10. Deň s veľkým "K"

16. června 2011 v 20:22 | Aiko
Tadá, máme tu okrúhlu desiatu kapitolu, s ktorou som si dala naozaj načas. Mám ju napísanú už asi mesiac, no akosi som nemala náladu sem nič pridávať a ani písať, no dnes som si povedala, že by nebolo odveci sem už konečne niečo dať, a keďže mám na ploche ešte zopár napísaných a jednu rozpísanú kapitolu, pomyslela som si, prečo nie. Takže v pokračovaní nájdete 10 kapitolu, ktorá sa vám bude dúfam páčiť. :)

A musím sa pochváliť aj tu :D Idem mať jednotku z ekonomiky a pri tom som dva mesiace žila v strese z toho, že ak jej prepne, dá mi trojku :D :D No čo už, svet je krásny :D Prajem príjemné čítanie :)



"Wake up, sister!!!" prebudil ma ráno Frankov nadšený hlas. Naštvane som zavrčala a vytiahla si perinu cez hlavu. "Daj mi pokoj!" zamrmlala som do periny, no Frank však ako správny brat neprestal a šmaril sa na koniec mojej postele, kde som mala nohy. Stihol ich zachytiť skôr ako som ho ja stihla poriadne kopnúť. Položil si ich na svoje kolená a začal ma štekliť! Všemožne som sa snažila vymaniť si nohy z jeho obrovských rúk, čo sa mi však nepodaril. Napokon som zo seba naštvane zhodila perinu a škaredo zazrela na Franka. Môj pohľad ho na krátko prinútil prestať a s úškrnom na mňa pozeral. Využila som to, že povolil zovretie a vytiahla si nohy z jeho zovretia. Samozrejme som mu uštedrila aj poriadny kopanec do stehna. "To ma bolelo!" vyčítavo na mňa pozrel a šúchal si miesto, do ktorého trafila moja noha a ja som škodoradostne dúfala, že mu tam ostane poriadna modrina. "To máš za to šteklenie!" vyplazila som na neho jazyk. "To sú mi teda spôsoby!" odfrkol si. "Tak ja ti chcem spríjemniť tento deň s veľkým "K" a ty sa mi takto odplácaš..." krútil znechutene hlavou.

"Deň s veľkým "K"? A to je akože čo?" nechápavo som na neho pozrela a z postele prešla k oknu. "Môj názov pre týchto dôležitých dvadsaťštyri hodín v histórii tohto života!" hovoril, zatiaľ čo ja som odhŕňala závesy a s pôžitkom vystavovala svoju tvár slnečným lúčom, Frank zatiaľ pokračoval vo svojom výklade. "Deň s veľkým "D" znie otrepane, a keďže je tento veľký deň veľkým, pretože je tvoj prvý koncert, moja geniálna hlava vymyslela "Deň s veľkým "K"." predniesol obradne posledné slová. "Ty si naozaj blázon Frankie!" pokrútila som hlavou a stále som stála otočená tvárou k slnku. Po chvíli, keď som sa otáčala, o líce sa mi šuchol vankúšik, ktorý po mne z postele Frank šmaril. Keďže som sa však aj posunula z miesta, kde som stála, len trochu sa ma vankúšik dotkol a vzápätí už letel von oknom.

Vybuchla som do smiechu a keď som sa pozrela na Franka, pri jeho grimase som sa až prehla v páse. "Prajem ti príjemnú zábavu pri prechádzke okolo domu." Utrela som si slzu smiechu a pozrela sa znovu von oknom, vankúšik som však nikde nevidela. Za ozveny Frankoveho naštvaného zostupovania dole schodmi som stále sa usmievajúc prešla do kúpeľne. Vyzliekla som si šortky a tielko tvoriace pyžamo a vliezla do sprchy. Strávila som v nej asi pol hodinu, keďže ma čakal namáhavý deň a ešte aj noc, bolo mi ukradnuté, že mama bude mať kvôli tomu nervy. Ja sa predsa na večer musím dôkladne pripraviť!

Dnešný koncert bol to jediné, na čo som dnes bola schopná myslieť. Jeho začiatok bol naplánovaný na ôsmu večer, no kapela tam mala byť už medzi treťou a pol štvrtou, aby sme stihli všetko nachystať. Vyskúšať mikrofóny, zladiť nástroje a podobné "hlúposti", to všetko sme museli stihnúť do siedmej, keď začnú prichádzať prví ľudia. Vtedy sa musíme vypratať niekam preč a pár minút pred ôsmou sa opäť vrátiť na ihrisko. Všetko malo pevne stanovený harmonogram, ktorý vytvorila Marc, dokonca ho preberal aj s riaditeľom školy, ktorý bol známy ako veľký fanúšik dobrej hudby a takisto aj našej kapely. Všetci sme dobre vedeli, že ak nedodržíme časové rozhranie, budú lietať hlavy...

Po raňajkách, teda vlastne po obede, som si prešla všetky texty piesní, ktoré budem večer spievať a počas toho som si lakovala nechty čiernym lakom. Zvyšok času som strávila tým, že som sa snažila odbúrať stres, ktorý mnou lomcoval. Dýchala som zhlboka, akoby som predýchavala pôrodné bolesti, čo Frankovi spôsobovalo nekonečné záchvaty smiechu a samozrejme spúšťalo vlny napodobňovania ma. Liezol mi na nervy a tak som po ňom aj ja šmarila vankúšik. No môj, na rozdiel od neho, nikadiaľ nevyletel, ale zasiahol svoj cieľ - Frankovu hlavu.

Okolo druhej som šla do kúpeľne, kde som už na poličke mala pripravené všetko, čím som mala v pláne nalíčiť sa. Tvár som si vyčistila už ráno, a tak som si ju teraz len prepláchla studenou vodou. Keď som si ju poriadne vyutierala, naniesla som si tenkú vrstvu make-upu a tú potom prešla mierne púdrom. Nič som nepreháňala, pretože som nechcela aby mi bolo aj z dvadsaťmetrovej diaľky vidno kopec make-upu. Potom som si spravila na očiach dymové líčenie pozostávajúce z prevažne sivej a v kútikoch som použila aj čierny tieň. Tiež som si spravila čiernu linku, ktorú som rozotrela do stratena a nakoniec som mascarou prebehla mihalnice. Pretrela som si ešte pery červeným rúžom a potom som si rozpustila vlasy, ktoré som mala celý deň v spone. To spôsobilo, že teraz mi vo vlnách splývali na chrbte, slabo som ich našuchorila na vrchu hlavy a zalakovala. Spokojne som sa usmiala na svoj odraz v zrkadle a po niekoľkých minútach sebaobdivovania som sa opäť vrátila do izby. Vedela som, čo si chcem obliecť, takže mi nezabralo veľa času nájsť džínsové legíny a sivé vpredu šňurované tielko, ktoré dosť pripomínalo korzet. Okolo krku som si zavesila biely korálkový náhrdelník a uviazala ho na hrčku. Na obe ruky som si dala po dva čierne náramky, obula si nízke čierne tenisky a zavrela šatník. Pozorne som prezerala svoj obraz v zrkadle a musela som uznať, že vyzerám sexy. Nikdy som sa veľmi nestarala o svoj vzhľad, no bola som presvedčená, že dnes, som proste Hot!

Pár minút pred pol štvrtou som zaparkovala pri školskom ihrisku a doslova letela za chalanmi, už som čakala len na to, kedy sa začnem vznášať. Keď som prišla na ihrisko, Scott si už dával dohromady bicie a starostlivo kontroloval, či má všetko správne. Marc naťahoval káble od mikrofónov a pri tom sledoval aj ostatných chalanov. Allen práve vyťahoval klávesy a Jimmy s Peteom si už ladili gitary. "Ako vidím, všetko je tu už v plnom prúde." Prebehla som pohľadom celé pódium, ktoré stálo v strede futbalového ihriska. "Nemysli, že ty ostaneš bez práce, kráska!" prebehol ma celú pohľadom Pete a obdivne zapískal. "Teda, ty si dnes naozaj sexy!" opäť si ma premeral a uznanlivo prikyvoval. "Pete, buď taký láskavý a na miesto Ashleyinho výstrihu sa radšej venuj svojej base!" zazrel na neho Marc a vložil jeden mikrofón do stojanu. Pete len čosi zašomral a radšej sa venoval base, bolo očividné, že Marca chytá mierna panika. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla k nemu na pódium. "Zasväť ma, čo mám robiť?" pozrela som na neho zvedavo a on zdvihol pohľad od mikrofónov. "Hmm, vezmi si odposluch a choď sa postaviť na úplne zadné miesto v hľadisko, povieš nám, či všetko dobre počuť, okej?" spýtal sa či som pochopila a ja som prikývla. "Jasné," vzala som od mixážneho pultu svoj odposluch a chystala sa zísť z pódia, keď na mňa zavolal Marc: "Ozaj, Ash, naozaj dnes vyzeráš super." Usmial sa na chvíľu a potom opäť sústredene zapájal mikrofóny.

Zatiaľ čo som kráčala schodíkmi na najvyššie miesto, pripevňovala som si odposluch za nohavice a zároveň prevliekala slúchatká popod tielko a potom si ich pohodila okolo krku, keďže jedno slúchatko išlo dookola. Keď som vyšla hore, zamávala som Marcovi na znak toho, že môžu začať. Kým sme vyskúšali, či všetko počuť a ešte všetko poriadne nastavili ubehla takmer hodina, potom som sa ponáhľala späť na pódium, kde sme ešte s Marcom a Scottom vyskúšali odposluchy, čo nám trvalo znovu viac ako polhodiny. Napokon sme ešte doladili všetky maličkosti a o trištvrte na sedem sme išli do školy, kde sme mali počkať až do trištvrte na osem.

Všetci sme nervózne sedeli na stoličkách a pohľadom blúdili po celej chodbe, kde sme sedeli na lavičkách. Scott bubnoval paličkami o svoju lavičku, Pete a Jimmy sa zhovárali o akejsi novej basgitare, Allen si prezeral akési noty a ja s Marcom sme sedeli na lavičke obkročmo sediac proti sebe. "Si v pohode?" spýtal sa ma starostlivo a ja som prikývla. Neodvážila som sa prehovoriť, pretože som sa bála, že z mojich úst vyjde len nejaký škrekot. Zmocňovala sa ma panika a ja som dosť pochybovala o tom, že budem schopná niečo na pódiu zaspievať. Marc siahol rukou pod lavičku a vytiahol odtiaľ fľašku minerálky, ktorú mi následne podal do ruky. "Vypi z nej aspoň polku," otváral ju, hoci som ju držala ja. Pri tom sa nám dotkli ruky a ja som sa mierne zachvela. "Díki," zamrmlala som a poriadne si odpila z fľašky a pila som dokým, tam ostala už len polovica. Keď som dopila podala som fľašku Marcovi a on dopil zvyšok minerálky. Zhlboka som dýchala a môj stres sa zmenšil. "Myslím, že to pomohlo," povedala som a Marc prikývol. "Samozrejme, že pomohlo! Voda lieči!" zazubil sa a ja som sa tiež zasmiala. "Koľko je hodín?" spýtala som sa ho a on okamžite vybral z vrecka roztrhaných bledých džínsov. "Trištvrte na osem, už by sme mali ísť." postavil sa a s ním sa postavili aj chalani. Allen zhrabol papiere s notami a ako prvý sa pobral preč, za ním išli Scott a Jimmy a už som ostala len ja s Marcom. Stále som sedela na lavičke a nemo pozerala na okolo. "Madam, môžeme už ísť?" vystrúhal Marc poklonu a vystrel predo mňa ruku. Zasmiala som sa a vložila dlaň do jeho ponúkanej ruky. Pomohol mi vstať a potom sme spoločne vyšli zo školy a kráčali až k ihrisku, kde už na nás netrpezlivo čakali chalani. "Tak teda poďme na to," pomädlil si Marc ruky a otvoril bránu, ktorá slúžila špeciálne pre nás a stála priamo oproti pódiu.

Zatiaľ čo sme kráčali k schodíkom vedúcim na pódium, z tribún sa ozýval hlasný povzbudzujúci krik a potlesk. Bolo vidno, že všetci sa už nevedia dočkať toho, kedy začneme spievať. Zaujali sme svoje miesta, Scott vzadu sa bicími, dva metre pred ním bol na jednej strane Jimmy a na druhej Pete, za Peteom bol Allen s klavírom a ja s Marcom sme stáli takmer úplne v predu javiska, pár metrov od seba. Marc chytil do jednej ruky mikrofón a so spokojným pohľadom si premeriaval tribúny, zatiaľ čo všetci kričali jeho meno, zasmial sa a vykríkol: "Nebudeme zdržiavať blbými rečami, ktoré aj tak nikto nechce počuť, pretože vy chcete počuť náš spev!!!" povedal a všetci zborovo prikyvovali a kričali. Marc kývol hlavou k Peteovi a tiež Scottovi, ktorí začínali song Are you ready od Three days Grace.

Tento song bol dokonalý ako začiatočný song pre koncert, vyburcoval dav, ktorý spieval každé jedno slovo s Marcom. Bolo to jednoducho skvelé! Druhá pesnička bola Hot, ktorú som spievala aj na konkurze. Keď Marc dospieval a uznel vreskot z tribún žmurkol na mňa a prešiel pár krokov do predu. "Teraz sa vám predvedie naša nová speváčka so songom Hot od Avril, ktorý tak perfektne zaspievala na konkurze a všetkých nás, tým očarila. Som presvedčený, že rovnako očarí aj vás a vy ju budete až do smrti milovať! Samozrejme Ashley a nie Avril!" zasmial sa a spolu s ním aj decká na tribúnach. Zhlboka som sa nadýchla a prešla k stojanu s mikrofónom, zatiaľ čo som si vkladala do uší slúchatká a zapínala si odposluch. Potom som chytila mikrofón do oboch rúk a kývla smerom k chalanom, aby začali hrať. Scott najprv pár krát poklepkal paličkami, aby som mohla chytiť rytmus a spolu s Jimom začali hrať. Rovnako ako na konkurze aj teraz som sa chytila a hneď ako som začala spievať, som zabudla na všetok stres, paniku a roztrasený žalúdok. Cítila som sa akoby, som bola kdesi v inej galaxii, kde som bola úplne uvoľnená a šťastná. Spievala som na plné hrdlo a bolo to úžasné, ľudia tlieskali, spievali so mnou a ja som vedela, že sa im môj spev páči. Keď som dospievala všetci začali tlieskať, trvalo to pár minút a tie minúty boli jednoducho úžasné. Potom opäť spieval Marc a po ňom ja, jednoducho sme sa striedali až na jeden raz, kde som mala dve pesničky a on len jednu. Dohromady sme zaspievali osem pesničiek a deviata, teda aj posledná prišla práve na rad - náš duet. Marc oznámil, že toto bude pieseň, ktorou sa s nimi na dnes lúčime a znovu sa budeme počuť na maturitnom plese. Keď dohovoril usmial sa na mňa a kývol Peteovi, ktorý okamžite začal hrať a následne aj Marc začal spievať polku prvej slohy, kde som potom spievala ja. Refrén sme spievali spoločne a potom sme sa znovu delili, čo sa opakovalo počas celej pesničky. Kým sme spievali, decká už nevrieskali ako šialené, len si slabo pospevovali, no predovšetkým bolo počuť nás. Občas sme si s Marcom pozerali do očí a tým dávali pesničke aj väčšie grády. Vlastne v našom prevedení bola viac hlučnejšia ako v origináli, no takto sa mi to páčilo viac.


Hey, slow it down
What do you want from me
What do you want from me
Yeah, I'm afraid
What do you want from me
What do you want from me

There might have been a time
I would give myself away
(Ooh) Once upon a time
I didn't give a damn
But now here we are
So whataya want from me
What do you want from me

Just don't give up
I'm workin' it out
Please don't give in
I won't let you down
It messed me up, need a second to breathe
Just keep coming around
Hey, whataya want from me
What do you want from me
What do you want from me

Yeah, it's plain to see
That baby you're beautiful
And it's nothing wrong with you
It's me... I'm a freak
But thanks for lovin' me
Cause you're doing it perfectly

There might have been a time
When I would let you step away
I wouldn't even try but I think
You could save my life

Just don't give up
I'm workin' it out
Please don't give in
I won't let you down
It messed me up, need a second to breathe
Just keep coming around
Hey, whataya want from me
What do you want from me
What do you want from me

Just don't give up on me
I won't let you down
No, I won't let you down


Pri poslednom refréne sme stáli na vzdialenosť len niekoľkých centimetrov, až sa nám dotýkali mikrofóny. Keď sme dospievali, ozval sa ohromný potlesk, krik a skandovanie, až to celé vyzeralo, akoby sme boli na nejakom futbalovom zápase, nie na koncerte. Hlasno sme s Marcom vydychovali a hľadeli si navzájom do očí. Zrazu sa Marc naklonil ešte bližšie ku mne a jeho pery sa zľahka dotkli tých mojich...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 16. června 2011 v 20:29 | Reagovat

Ten koncert byl úžasný, píseň co zpíval na začátku Marc je božská a ten duet!! WOW! Celé jsem si to uměla představit a ten konec? Jednoduše božííí!!! :D:D

2 Dany :) Dany :) | Web | 16. června 2011 v 20:39 | Reagovat

takto to ukončiť?? viem, že ja torobím bežne a to sa mi páči, ale keď niečo čítam, tak je to desné!!! dúfam, že jedenástka príde čoskoro, lebo si ťa nájdem, síce si nepamätám skade si...musím skočiť na FB :D :D bohuvďaka naň :D .... a uvidíš :D :D
inak o bolo fantastické :D mám strašne rada tvoj šetál, že všetko opisuješ, človek si potom vie všetko fantasticky predstaviť :D :D ne jak ja, že si niekedy všimnem, že ani sama neviem, čo som tým chcela povedať :D :D
proste super!!! :)

3 Tenny Tenny | Web | 16. června 2011 v 21:32 | Reagovat

Tak toto je silaaaaa:D:D
Bombaa!:D
Znám všechny písně:-) Dobrá volba:-)
A ten konec jsem kukala,že co to..:D:D

4 zuzu zuzu | Web | 17. června 2011 v 14:37 | Reagovat

pekná kapitolka, ja by som bola oveľa viac vyklepaná pred takým koncertom... aj keď je pravda, že ja neviem spievať :D
A výber pesničiek úplne schvaľujem! Three Days Grace nemajú chybu! ;)

5 Kirawa Kirawa | Web | 17. června 2011 v 17:43 | Reagovat

no tak ten koniec =3 som zvedavá ako zareaguje =3

6 Ronnie Ronnie | Web | 20. června 2011 v 16:55 | Reagovat

páni, toto bol fáákt dlhý diel - na tvoje pomery, čo bolo veľmi super, ale keď som mala čítať tie obkecy, tak sa mi najprv dobre zakrútila hlava :D POtom som sa však do toho tak zažrala, že som to len čítala a čítala a už bol zrazu koniec... a ten KONIEC!!! vrrr... dievča, stavy totálneho zrútenia už mám za sebou a teraz som vcelku pokojná, takže ti "diplomaticky" oznamujem, že ak v nabkližšom čase nepridáš nový diel, tak si po teba prídem do Brezna a vieš čo bude!! (čajový dýchanek to nebude :P) :D
A čo sa týka tej BB, ja už automaticky počítam s tým, že keď tam na prázdniny prídem, ty budeš každý deň v meste a obídeme všetko, čo sa len bude diať :D

7 Ronnie Ronnie | Web | 20. června 2011 v 16:56 | Reagovat

btw, tá pesnička nemala chybu... pre mňa to bola novinka, pretože som ju ešte vôbec nepočula, takže super :D

8 Gaudi Gaudi | Web | 21. června 2011 v 8:48 | Reagovat

ďakujem :) stále to nechápem :D ale možno v septembri uverím :P ale jj, na školu treba nadávať, šak to už by čo bolo keby nie? :D

9 Ashley Ashley | Web | 6. července 2011 v 13:01 | Reagovat

Nooo ten koniec ma riadne prekvapil :D Som zvedavá či to bude mať aj nejaký vplyv na Daniela, vedela by som si predstaviť teraz nejaké scénky s ním a celkovo ho viac zakomponovať do príbehu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama