6. Jeden väčší idiot ako druhý!

29. července 2011 v 11:28 | Miharu
Po dlhšej odmlke ďalšia kapitola od Miharu, v ktorej nás čaká jeden záludný plán a tiež opatrenia pre vnútornú rovnováhu. Príjemné čítanie ;-)



"Becky? Nechcela by si k nám pozvať niekedy tú tvoju peknú spolužiačku? Vyzerá byť celkom použiteľný materiál." Spýtal sa Patrick, keď sme dojedali našu skvelú večeru, ktorú zhotoviť trvalo až 10 minút. Ľahký postup nájsť číslo a zavolať do pizzerky.
"Ktorú? Kim? Veď to je strašná krava aj na tvoje pomery a tú by som k nám nepozvala ani keby si bol na smrteľnej posteli a bolo to tvoje posledné želanie."
"Tak dík, že ma tak ľúbiš ty čapta a pre tvoju informáciu Kim nie je môj typ! Po toľkých plastikách by som sa bál aj vyspať s ňou aby jej dačo neodpadlo." Pozrel na mňa zhrozene a vopchal si do úst posledný kúsok pizze.
"Ty si strašný idiot vieš o tom?" Hodila som po ňom môj obľúbený zelený vankúšik, ktorý zo sebou všade ťahám už od 5tich rokov a vybuchla v nekontrolovateľný smiech. "A koho si myslel?" drhla som sa ešte stále smiechom, ale zaujímalo ma to.

"Tú ako sa volá, stále s tebou chodí niečo na E. Elena..Ever... niečo také taká ryšavka s krásnymi zelenými očami." Povedal zasnívane a ja som sa takmer naozaj zadrhla.
"Elisabeth? Tak to si kopol vysoko chlapče. Na tu nemáš ani v tvojich najhlbších najnechutnejších snoch. Poteším ťa zajtra k nám príde na noc, takže môžeš potichučku slintať, ale opakujem na tú nemáš ani keby bol koniec sveta!" kládla som na svoje slová veľmi veľký dôraz. A okrem toho som sa ešte stále drhla.
"HA HA si fakt vtipná, nezjedla si náhodou vtipnú kašu, alebo si si dačoho šľahla? Nevidíš tu náhodou šmolkov ? Aby som vedel príznaky, keď ti hrabne a budeš ma chcieť zabiť kúskom pizze." Ja mám na každú, ktorú chcem okrem Megan Fox tá je nedohľadne." Posmieval sa mi ako stále a dneska som nemala ani náladu sa s ním hádať. Čo sa to so mnou deje? Ja sa nechcem hádať s Patrickom? Asi mi fakt hrabe...

"Prestaň ty tiež nie si mimoriadne vtipný, tak sa nato nehraj pán ja mám modré oči a pekný úsmev, ktorá z vás mi dá?" Povedala som sarkasticky a znechutene pokrútila hlavou.
"Becky preboha!! Tebe sa podaril vtip. Toto je zázrak, asi by sme mali zavolať sanitku niečo s tebou nie je v poriadku." Tváril sa, že sa naťahuje po telefón.
"Choď doprdele !! Lebo pôjdem k Liz spať ja a neuvidíš ju. Tie svoje flirty budeš potom môcť skúšať na vankúši, len nie na mojom nechcem ho mať oslintaný!!" Zovrela som ruku v päsť a trieskala ho do pleca až ma z toho bolela ruka. On sa však len smial a ďalej žul pizzu.
"Baví ťa to ešte? Nedá sa mi jesť keď ma takto šteklíš, ty si slabšia jak kura Becky." Pokrútil hlavou a venoval sa kúsku pizze, ktorý už patril mne!
Vzdala som to a urazene som odkráčala do kuchyne.
"Si nafúkaný imbecil a stavím sa s tebou o čokoľvek, že Liz nezbalíš." Kričala som z kuchyne, kým som si napúšťala vodu do pohára.
"Fajn tak sa stavme, ak ju za večer zbalím vezmeš za mňa všetky moje domáce povinnosti." Hovoril s takou istotou až to bolo...no naozaj podobné jemu.

Ty kokos to je taký magor. Niekedy sa strašne čudujem že sme súrodenci. Ako by mohol vyhrať keď Liz je moja najlepšia kamoška? Ale ako myslí. Pomyslela som si a kopnutím som si otvorila dvere naspäť do obývačky.
"Prímam, ale ak vyhrám ja. Chcem na mesiac otcovho mustanga." Keď otec zmizol jeho auto dala Regina Patrickovi a on mi ho nechcel nikdy požičať.
"Prehrala si ségra." Víťazne sa usmial a ja som sa tešila, akú ma smolu a predstavovala si ako šoférujem moje vysnívané auto. S touto predstavou som aj zaspávala a to boli teda sny. Len ja a mustang. Potom však prišlo bolestné prebudenie, ktoré mi zničilo sny aj realitu. Po hádke s Jasperom na ktorú si poriadne nepamätám, alebo vlastne nechcem pamätať sa mi zaspávalo už ťažko a sny vystriedali nočné mory. Aspoň ,že každý sen či nočná mora končí slnečnými lúčmi, alebo budíkom do školy.

"Múzeum, tak toto nie. Si robia prdel. Keby len múzeum, ale historicko-umelecké. To slovo historické hovorí za všetko. Prosím ťa Becks zabi ma!" Sťažovala sa Liz hneď z rána a mňa to dosť štvalo. Keby len vedela aké problémy mám ja. Liz sa snažila viesť so mnou dialóg, ale bol to skôr dosť otravný monológ.
"Hmm." Odpovedala som nezaujato a kopala si pred sebou kamienok, ktorý ma zaujímal viac. Od rána som vstala zle, alebo som skôr ani nespala. Po tom čo mi povedal Jasper, som sa cítila trošku mimo realitu. Chápem, keď ma ľudia ohovárajú, ale keď vám človek a ešte k tomu chalan povie, že sa vám musí vyhýbať a bude to tak lepšie nie je vám najpríjemnejšie.
"Becky čo je sakra s tebou? Celú cestu sa so mnou rozprávaš ako keby si mala kaktus v zadku."Liz už po mne zazerala a od hnevu jej líca nabrali červený nádych. Vždy keď sa hnevala bola červená ako paradajka a v očiach je j lietali blesky . Vyzerala komicky a ja som sa neubránila smiechu.

"No fajn, ešte sa mi aj smej! Ty si lama Becky!" Zazrela po mne a dala mi päsťou takú po chrbte, že sa mi aj smiech zasekol v krku.
"Dobre už čuším." Prestala som sa smiať, ale kútiky mi trhalo stále, preto som sa znova radšej zabávala s kamienkom. Nechcela som skončiť s modrinou aj na ľavej strane chrbta.
"Už mi povieš čo ti je? Pozeráš do zeme, si mimo, nereaguješ. Nepáči sa mi to. Kde sa stratila moja veselá kopa?L Zatiahla dramaticky a silno ma objala. Znova som vybuchla v smiech a vrátila jej objatie pričom som jej šupla jednu po zadku.
"Liz nebuď taká zvedavá vieš čo sa hovorí. Kto je veľmi zvedavý bude skoro starý." Povedala som tónom, ako hovoria staré matky, no Liz ma okamžite odbila slovami: "No to sa mne nemôže stať. Toho sa bojím najmenej." Smiala sa aj keď sa mi zdalo, že sa smejú len jej pery, ale v očiach mala skôr smútok.

"Reynoldsová, Williamsová! Už vás mám plné zuby slečny! Vy neviete ani na chvíľu držať jazyk za zubami? Jedna do skupiny ku mne a druhá k pánovi profesorovi Beckettovi!" doslova zvrieskla profesorka, čím narušila tichú atmosféru múzea.
"Krásne priam nádherne. Nechcem rozmýšľať , ale akurát vtedy mi moje jediné rozptýlenie vzala ta fúria. No fasa." Zašomrala som naštvane a natiahla sa do vrecka po Mp3-jku
"Reynoldsová ani to neskúšaj!"Zvreskla na mňa profka a vytrhla mi mp3 z ruky.

Super, som pekne povedané v zadku. Jedna z mnohých vecí prečo neznášam múzeá. Žiadna hudba, žiadne hlasné rozprávanie, cítila som sa ako v kostole. Keď som si už začala myslieť, že sa dá nudou umrieť a miesto nôh som mala napuchnuté ani neviem čo padol mi do oka jeden obraz. Bol na ňom mohutný, kamenný most nad rozbúrenou riekou a okolo nič len horiace polia a dym. Pripomenul mi tú scénu z mojej nočnej mory. Všimla som si menovku autora a začítala sa do jeho životopisu. Marc O´Sleat v živote som také meno nepočula a to som mala dejiny výtvarného umenia. Čítala som z tabule- O živote tohto umelca sa veľa nevie, legenda hovorí, že tento obraz bol namaľovaný podľa miesta, o ktorom autor sníval. Nie je to však vedecky dokázané takže si Marc zrejme tajomstvo svojho obrazu odniesol do hrobu. Sen.. oheň.. most... polia...Liz ...smrť. Bože! Keď som sa od obrazu chcela konečne odtrhnúť všimla som si, že si ho so záujmom prezerá ešte niekto iný. No už len tento mi tu chýbal.

"Nemohol by si si láskavo nájsť iný obraz? Alebo ešte lepšie inú miestnosť? Máš sa mi vyhýbať nie ?" spustila som na Jaspera. Nebolo to slušné privítanie, ale on si nič iné ani nezaslúžil.
"Nepovedal som, že sa s tebou už nebudem vôbec rozprávať, len že by sme to mali obmedziť a že nikdy nebudeme viac ako priatelia. Prepáč , ale je to tak lepšie" Povedal Jasper a doplnil to jedným zo svojich holywoodskych úsmevov.
"Vieš čo? Namotával si ma ! Včera si ma pobozkal a potom mi povieš že som skvelá kamoška a nič viac ako kamarátstvo so mnou nechceš? Ty si síce nepovedal, že sa so mnou nebudeš viac rozprávať, ale hovorím ti to ja ! DAJ MI POKOJ! A rada pre teba keď si chceš niekoho udobriť aspoň sa tvár , že ti to je ľúto a nesmej sa ako mesiačik na hnoj!" Pre dramatický efekt a moju duševnú rovnováhu som mu ešte strelila facku a odkráčala červená od nervov a mokrá od sĺz. Zvyšok dňa som prežila s predstieraním úsmevom, až kým k nám nedorazila Liz. Oprela sa o rám dverí aj s obrovským kufrom ako keby k nám išla spať na mesiac a škodoradostne sa usmiala.
"Hra sa začala!" S týmito slovami vošla do domu zrejme už s pripraveným plánom na Patricka. Dnes ešte len bude sranda!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bezejmenná Bezejmenná | Web | 29. července 2011 v 17:15 | Reagovat

Kapitolku jsem nečetla, ale třeba si najdu brzo čas a povídku přečtu celou :-)

Jinak moc děkuju za milý komentář. Moc potěšil ;-).

2 Ronnie Ronnie | Web | 31. července 2011 v 14:08 | Reagovat

No, spokojne prehlasujem, že som prečítala všetky diely a teraz mám nad vaším blogom neuveriteľný prehľad :D Poviedka je pekná, písana pohodovým štýlom a má to dobrú pointu! Rada by som to čítala aj ďalej, takže pokračuj ;)

3 Quileutte Quileutte | Web | 9. ledna 2012 v 19:19 | Reagovat

super :D ale škoda, že to Jasper tak pokašľal....teším sa na pokračko.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama