol, no práve keď sa chystal prehovoriť, začuli sme ako v zámke zaštrkotal kľúč a do kuchyne vstúpili mama s otcom.

Obaja prekvapene zastali vo dverách, keď zbadali ako stojím pred Frankom, ktorý skláňa hlavu a zlostne na neho zazerám. "Všetko v poriadku?" spýtala sa mierne šokovaným hlasom a ja som razantne prikývla. "Úplne v najlepšom," zamrmlala som a opäť prešla na svoje pôvodné miesto, ku chladničke. Zamyslene som sa dívala na fľašu, akoby som sa práve z nej chcela dozvedieť, čo to môjho brata pochytila. Fľaša však neodpovedala a tak som ju naštvane schmatla z kúta, do ktorého som ju pred pár minútami šmarila a vrátila ju do chladničky. Keď som zatvorila chladničku a oprela som sa o ňu chrbtom, všimla som si ako na mňa mama s otcom vyjavene pozerajú.

"Čo?" nadvihla som obočie a pokrútila som hlavou. Do čerta, od kedy som prišla domov, hlavou krútim takmer neustále. Mala by som s tým prestať, lebo si ju o chvíľu odkrútim. Znovu som pokrútila hlavou, aby som sa trošku spamätala a keď som si uvedomila, čo som zase spravila, mala som chuť dať si facku. Radšej som však v duchu napočítala do desať a so sileným úsmevom sa pozrela na mamu. "Pomôžem ti s večerou?" spýtala som sa jej nevinne. Na chvíľu sa zamyslela a prikývla. "Očisti zemiaky a potom ich nakrájaj na kolieska." Povedala mi a ja som prešla do komory, kde som našla tašku so zemiakmi. Vybrala som množstvo, ktoré sa mi zdalo tak akurát a vrátila sa s ním do kuchyne.

Zo šuplíka som vytiahla škrabku a začala ich mechanicky, raz za radom, čistiť a následne som ich hádzala do misky s vodou, aby sa očistili od špín a vypustili škrob. Sústredila som sa na pravidelné pohyby škrabkou a snažila som sa nemyslieť na to, čo sa pred chvíľou dialo medzi mnou a Frankom. Radšej som spomínala na to, ako dobre som sa cítila s Marcom. Kto by povedal, že bude taký v pohode...

Keď som zemiaky dočistila, vyumývala som ich v, pomerne špinavej, vode a potom som si vytiahla drevenú dosku a začala na nej krájať na zemiaky, ako mi povedala mama. Na chvíľu sa môj pohľad stretol s Frankom. V jeho tvári sa zračil akýsi druh zronenosti, ktorému som ani trochu nerozumela. Hľadeli sme si mlčky na očí, až mama vydala akýsi čudný zvuk, podobný zhíknutiu. "Ashley, dávaj pozor! Veď si si práve zarezala do prsta!" pribehla ku mne a vytrhla mi z ruky nožík. Šokovane som sa pozrela na svoj ľavý ukazovák, na ktorom sa trblietali kvapôčky krvi. Do nosa mi udrel jej pach a v tom som sa spamätala. Pustila som prúd studenej vody a strčila podeň krvácajúci ukazovák. Hoci som fakt nemala rada krv, teraz ma pohľad na ňu akosi fascinoval. S priblblým výrazom tváre som pozorovala na červeno sfarbenú vodu, strácajúcu sa v drese.

Asi po minúte som usúdila, že voda splnila svoj účel, a tak som teda zastavila prúd vody a strčila prst do úst. Natiahla som sa k poličke, kde mama skladovala všetky možné lieky, obväzy a momentálne veľmi potrebné náplaste. Jednou rukou sa mi podarilo vybrať z krabičky jednu náplasť. Snažila som sa ju takisto aj jednou rukou dostať z papierikov, v ktorých bola, no to sa mi ani trochu nedarilo. Rezignovane som si teda vytiahla prst z úst a o pár sekúnd sa na ňom už vynímala hnedá náplasť. Hrdo som sa pozrela na svoju prácu a spokojne som si prikývla. Keby som veľmi chcela, môžem ísť na medicínu! Pri predstave seba samej v bielom plášti som takmer vyprskla od smiechu, no keďže tam bola aj mama s otcom, radšej som si ten smiech odpustila.

Chcela som sa znovu vrátiť ku krájaniu zemiakov, no keď mama zbadala kam idem, dôrazne pokrútila hlavou, až do jej do tváre vletelo pár medených prameňov hustých vlasov. "To nech ťa ani nenapadne! Nepotrebujeme sem predsa volať sanitku! Ja to dorobím..." odhrnula si z tváre vlasy a pustila sa do krájania zemiakov. So slabým povzdychnutím som prikývla a s pohľadom upretým na náplasť som vyšla z kuchyne. Neviem, čo ma na tej náplasti tak strašne zaujímalo, no nech to bolo čokoľvek, takmer som sa kvôli tomu potkla na schodoch. Uprela som teda pohľad radšej pred seba a dávala som pozor na každý jeden schod, až kým som sa neocitla pred dverami do svojej izby.

Hodila som sa na neustlanú posteľ a zamyslene sa dívala do stropu. Kým bude večera hotová, prejde ešte minimálne hodina a ja do vtedy umriem od nudy... Chvíľu som rozmýšľala až som sa natiahla po laptop, ktorý som mala položený na nočnom stolíku, kým sa zapínal postavila som sa na posteľ a zapla vežu, z ktorej sa okamžite ozvali začiatočné slová z piesne Rockstar od Nickelback. Začala som si spievať spolu so spevákom, až sa môj spev ozýval po celom dome. Keď sa konečne laptop zapol, spustila som prehliadač a okamžite mi vyskočila nástenka na Facebooku. Zbadala som, že je prihlásená Nikki a tak som hneď klikla na jej meno. Nestihla som ani začať písať, keď mi od nej prišla správa.

Ahooj, láska J. Písala mi. Usmiala som sa a tiež som ju pozdravila. Tak ako bolo s Kelly? Predpokladám, že po tom našom telefonáte nemala dobrú náladu... napísala som jej a sledovala bublinku, ktorá mi pri jej mene svietila takmer dve minúty. Ani mi nevrav...chvíľu sa rozčuľovala o tom, že si ju tak super odbila, no asi po pätnástich minútach ju to prešlo a potom začala riešiť, to že vôbec nič nehovorím a ignorujem ju. Tak som jej povedala, že je to dobrá blbosť a nech láskavo prestane trepať somariny. Chvíľu po mne zazerala, no potom ju to zase prešlo a začala trepať o niečom...fakt neviem o čom, pretože som ju absolútne nevnímala. Môžeš si byť istá, že by som oveľa radšej bola s tebou :-* Dokonale som si vedela predstaviť aké mala Kelly mindráky a bolo mi Nikki ľúto. Príď na víkend ku mne, len my dve a Kelly nepovieme nič! ♥ pôjdeme na pláž, budeme sa váľať v piesku a budeme kritizovať plavky :D Napísala som jej a ona mi okamžite odpísala: Dohodnuté! :D večer ideme niekam na návštevu, takže prídem zajtra. Dúfam, že keď prídem, budeš ešte spať! :P Chcela som jej odpísať, no začula som ako vo dverách zakašľal Frank. Otočila som sa tvárou k nemu a spýtavo nadvihla jedno obočie.

"Večera bude o chvíľu hotová." Povedal a ja som prikývla. Opäť som sa otočila k notebooku a odpísala Nikki, že si môže byť istá, že spať budem. "Ash, prepáč, že som sa choval ako kretén..." zašepkal Frank a ja som strelila pohľadom k nemu. Mal sklonenú hlavu a videla som na ňom, že mu je to ľúto. "Môžem vedieť čo ťa k tomu správaniu viedlo?" naklonila som hlavu a napísala som Nikki aby počkala, lebo tu mám brata. "O Marcovi Harrisomovi sa všeličo hovorí a sám so ho už párkrát stretol v škole. Správa sa ako nafúkaný idiot, ktorému patrí svet." Hovoril rýchlo, akoby sa hanbil, že mi to všetko hovorí.

"Ja viem, presne tak sa správal na konkurze." Pokrčila som plecami. "No dnes bol naozaj fajn, bavili sme sa." Frank pokrútil hlavou. "Ver mi, vie ako sa pretvarovať, ja len chcem aby si bola opatrná, ten chalan sa k tebe nehodí." Povedal mi a na konci vety sa slabo uškrnul. "Och, naozaj ma zaujíma, či mi ty niekedy niekoho schváliš." Zasmiala som sa a on pokrčil plecami. "To zaujíma aj mňa. S kým si píšeš?" natočil si k sebe môj laptop. "S Nikki a láskavo mi do toho nečum!" otočila som laptop znovu k sebe. "Na víkend príde k nám." Frankovi sa rozžiarili oči. "To fakt?" spýtal sa ma nadšene a ja som prikývla.

"Frank, Ashley, poďte dole!" zvolala na nás z kuchyne mama. Frank sa postavil a nastavil mi ruku. "Ideš?" spýtal sa. "Nie, ešte sa musím dohodnúť s Nikki..." kývla som hlavou k laptopu a prikývol. "OK!" povedal a odkráčal z izby. Ešte som začula ako si na schodoch niečo mrmle o tom, že to bude skvelé, keď príde Nikki... Pokrútila som hlavou, prehĺtajúc poznámku o jeho inteligencii, čo sa mi drala na jazyk. Radšej som dohodla posledné detaily ohľadom zajtrajška s Nikki...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dany :) Dany :) | Web | 22. května 2011 v 16:16 | Reagovat

čo žralo Franka? :D :D žeby bratské ochranárstvo? :D :D
teba žerie, že máš nemáš dopísanú 11 kapitolu? ja píšem kapitoly, že keď by už bolo dobré uverejniť tak ju rýchlo spíšem :-) až na ten My life ... to už som sa chválila :D :D
a dúfam, že osmička príde skôr ako sedmička :D

2 Miharu Miharu | 22. května 2011 v 17:16 | Reagovat

joo! dneska tom to prečítala všetko .. super je to láska.. som rada že si sa k tomu dokopala.. mňa môžeš teraz dokopať k ekonomike:-D :-D za chvíľku ti prispejem aj ja 5tou kapitolou .. :-)

3 Tenny Tenny | Web | 22. května 2011 v 19:00 | Reagovat

Nooo,tak to jsem zvědavá!:D:D
Jsem natěšená jak malé štěně:D Fakt se mi to líbí:-)

4 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 22. května 2011 v 19:03 | Reagovat

Super kapitola. Frankove reakce mě docela dostala! a jen bych ti maaličko poradila, abys dávala přímou řeč vždy na nový řádek, budeš se to lépe číst a udělá to z už tak skvělé povídky ještě o něco málo lepší! :)

5 Kirawa Kirawa | Web | 22. května 2011 v 21:06 | Reagovat

uuuuu super kapča, ako ten Frankov výbuch ma zaskočil.... a moc sa teším na ďalšiu kapitolu :D

6 Ronnie Ronnie | Web | 23. května 2011 v 14:53 | Reagovat

ejha, Frank má nábeh na Nikki :D to sa mi páči... a presne aj tie novinky, ktoré sa šíria o Marcovi! aj keď mne príde ako celkom fajn chalan, som zvedavá, čo sa z toho vyvinie :) rýchlo ďalej :-)

7 Kirawa Kirawa | Web | 23. května 2011 v 20:37 | Reagovat

zlatko v pohode ja také kecy rada :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama