11.Jediný, kto sa tu správa ako idiot si ty!

2. července 2011 v 22:35 | Aiko
Po veľmi dlhom čase tu máme ďalšiu kapitolu k Teenage Dream. Nejdem vás teda zdržovať a prajem príjemné čítanie na večer prípadne poludnie, či popoludnie. Kapitola je venovaná Andy :) :-*




Zmeravela som a nevedela čo robiť. Akosi som sa nedokázala spamätať z
toho, že ma pobozkal, akoby sa mi to len zdalo. Marc sa mi díval hlboko do očí a očakával nejakú reakciu, ja som však nebola schopná nič povedať, či spraviť. Len som zdvihla ruku zamávala smerom k tribúnam a zišla dole. Ponáhľala som sa preč z ihriska a snažila sa ignorovať pohľady, ktoré sa mi zabodávali do chrbta, hlavne ten jeden - Marcov. Čo najrýchlejšie som kráčala na parkovisko a ak by som ešte trochu pridala, už by som bežala. Keď som prišla k autu, zistila som, že kľúče mám v taške, ktorá je v škole. Nešťastne som si povzdychla a bežala do školy, tašku som našla pohodenú na lavičke, na ktorej sme s Marcom sedeli pred začatím koncertu. Schmatla som ju do ruky a opäť sa ponáhľala k autu. Cestou som si vybrala kľúče a keď som bola pár metrov od auta, stlačila som gombík na kľúči a začula známy zvuk odomkýnania auta. Prešla som ešte tých pár krokov, otvorila si dvere a strčila kľúče do zapaľovania. Práve keď som chcela naštartovať, začula som ako na mňa kričí Marc.

"Ash! Počkaj!" videla som ako beží k môjmu autu. Pustila som kľúče a vyšla z auta, oprela som sa o jeho bok a čakala, kým tu bude Marc. Zastal pár krokov odo mňa a nechápavo pokrútil hlavou. "Hneváš sa na mňa?" spýtal sa nešťastne a zadíval sa mi hlboko do očí. Nedokázala som vydržať ten pohľad a sklonila som hlavu. "Nie, nehnevám..." zašepkala som sotva počuteľne. "Tak, čo sa potom deje?" podišiel ku mne bližšie a nadvihol mi hlavu tak, že som sa dívala priamo do jeho očí. "Čo sa deje?" spýtala som sa mierne hystericky. "Pobozkal si ma! Len tak, z ničoho nič!" rozhodila som rukami a on nešťastne zvesil plecia. "Prepáč." Zašepkal zlomeným hlasom a ja som si povzdychla, nechcela som, aby bol smutný. Chvíľu sme boli obaja ticho, až som napokon prehovorila.

"Prečo si to urobil?" spýtala som nechápavo. "Páčiš sa mi," pokrčil plecami. "Si iná ako všetky ostatné dievčatá, ktoré poznám. Je ti jedno, čo o tebe iní hovoria, proste žiješ podľa seba a na nič sa nehráš!" hovoril a stále mal jednu ruku na mojom krku. "Marc..." zašepkala som a jednou ruku som zložila tú jeho. "Ty, ty ma snáď nemáš rada?" spýtal sa a nepúšťal moju ruku. "Nejde o to, že ťa nemám rada, ja len...ja neviem..." pokrútila som hlavou. "Tak to teda zisti, poďme niekam, buďme chvíľu spolu len my dvaja, ako keď sme spolu trávili čas teraz, pred koncertom." Usmial sa na mňa. "Prepáč Marc, ja nemyslím, že je to dobrý nápad." pokrútila som hlavou a vytiahla si ruku z jeho dlane, ktorá ostala nehybne visieť pozdĺž jeho tela. "Nehnevaj sa, prosím, ja len...potrebujem byť teraz sama." Nastúpila som do auta, rýchlo naštartovala a vycúvala z parkoviska.

Keď som už bola na hlavnej, zapla som rádio a naladila ho na stanicu, kde momentálne hralo Hinder - Without you. Zvýšila som hlasitosť a viac dupla na pedál, sústredila som pozornosť len na pesničku, aby som nemusela myslieť na to, že ma Marc pobozkal, čo nebolo také hrozné... Oveľa horší bol ten rozhovor na parkovisku, vedela som, že som mu ublížila aj napriek tomu, že to som nechcela, ja len jednoducho neviem čo mám robiť!

Zaparkovala som pred domom, prehodila si tašku cez plece a zamkla auto. Pomaly som kráčala k domu a stále som cítila dotyk Marcových pier. Videla som, že v kuchyni sa svieti, čo znamená, že rodičia tam na mňa trpezlivo čakajú. Frank bol na koncerte, takže teraz je pravdepodobne ešte na ihrisku alebo je kdesi s priateľmi. V tom mi došlo aj to, že samozrejme aj on videl ten bozk. Fakt výborné... Pokrútila som hlavou a obišla dom, z ľavej strany, keďže na pravej strane bola kuchyňa, z ktorej okien by si ma mama s otcom mohli ľahko všimnúť. Zišla som miernym kopcom dole a po niekoľkých metroch som sa ocitla na pláži. Poobzerala som sa okolo seba a videla som zopár ľudí, ktorí sa buď kúpali v oceáne alebo sa len tak prechádzali. Po krátkom hľadaní som našla miesto s jedným lehátkom, ktoré vyzeralo, že bude schopné udržať ma. Prešla som k nemu a sadla si na jeho koniec, zamyslene som sa dívala na oblohu plnú hviezd a rozmýšľala, pri čom som na nič neprichádzala. Tak som len jednoducho pozorovala oblohu, akoby ona bola práve tou, ktorá mi dá odpoveď na moju otázku. Obloha ma pravdepodobne vyslyšala a mne v taške zavibroval mobil. Prehrabala som sa niekoľkými haraburdami a po niekoľkých minútach ho už spokojne zvierala v ruke. Mala som tri neprijaté hovory od Nikki a dva od Kelly, momentálne mi prišla esemeska od Nikki. Kde si, všade hľadáme! N. Pousmiala som sa a vyťukala odpoveď. Na polorozpadnutom lehátku na pláži za domom. Na ďalšiu správu som nemusela dlho čakať, prišla len pár sekúnd po odoslaní tej mojej. Tomu hovorím výhoda dnešnej doby, stačí dobrá klávesnica na mobile a všetko ide ako po masle! Ostaň na mieste, o chvíľu sme tam. Vrátila som mobil do tašky a zaprela sa lakťami do kolien. Zložila som hlavu do dlaní a zavrela oči, sústredila som sa na rôzne obrazce, ktoré sa mi vytvárali pred očami a skúmala rôzne ornamenty, ktoré sa striedali jeden za druhým. Snažila som sa držať oči pevne zatvorené, pretože som vedela, že ak ich čo i len trochu otvorím, obrazce zmiznú a potom ich už neuvidím.

Sedela som tam so zatvorenými očami strašne dlho, takže som ani nepočula dva páry nôh kráčajúcich po piesku ku mne. "Ash?" spýtala sa ma neisto Nikki, akoby váhala či som ten jedinec so zatvorenými očami naozaj ja. Pretrela som si päsťami oči a keď mi po chvíli docvaklo, že som si tým rozmazala špirálu a tieň v duchu som zanadávala. Otvorila som oči a pozrela na Kelly, ktorá si ma premeriavala a pozerala na mňa ako na blázna a potom som sa otočila k Nikki, ktorá na mňa pozerala neisto, akoby nevedela čo má spraviť. "Chcete sa pridať?" kývla som hlavou na časť lehátka, kde ešte ostalo voľné miesto. Nikki prikývla a ja som sa teda podala, aby sa ku mne zmestila. Kelly si sadla do piesku oproti nám, podoprela si rukami hlavu a prebodávala ma pohľadom. Jej pohľad ma vytáčal a tak som radšej zdvihla zrak k oblohe. Zatiaľ čo vládlo odporné ticho, ktoré prerušovali len vlny oceánu, pozorovala som hviezdy a oblaky, čo sa zdali byť čiernymi. Ticho trvalo až príliš dlho, no nechcela som ho prerušiť. Veľmi dobre som vedela, prečo za mnou prišli a mala som strach z toho, čo mi povedia. Aby som bola konkrétna, mala som strach len z toho, čo povie Kelly, o Nikki som vedela, že bude šťastná, ak budem šťastná ja. Otázkou však bolo, budem šťastná, ak budem s Marcom?

"Ešte dlho tu budeme čušať a tváriť sa, že sa nič nedeje?" Povedala Kelly a jej vyzývavý pohľad som vnímala, aj keď som sa na ňu nedívala. "Prišla si ju sem ešte viac zdeptať alebo si prišla, aby sme boli spolu?!" zahriakla ju Nikki a Kelly zavrčala. "Mohli by ste ukončiť túto hádku skôr ako začne?" sklonila som zrak a namiesto oblohy som teraz venovala pozornosť im dvom. Kelly zamrmlala niečo, čomu som nerozumela a vlastne som tomu ani rozumieť nechcela a Nikki zašepkala niečo na ospravedlnenie, čomu som našťastie pochopila. Opäť chvíľu panovalo ticho, ktoré tento raz prerušila Nikki. "Takže...budeš s ním chodiť?" spýtala sa a zabodla do mňa svoje zelené oči. "Lepšia otázka je: Plánuješ sa dať dokopy s takým idiotom ako je Marcus Harrisom?" doslova vyštekla Kelly a rovnako ako Nikki aj ona do mňa zabodla modrosivé oči. "Do čerta, Kelly! Ak si sem naozaj prišla len kvôli tomu, aby si ho mohla ponižovať a mňa ešte viac dodeptávať, tak si sem ani chodiť nemusela! On nie je idiot! Tak to už konečne pochop, lebo momentálne si ty jediná, kto sa správa ako idiot!" dala som priechod svojmu hnevu a z mojich úst vychádzal taký hlasný krik, až sa na mňa obzrelo pár ľudí, ktorí ešte boli na pláži. Kelly na mňa chvíľu len mlčky hľadela až sa napokon zdvihla a nadurdene odkráčala preč.

Cítila som ako sa mi oči napĺňajú slzami a tak som viackrát za sebou zažmurkala, no ani to nepomohlo. Nechala som im teda voľný priechod a oni stekali po mojich lícach a dopadali do piesku. Nikki ovinula ruku okolo mojich pliec a ja som si zaborila hlavu do priehlbiny medzi jej krkom a plecom. Vzlykala som jej do trička a ona ma zatiaľ hladila po chrbte. "Cítim, sa ako idiot..," zasmrkala som a utrela si chrbtom dlane slzy z líc. "Trošku sa tak aj správaš, tvár sa však, že si to nepočula!" usmiala sa Nikki a ja som sa tiež neubránila smiechu. "Fakt vďaka za podporu!" šťuchla som ju lakťom do brucha a ona nadskočila od bolesti, takže aj moja hlava párkrát zaskackala na jej pleci. "Tiež ťa milujem!" vyplazila mi jazyk, keď sa spamätala z bolesti a ja som sa rozosmiala. "Čo mám teda robiť?" zdvihla som hlavu z jej pleca a pozrela jej do očí.

Nikki sa na chvíľu zamyslela, až napokon veľmi rozumným tónom predniesla: "Máš ho rada?" spýtala sa a teraz som sa pre zmenu musela zamyslieť ja. Hlavou mi začali prúdiť rôzne spomienky na popoludnia, ktoré sme spolu tvárili celý ten čas pred koncertom. Tiež na naše uťahovanie si, keď sme mali skúšky a nevyšiel nám nejaký vysoký tón. Od tretieho popoludnia, ktoré sme spolu strávili sme sa už dokonca pri pozdravoch aj objímali, a ja som neobjímala s kýmkoľvek. Naše objatia síce boli len krátke, no vždy som sa počas nich cítila veľmi príjemne. Z toho všetkého vyplývalo, že Marca naozaj rada mám, len som si nebola istá, či ho mám rada tak veľmi ako má rád on mňa. Pozrela som na Nikki a prikývla. "Tak čo teda budeš robiť?" spýtala sa ma a ja som pokrčila plecami. "Fakt netuším..." zvesila som plecia. Nikki si povzdychla a znovu ma objala. "Spolu už niečo vymyslíme, veď tu ide len o chodenie a nie o žiadosť o ruku. Času dosť....a ak bude veľmi doliezať, spozná môj pravý hák!" povedala smrteľne vážne Nikki a ja som vybuchla do smiechu. "Si skvelá," otočila som sa k nej tvárou a poriadne ju objala. "Ja viem, veď preto sme najlepšie priateľky, bez mojej skvelosti by si bola úplná nula dievča!" povedala a obe sme vybuchli do hlasného smiechu, ktorý pravdepodobne počuli aj moji rodičia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 andy  ryan andy ryan | 2. července 2011 v 22:41 | Reagovat

krásná kapitola, smutná :(

2 Kirawa Kirawa | Web | 3. července 2011 v 9:14 | Reagovat

ako Kelly mi začína liezť niekedy riadne na nervy....kapitola bola skvelá :)

3 zuzu zuzu | Web | 3. července 2011 v 14:22 | Reagovat

fajna kapitolka, len na môj vkus trochu krátka :D ale nevadí ;)
Heh to ich kamarátske trio mi pripomína to moje... až mi to príde vtipné, ako sa dokážu charaktery podobať reálnym osobám ;)

4 Ashley Ashley | Web | 4. července 2011 v 19:25 | Reagovat

Ďakujem za pekné privítanie ;) Aj ja som rada že som späť na blogu :D a pozerám, že máš nádherný design a aj názov tejto kapitolky ma upútal asi sa pustím do čítania :D

5 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 5. července 2011 v 15:59 | Reagovat

Krásny blogček.

6 Ronnie Ronnie | Web | 5. července 2011 v 19:05 | Reagovat

no páni, keby takto mali rozmýšľať všetky baby predtým, ako by sa dali dohromady s nejakým chalanom, tak by sme sa vydávali v štyridsiatke :D ale zároveň mi hrozne pripomína seba samú... ja by som filozofovala presne takto isto a hlavne by som mala presne takýto istý mišund, ako mala Ash, takže ju úplne chápem... akurát, netuším, prečo sa s ním nedala dohromady! Trošku divné, ale snáď to pochopím z nasledujúcich dielov :D Pekné, rýchlo ďalej :-D

7 Tenny Tenny | Web | 7. července 2011 v 19:57 | Reagovat

Úžasné!:-)
Nevím,co říct..moc se mi to líbilo,plné emocí..:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama