Nezvaný hosť

14. července 2011 v 17:10 | Aiko
Po dlhom čase tu máme ďalšiu jednorázovku z môjho pera, presnejšie mojej klávesnice a aby som bola ešte konkrétnejšia, to čo si môžete nižšie prečítať sa mi snívalo do dnešného rána a ja som musela odolávať obrovskému nutkaniu, začať to písať hneď o šiestej ráno, keď som sa prvý raz z toho sna prebudila... Prajem teda príjemné čítanie :)



Deň, ktorý sa zdá byť úplne obyčajný, ako množstvo tých, ktoré ubehli pred ním a predsa je len niečím iný. Príliš dlho bolo všetko v poriadku, príliš dlho bola šťastná...Jej dnešný smútok akoby ani nemal príčinu. Len jednoducho prišiel, akoby to bol starý priateľ, s ktorým sa už dlho nestretla a teraz jemne zaklopal na dvere jej života. Dvere sa otvorili a nepozvaný hosť vstúpil do vnútra a usadil sa v jej mysli. Pohrával sa s nitkami jej ešte pred nedávnom radostných myšlienok a tesne ponad ne tkal svoju rozrastajúcu sa pavučinku smútku a žiaľu. Ona si však už na jeho neohlásené príchody zvykla, veľmi dobre vedela, že ho nemôže len tak vyhodiť, musí počkať na to, kým sa jej nepozvaný hosť sám rozhodne pre odchod rovnako, ako rozhodol, že ju opäť príde navštíviť. No aj napriek tomu, že bol s ňou, nedovolila svojmu životu podriadiť sa mu. Snažila sa robiť tie veci, čo robila zvyčajne, nikomu nedovolila postrehnúť, že ju navštívil tento nezvaný hosť. Ignorovala ho, rovnako ako on ignoroval ju a jej priania. Tvárila sa, že všetko je tak ako vždy, v absolútnom poriadku. Ak aj náhodou niekto postrehol, že je niečím iná, predstierala, že sa mu to len zdá, že sa nič nestalo... Predstierala, že je sama sebou aj keď rozhodne nebola.

S ním to však bolo iné, bol jej najlepším priateľom a vždy, keď predstierala, on to postrehol, hoci to na sebe nedal spoznať. Čakal, vyčkával na to, kým sa mu otvorí sama. Veľmi dobre vedel, že nemá zmysel ju do niečoho nútiť. Hral teda jej hru spoločne s ňou. Snažil sa hovoriť o hlúpostiach a videl na nej, že sa snaží tiež. Keby ju nepoznal tak dobre, uveril by jej pretvárke a nemal by najmenšie podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Spoločne predstierali, že sa nič nedeje, on ďalej rozprával, no ona zrazu zmĺkla a úsmev na jej tvári vystriedalo zamyslenie. Hoci vedel, že naozaj nie je v poriadku, zúfalo chcel veriť jej hre, a tak predstieral ďalej, aj keď jej smútok vnímal čoraz viac. Cítil sa proti nemu úplne bezmocný, akoby proti nemu nezmohol absolútne nič, úplne ho odzbrojil a on sa cítil ako slabý chlapček, ktorý nič nedokáže, pretože je ešte maličký. Tak zúfalo chcel niečo urobiť! Spraviť veľkolepé gesto, ktoré by už navždy odohnalo jej trápenia a nechalo ju na pokoji. Nemohol však spraviť nič, mohol sa len mlčky prizerať tomu, ako sa tá jemu dôverne známa iskra v jej hnedých očiach stráca, stráca do neznáma...

Z ničoho nič zabočila a vyštverala sa na vysoký obrubník, na ktorý si obkročmo sadla a kývla na neho, aby vyšiel za ňou. Prekvapene sa na ňu zadíval a pokrútil hlavou s nevyslovenou myšlienkou, či to myslí naozaj vážne. Pozrel sa do jej očí zahalených smútkom a videl, že to myslí vážne. Prečítal si z nich tú obrovskú túžbu, aby splnil jej prianie a tak sa teda zaprel do betónového obrubníku a vyšiel k nej. Rovnako ako ona, obkročmo si sadol a neodtŕhal pohľad od jej potemnených očí. Prostom mu naznačila aby prišiel ešte bližšie, a tak opäť sa zaprel a posunul sa bližšie.

"Čo také hrozné sa deje, že ťa nedokážem rozosmiať ani ja?" spýtal sa jej so slabým úsmevom na jeho plných perách, ktoré tak často cítila vo svojich vlasoch, keď ju na rozlúčku vždy objímal.

Mlčky pokrčila plecami a zadívala sa do obrubníka, aby nemusela čeliť tej otázke, ktorá sa mu zračila v zelenomodrých očiach. Opäť sa posunul k nej a keď postrehla, že ich delí už len niekoľko centimetrov, prekonala tú krátku vzdialenosť medzi nimi a hodila sa mu do náručia, ktoré mal už pre ňu roztvorené. Zložila si hlavu na jeho plece a z očí sa jej začalo rinúť nespočítateľné množstvo sĺz, ktoré nebola schopná zastaviť. Lomcoval ňou žiaľ, ktorý už nedokázala ďalej držať v sebe a teraz sa vpíjal do jeho sivého trička, ktoré húžvala v rukách, keď bola k nemu tak tesne pritisnutá. Vinula sa k jeho hrudi, ktorá predstavovala lákavý úkryt pred všetkým, čo na ňu čakalo mimo dosahu tmy, ktorú predstavovalo jeho tričko. Držala sa ho, akoby bol tým posledným majákom, ktorý sa vynímal na opustenom mori jej života a ona sa ho už nikdy nechcela pustiť.

A on len ticho mlčal, hladil ju po dlhých tmavých vlasoch a pevne ju držal vo svojom náručí. Aj keď nevyriekol jediné slovo, dal jej omnoho viac, ako jej mohli poskytnúť tisícky slov. Objatím jej dal všetko, čo v tejto chvíli potrebovala. Vďaka nemu pocítila, že nie je sama.

Spôsobom, ktorým si ju k sebe vinul jej dodával odvahu...

Odvahu vyhodiť toho nezvaného hosťa zo svojho života a už nikdy ho nevpustiť dovnútra.



 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miharu Miharu | Web | 14. července 2011 v 18:00 | Reagovat

jeeejky :)mi ešte porozprávaš dakedy o tom sne :)

2 zuzu zuzu | Web | 14. července 2011 v 18:31 | Reagovat

ty ma vieš vždy prekvapiť svojimi opismi emócií... som si to úplne živo vedela predstaviť a cítila som to, čo si písala... kiežby to v mojom prípade nebol len sen ale aj realita...

3 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 14. července 2011 v 18:35 | Reagovat

Jééé to je krásné! :) Krásné, tak jednoduché a krásné a ten obrázek k tomu to jen podtrhl. Ode mě máš dnes za 1 s * zlato! :) :-)

4 džejn džejn | Web | 14. července 2011 v 19:07 | Reagovat

Povedený, povedený a ještě jednou povedený!:) Je to krásný pocit, to vědomí, že po svém boku máme skutečného přítele, někodo, komu se můžeme svěřit a kdo nám naslouchá, ačkoli mlčíme.
:)
A ty jsi uvedla krásný příklad:)

5 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 14. července 2011 v 21:58 | Reagovat

krásne :)
máš veľmi zaujímavé sny...mne sa snívajú len samé debiliny :D :D

6 Kirawa Kirawa | Web | 15. července 2011 v 11:25 | Reagovat

noo chcela by som, aby ma niečo poriadne vo sne napadlo rovnako ako teba. Napísané to bolo geniálne :)Inak asi písať ani nedokážeš :)

7 Ashley Ashley | Web | 15. července 2011 v 14:05 | Reagovat

Krásne :) Mám rada príbehy, ktoré sa končia pekne ;)

8 Passion Passion | Web | 15. července 2011 v 17:24 | Reagovat

Do toho pripravovaného príbehu som sa rozhodla zobrať zatiaľ len teba a Ronnie, pretože vy ste ma najviac zaujali svojim príspevkom :-) Veď ja z ostatných ešte niekoho vyberiem, len u vás to všetko dokonale pasovalo :-P Ale musím ťa varovať, že to všetko, čo si napísala, tak z toho nepoužijem veľa, možno spomeniem, lenže tam budem ťažko rozoberať tvoj príbeh, keď budeš zatvorená niekde, ale nepoviem kde, lebo by som prezradila celú podstatu :-D Takže ak ti to nevadí a troška si ťa prispôsobím príbehu, tak ťa zoberiem s roztvorenou náručou, ako zelenomodrooký fešák toď z tvojej jednorázovky :-) Keď už som s ním začala, tak akože úžasná jednorázovka! Prežívaš silný žiaľ? Lebo to z toho kričalo. Ja totiž prežívam v samej seba tohto nepozvaného hosťa a v posledných týždňoch ma zmáha na kolená a nikto to nechápe. Všetci hovoria len tie plané slová: bude to lepšie, ale ako si napísala, treba objatie! Veď to je lepšie ako tisíc slov... vyplakať sa v náručí milovaného...
Ináč našla som to, že chceš byť naším SB. Vieš ako si ma potešila? :-D Hneď si ťa pridáme :-P

9 Starostka Města Snů :) Starostka Města Snů :) | Web | 15. července 2011 v 17:56 | Reagovat

Ahoj ;) Tohle není reklama jen taková nabídka ;) Nechtěla byses přihlásit do města snů?? Je to docela legrace ;);) jde jen o to že bysis vytvořila postavičku ;) bezva hra ;) no a potom pokud bys chtela tak bys mohla sledovat deni ve meste ;);) co ty na to?? ;) kouknes se?? aspon mrkni =)

10 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 15. července 2011 v 22:03 | Reagovat

Ďakujem ti za radu :) niečo na tom bdue :)

11 markus markus | 16. července 2011 v 0:19 | Reagovat

mne sa to páčilo, hlavne ten popis celého, ako to dokážeš, čo je super, lebo človek si to naozaj dokáže dosť reálne predstaviť a ešte si aj dosť dotvorí, napr. prostredie. super, fandíme :-D

12 Passion Passion | Web | 16. července 2011 v 14:42 | Reagovat

Chcela som ti len oznámiť, že si medzi vybratými do poviedky, kam si sa v pondelok prihlásila :-) Viac info na blogu :-)

13 Misha <3 Misha <3 | Web | 16. července 2011 v 16:59 | Reagovat

krásný dess! :)

14 Ronnie Ronnie | Web | 17. července 2011 v 15:23 | Reagovat

krásne... súhlasím, že si profesionál v opisovaní pocitov... cítila som sa úplne príjemne, keď som to čítala (skvelé na dobrú noc :P)! Keby som aj ja mala takéto sny, určite by som sa nechcela zobudiť! :D

15 Passion Passion | Web | 17. července 2011 v 19:56 | Reagovat

Prvú časť mám už začatú a do zajtra by mala byť hotová, takže by som ju mala pridať. Mne sa barokové obdobie veľmi páči, pretože tá honosnosť je závideniahodná  :-P
Idem sa vtierať Ronnie s dlhými komentármi :-D Ale nie, veď kto nemiluje dlhé komentáre? :-P

16 Passion Passion | Web | 17. července 2011 v 20:27 | Reagovat

Ja som renesanciu študovala, pretože máš pravdu, je prirodzené :-)Lenže ja som taká "princeznovská" a mám rada prepych, pre to mi je barok sympatický nielen budovami, ale aj zlatom :-D A vedela by som si predstaviť život vedľa takého Ľudovíta XIV. pretože ten bol na zlate vážne závislý! :-D AKý prepych by som mala! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama