12. Koniec sveta

22. července 2011 v 14:54 | Aiko
Už ani neviem koľko času ubehlo od toho dňa, keď som sem pridala poslednú kapitolu, docvaklo mi, že by neoblo od veci pridať ďalšiu. Keď som si ju teraz po sebe kontrolovala, tak mi bolo naozaj vtipne, pretože Ashley sa naozaj správa ako poriadna blbka, no najlepšie na tom je, že ja by som sa správala úplne tak isto :D :D Prosím vás, aby ste si poznámky o mojej inteligencii nechali len pre svoju myseľ :D :D Prajem vám príjemné krútenie hlavou nad tým, čo Ashley vyvádza :D


Nasledujúci týždeň som sa doslova správala ako mŕtvola. V škole som bezducho prechádzala chodbami z triedy do triedy, tváriac sa, že nepočujem všetko to šepkanie o tom, prečo sa ešte s Marcom ruka v ruke nepremávame po škole, akoby nám celá patrila. Na hodinách som si mechanicky písala poznámky, aj keď musím priznať, že väčšinou som sa len tvárila, že si tie slová profesorov zapisujem a mysľou bola niekde úplne inde. Do zošita som čmárala nezmyselné slová a rôzne ornamenty. Doma som väčšinou len ležala na posteli so slúchatkami v ušiach, prípadne som sa prechádzala po pláži. Keď ma mama alebo otec obohatili jednou z nacvičených prednášok týkajúcej sa predovšetkým toho "Ashley, zamysli sa nad sebou!", tvárila som sa, že sa poctivo učím, aj keď v skutočnosti som slová v zošite, či knihe ani len nevnímala a splývali mi do obrovskej machule. Vlastne aj tá machuľa bola zázrak, keďže moje poznámky boli naozaj biedne, až takmer prázdne.

Na pláži som sa sústredila na zrniečka piesku, hladiace moje nohy a nahovárala si, že som úplne v pohode, aj keď v skutočnosti som sa cítila ako ten najväčší blázon pod slnkom. Mám sa predsa len rozhodnúť, či s Marcom budem chodiť alebo nie. Ako povedala Nikki, nejde tu o žiadosť o ruku!!! Namrzene som kopla do piesku, a ten sa rozletel do mora. Naozaj som blázon! Robím z obyčajného bozku priam koniec sveta! Vedela som, že väčšina dievčat by po bozku od Marca skákala od radosti a už sa od neho nepohla ani na krok. Problémom však bolo a stále aj je, že ja nie som jedna z väčšiny dievčat. Aj sám Marc mi to povedal vtedy na parkovisku. Vlastne som ani nevedela, nad čím to váham. S Marcom mi bolo fajn, bol naozaj milý a vidno na ňom, že ma má rád a čo si budem nahovárať, aj ja mám rada jeho. Síce očividne ma on rád mňa viac... Áno, presne to je tým problémom - on ma má rád viac ako ja jeho a to ma desilo. Ublížila som mu vtedy na parkovisku, tým že som od neho ušla a desilo ma, že mu ublížim znovu. Veľmi dobre som vedela, že by som bola schopná mu ublížiť, veľmi ublížiť. Na to, aby som to pochopila mi stačil jeden pohľad do jeho očí.

Som fakt taká hlúpa, keď musím riešiť každú, aj tú najtriviálnejšiu, vec akoby naozaj značila koniec sveta?

Sadla som si do tureckého sedu a zaborila ruky do piesku. Pohľadom som skúmala oceán, v ktorom sa kúpalo množstvo ľudí. Špliechali na seba vodu a smiali sa sami na sebe. Malé kučeravé dievčatko s oranžovými rukávikmi bežalo do oceánu a nadšene pri tom kričalo. Za ním kráčal mladý chlap s takisto kučeravými vlasmi, z ktorých nebolo ťažké usúdiť, že je otcom dievčatka. Dievčatko s hlasným smiechom vbehlo do vody a začalo bláznivo trepotať ručičkami, až mi pripadala ako malý psík, ktorý sa prvý raz dostane na vodnú hladinu. Otec vbehol do oceánu za ňou a dával pozor, aby sa nedostala pod vodu, hoci mala rukáviky. Usmiala som sa na dievčatko a ono sa v tej chvíli otočilo smerom ku mne a zamávalo mi. Zamávala som mu späť a ovinula si ruky okolo kolien.

Pohľadom som stále sledovala dievčatko, odhadovala som jej tak tri, možno štyri roky. Zaujímalo by ma, či aj ona bude o niekoľko rokov prežívať traumu z toho, že sa nebude vedieť rozhodnúť. Možno však na rozdiel odo mňa s radosťou pobeží do náručia chalana, ktorý ju pobozká a nebude riešiť milióny drobností, ktoré z toho budú vyplývať. Zaborila som si hlavu do kolien a rovnako ako vtedy po koncerte, pozorovala som obrazce, ktoré sa mi vytvárali pred očami. Aj keď som chcela venovať pozornosť len im, nedarilo sa mi to. Stále som musela myslieť na Marca, ktorý určite postrehol to moje veľmi nenápadné vyhýbanie sa mu. Pravdupovediac, všimol by si to aj slepý. Na obedoch som znovu sedávala s Nikki a Kelly, ktoré som však ignorovala, teda lepšie povedané, nedokázala som sa na nich sústrediť. Ako veľmi som nechcela, pohľad mi stále ubiehal smerom k stolu kapely, ktorý bol pred pár dňami aj mojím stolom a vlastne ním aj stále bol a pravdepodobne ešte aj dlhú dobu bude, samozrejme ak ma z kapely nevykopnú. Od koncertu som však ani s jedným z chalanov nebola, len s Peteom som mala niekoľko spoločných hodín, no aj tak som sa radšej tvárila, že ho nevidím, teda nemám tušenie, že je tam so mnou. Pár krát sa nám s Marcom na obedoch stretli pohľady, ktoré ma doslova mučili a vedela som, že mučia aj jeho. Bolo to na ňom vidno, aj keď sa snažil, aby som si to nevšimla - akoby som však mohla nevidieť. Nedalo sa to prehliadnuť!

Vždy som len zahanbene sklopila zrak a okamžite sa pozrela niekam inam, akoby pohľad na Marca bol len omylom. Áno, fakt sa správam ako blázon, ja však za to nemôžem! Jedna moja časť sa zúfalo chce rozbehnúť za Marcom a vrhnúť sa mu do náručia a tá druhá však očakávala "koniec sveta". Nešťastne som pokrútila hlavou a tým sa rozplynuli aj obrazce, ktoré ešte pred niekoľkými sekundami bláznivo prúdili pred mojimi očami. Otvorila som oči, no aj tak som hľadela len do tmy, ktorú sem tam presekol lúč už pomaly zapadajúceho slnka. Keď mi došlo, že slnko už zapadá, trhlo so mnou. Musela som tu sedieť objímajúc si kolená a s hlavou medzi nimi poriadne dlho. Pláž sa postupne začínala vyprázdňovať, čo som postrehla, aj keď som nič nevidela. Dalo sa to veľmi ľahko usúdiť zo zvukov, ktoré sa v týchto chvíľach šírili plážou. Trochu som nadvihla hlavu a cez štrbinku som si overovala situáciu, ktorú som dosiaľ vnímala len ušami - pláž sa naozaj postupne vyprázdňovala.

Očami som vyhľadala dievčatko, ktoré práve vynášal otec na rukách z mora. Dievčatko mu skrývalo hlávku do hrude a keďže už boli dosť blízko pri mne, počula som jej hlasné vydychovanie. Keď kráčali popri mne, dievčatko obrátilo zrak ku mne a zamávalo mi malou rúčkou. Zdvihla som hlavu ešte o niečo vyššie a usmiala sa naň, dievčatko mi vrátilo úsmev a šušľavým hláskom ma pozdravilo. "Ahoj!" povedala melodickým hláskom stále sa usmievajúc. Odzdravila som jej a usmiala sa na jej otca, ktorý ju pobavene pozoroval. Chvíľu pri mne stáli, až sa napokon pobrali preč. Zatiaľ, čo sa vzďaľovali, dievčatko mi stále mávalo, až kým v diaľke nezmizlo úplne.

Znovu som pohľadom prebehla pláž, ktorá bola už takmer úplne prázdna. Zdvihla som sa z piesku a rýchlym tempom som sa vybrala do domu. Cestou som v duchu prosila, aby rodičia neboli ešte doma z práce. Do domu som vošla cez terasu, zakričala smerom do obývačky Frankovi niečo na pozdravenie a vybehla z kuchyne hore schodmi do svojej izby. Schmatla som z kraja postele vrch plaviek a potom aj z tyči vedľa posteli spodok plaviek a vyzliekajúc si svetlofialový sveter vošla do kúpeľne. Tam som si vyzliekla ešte aj šortky a biele tielko a obliekla si plavky. Potom som na seba opäť nahádzala oblečenie, ktoré som sa len pred chvíľou zbavila, v izbe som ešte zdvihla zo zeme sveter, ktorý som si len prevesila cez ruku, vybrala zo skrine osúšku a vzápätí som už bežala dole schodmi.

Práve keď som chcela vyjsť na terasu a z nej prejsť na pláž zastavil ma Frankov hlas prichádzajúci z obývačky. "Smiem vedieť kam ideš?" zastal vo dverách a vyzeral, akoby práve vstal. "Na pláž," pokrčila som plecami a nadvihla ruku s osuškou. "Teraz? Veď o chvíľu tu budú rodičia!" povedal prekvapene a ja som prikývla. "Myslíš že to neviem? Príď ma o hodinu zavolať!" zvolala som a už som bežala preč. Keď som dorazila na pláž, zhodila som na zem osúšku a sveter. Následne som z nôh skopla biele žabky, vyzliekla si biele šortky a rovnako aj tielko. Napravila som si plavky, ktoré sa pri mojom behu o trochu posunuli a mohla som vykročiť do oceánu. Spravila som pár krokov a do kolien mi vrazila už dosť chladná voda. Striasla som sa a odrazila sa nohami od dna, preplávala som niekoľko metrov a keď som bola už dosť ďaleko, ľahla som si chrbtom na hladinu a nechala sa unášať prúdom. Toto bola jedna z vecí, ktoré som naozaj milovala, len tak ležať na morskej hladine a nechať sa unášať, nevedno kam. Jednoducho som sa celá odovzdala vlnám a nechala im riadiť smer, ktorým unášali moje telo. Bolo to jednoducho úžasné. Privrela som oči a rozprestrela ruky od seba. Šteklenie môjho tela vlnami, bol ten najúžasnejší pocit na svete, spokojne som si vzdychla a úporne sa snažila na nič nemyslieť, čo sa mi teraz na počudovanie aj darilo.

Vnímala som len vodu, ktorá do mňa slabo narážala zo strán a predstavovala som si, že som kdesi úplne inde. Nie v Californii, nie v Amerike, nie v tejto galaxii. Na mieste, kde nie sú žiadne starosti, na mieste, kde sú všetci šťastní a nikto sa ničím nezaťažuje. Škoda, že toto miesto existovalo len v mojich predstavách... Predstavy však majú úžasnú schopnosť a to tú, že slúžia na to, aby sme sa odpútali od reality a jednoducho sa nechali unášať snami. Snami, ktoré môžu byť o čomkoľvek, pretože sú snami.

Od snov a predstáv som sa odpútala, keď som začula tlmený Frankov hlas. Pretočila som sa tak, že som kopala nohami do vody a snažila som sa zistiť, odkiaľ prichádza hlas môjho brata. Keďže na mňa ešte stále volal, nebolo to ťažké zistiť. Po niekoľkých sekundách som zbadala jeho siluetu a začala som plávať k nemu. Zatiaľ čom som plávala, obzerala som sa okolo seba a prekvapilo ma, že prúd ma odniesol tak ďaleko. Nachádzala som sa len pár metrov od prvých bój, čo bola vzdialenosť, kam sme väčšinou ani len nedoplávali. Zrýchlila som teda tempo a o niekoľko minút som už bola vzdialená len asi desať metrov od hladiny, kde stál Frank. Preplávala som ešte tých pár metrov a vbehla do osušky, ktorú Frank držal rozprestretú pred sebou. Pomohol mi zamotať sa do nej, potom zobral moje veci zo zeme a spoločne sme kráčali smerom k domu.

"Je všetko v poriadku?" spýtal sa ma Frank, zatiaľ čo sme išli k domu. "Mhm," prikývla som a pritisla si osušku bližšie k sebe, akoby ma mala ochrániť pred Frankovými otázkami, ktoré len začali. "No tak, Ash, koho chceš oblbnúť?!" premeral si ma s nadvihnutým obočím. "Poznám ťa dobre na to, aby som vedel usúdiť, kedy sa niečo deje. A s istotou môžem povedať, že teraz sa niečo deje. A dokonca aj viem čo." Hovoril a gestikuloval pri tom divo ľavou rukou a nepochybovala som o tom, že by používal aj druhú, keby na nej nemal prevesené moje veci. "Wow, Frank, mohol by byť z teba detektív, naozaj prídeš na všetko!" povedala som dosť sarkasticky, čo ma okamžite aj zamrzelo a preto som sa mu hneď aj ospravedlnila. "Prepáč, nemyslela som to tak..."

"V pohode, viem si predstaviť, že ten bozk od Marca s tebou musel poriadne zamiesť. Si v poriadku?" spýtal sa ma starostlivo. "V rámci možností..." prikývla som sa a slabo sa na neho usmiala. "Takže, ani nie, hádam ja, nový detektív, správne?" spýtal sa a podržal mi dvere na terase, aby som mohla vojsť do domu. "Sorry, Frank, ale toto určite nebudem preberať s tebou, teda pokiaľ ti nenarastú prsia a nebudeš mať dievčenské meno!" vyplazila som na neho jazyk a pozdravila som sa s rodičmi, ktorí sedeli pri stole v kuchyni a o čomsi diskutovali. Vedela som, že počuli istú časť nášho rozhovoru, a tak som na konci radšej trochu zvrtla tému, aby sa aj oni nezačali vypytovať. Otec sa ma začal vypytovať na školu a veci spojené s ňou a tak som sa radšej okamžite vyhovorila, že sa musím osprchovať, pretože som polepená soľou a rýchlo vybehla hore, do svojej izby. Fakt som nemala náladu hovoriť s nimi o škole, hlavne keď som ani nevedela, čo sa v škole deje...
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 22. července 2011 v 15:33 | Reagovat

To byla...mmm...no trochu depresivní kapitola, ale stejně si nemůžu pomoct a potěšila mě, protože jsem se mohla znovu ponořit do tohohle příběhu :)

A věř mi, po tom hodinovém tvoření hudby k In the line tak, aby mi to ladilo s textem jsem si to stejně užívala! :)

Nádherná kapitola a já se znovu musím těšit na další! :)

2 zuzu zuzu | Web | 22. července 2011 v 16:28 | Reagovat

nebola to az tak depresivna kapitola a Ash na tom nie je az tak zle... sice obcas neuskodi viac konat, ako premyslat(viem o tom svoje) ale nie je to na skodu vediet vsetky rpe a proti... a v situacii, ked viem, ze "on" ma ma rad viac ako ja jeho, by som sa toho tiez bala, niekomu ublizit... ;) cize nemam si ake komentare o tom, ze si sibnuta, schovavat :D

3 Ashley Ashley | Web | 22. července 2011 v 18:15 | Reagovat

Pekné opisy :) Hoci sa v tejto časti nič závažné nestalo, bola dobrá ;)

4 Miharu Miharu | Web | 22. července 2011 v 23:08 | Reagovat

Skvelá kapitola ..:D  a spýtala by som sa na pokračovanie ale vraj sa nemám pýtať kraviny.. takže si naňho počkám.. po prvé Marc ach <3 a po druhé aj ja chcem takého brata :D :D

5 Thess Thess | Web | 22. července 2011 v 23:34 | Reagovat

:)) Přesně ták :)! Miluju ty písničky:)

6 Bezejmenná Bezejmenná | Web | 23. července 2011 v 13:34 | Reagovat

No, nečetla jsem to, bo bych nevěděla, "vo co go", takže jdu přečíst od začátku :-)

7 miss VeЯůů~ miss VeЯůů~ | Web | 23. července 2011 v 13:53 | Reagovat

úžasná část ;)

8 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 23. července 2011 v 14:09 | Reagovat

pááni Aiko :) celá poviedka je úžasná.. ja som sa totálne stotožnila s Ashley a úplne s ňou prežívam to čo ona... ja sa tak teším na ďalšiu kapitolu!! :) och :( a toho Marca mi je strašne ľúto, ale mám taký čudný pocit pri ňom, ako keby jej mohol neičo sprviť keby boli spolu..nie fyzicky, ale ja enviem..napríklad byť taký namyslený a frajerský, že začne s druhou a poníži ju alebo čo.. také zvláštne ale zároveň si myslím že ju má fakt naozaj rád a že by mohli byť spolu :) :P ja by som chcela aby boli :D :D
to je jedno..neviem sa dočkať ďalšej kapitoly.. som do toho totálne zažratá :P kde sa na toto trepe môj úbohý pokus o dobrú poviedku čo píšem? :D :)

9 Huyana Huyana | Web | 23. července 2011 v 14:31 | Reagovat

Ja si myslím, že sa vôbec nesprávala ako idiot... :D len nechcela niečo spraviť bez toho, aby si to premyslela. A hlavne nechce nikomu ublížiť, teda Marcovi. :-) :-)

10 Kirawa Kirawa | Web | 23. července 2011 v 14:57 | Reagovat

Pekný bordel v hlave tak by som skonštatovala jej situáciu. Hmmmm, som zvedavá ako sa teda nakoniec rozhodne. Váhanie, váhanie a zase len váhanie, porazilo by ma na jej mieste. Ako poviem to na rovinu nenávidím iba opisy, ale tie tvoje jednoducho žeriem. Sú o niečom! Nie žiadna úbohá omáčka = jedna jednoduchá vete rozťahaná na 300 riadkov. Keď chce niekto písať opisy, nech píše ako ty! Bravo!

11 Týna Týna | Web | 23. července 2011 v 16:20 | Reagovat

Krásný blog :)

12 Kirawa Kirawa | Web | 23. července 2011 v 18:25 | Reagovat

som veľmi rada, že som ťa ním potešila :) tak ale všetko čo som napísala je pravda ;-)

13 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 23. července 2011 v 18:56 | Reagovat

No veď :D neviem si predstaviť, ktorý debil by si sadol do prvého radu :D bohžial, raz som bola nutená si tam sadnuť :D :D a to k tomu boli ešte také hnusne tvrdé sedadlá, že ma týžden ešte z toho bolel zadok :D nikdy viac..
čo sa týka toho pottera, ja ti tak zavidím :D a čo už teda, nebudem na to v kine, kuknem si to na nete :D a urobím si pukanec :D :D
tak vieš ako sa hovorí, to čo nemáš aspoň si predstavuj (neviem ae kde sa take hovorí) :D proste, keď neprežívam takú romantiku normálne, prežijem si ju aspon v poviedke :D :P
ďaujem za typ, idem rozmýšlať ešte nad ďalšími možnosťami :P

14 Ronnie Ronnie | Web | 23. července 2011 v 23:37 | Reagovat

nechať si uštipačné poznámky len pre svoju myseľ? ale no ták! to by som preds anebola ja, keby som ti na to niečo nepovedala! :D
Moja virtuálna sestrička, ak ty si nemala čudnú náladu v ten deň, kedy si toto písala, tak potom fakt neviem! :D Takto filozofovať nad niečím takým normálnym, no neviem neviem... ale je fakt, že asi by som robila to isté... naozaj neviem, ako to bude u mňa prebiehať, (však vieš, aká som ja neskúsená!) ale s Ash sa budem hrozne stotožňovať, takže sa mi úplne ráta, že si to dala aj do svojho príbehu! Ukázala si realitu, s akou sa stretávajú normálne baby vo svojom živote, čo je veľmi dobrá taktika, akou zaujať čitateľa! Z teba naozaj niečo bude :D
No, čo ešte povedať... už som vychválila tvoje opisy pocitov, takže sa už nechcem opakovať! Toto bola  fakt dobrá kapitola na dobrú noc, Veja! :)

PS: A nieže budeš mať zase také dlho rozostupy! :)

15 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 24. července 2011 v 16:52 | Reagovat

éééj takže to znamená, že sa udeje medzi ňou a Marcom niečo dokonale romantické až sa z toho pototo? :D omg.. ja sa tešííím tak moc na ďalšiu kapitolu.. a potom ďalšiu a ďalšiu! :D :P :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama