15. Kino

3. září 2011 v 13:00 | Aiko
Už pätnásta kapitola príbehu Teenage Dream! Je toho už dosť, čo poviete? :) Keď si spomeniem ako pomaly som písala Noc je našou ochranou a akým tempom píšem toto, nemôžem tomu uveriť :D Nejdem vás však obťažovať svojimi myšlienkovými pochodmi, pretože tu nie ste kvôli nim! Kapitola v celom článku ;)



V nasledujúce ráno som spravila radosť hneď niekoľkým ľudom, začínajúc mnou samou. Vstala som o polhodinu skôr ako zvyčajne a dopriala som si dlhú teplú sprchu. Strávila som v nej dlhých pätnásť minút a vychádzala som z nej s poriadne rozmočenou kožou. Nerobila som si však kvôli nej starosti, nakoľko som vedela, že kým pôjdem do školy, stopy po sprche pominú. Keď som sa poriadne osušila, rozčesala som si vlasy a vyfénovala ich, pomáhala som si aj okrúhlou kefou, takže som si vyčarovala vlny, ktoré mi siahali až do polky chrbta. Keď som bola hotová s vlasmi, naniesla som si na tvár tenkú vrstvu make-upu a následne púdru. Potom si namaľovala oči a ústa a omotaná v obrovskom uteráku som prešla do izby k svojmu šatníku. Keďže som si už včera vyložila vešiak s tmavomodrými šatami, ktoré som si chcela obliecť, nemusela som tam ako po iné rána stáť desať minút, vyhádzať polku skrine a aj tak nevedieť čo si oblečiem. Zhodila som teda zo seba uterák a obliekla si šaty z vešiaku. Keďže krk som mala zahalený, nepotrebovala som žiadnu retiazku, len som si do uší dala veľké kruhové náušnice. Trochu som si rozcuchala vlasy, dorobila kefou vlny, poriadne ich zalakovala a znovu prebehla k šatníku, z ktorého som vyhrabala sivé čižmičky, ktoré siahali nad členky. Zastala som pri zrkadle a spokojne prikývla na svoj odraz. Páčila som sa sama sebe a vnútri som pevne dúfala, že sa budem páčiť aj Marcovi.

Ďalšou osobou, ktorej som spravila radosť bol môj brat Frank, len čo som vošla do kuchyne, hodila som mu do rúk kľúče od môjho auta. šokovane na mňa pozrel, takže sa mi naskytol úchvatný pohľad na jeho raňajky, ktoré žiaľ neboli na stole ale v jeho obrovských ústach. Vyvalil na mňa oči a nechápavo pokrútil hlavou. "Čo to?" spýtal sa ma s plnými ústami. Pokrútila som hlavou a sadla si na stoličku oproti neho. "Ak si to nepostrehol, sú to kľúče od môjho auta. Som taká úžasná sestrička, že ti ho na dnes podarujem. Ako vidím, ešte stále ti to nedochádza tak ti to skúsim preložiť do reči tvojho kmeňa. Dnes ma do školy vezie Marc, takže svoje auto potrebovať nebudem. Je celé tvoje!!! Už to chápeš?!" pozrela som na neho ako by to bol najväčší debil na svete, ale je to predsa môj milovaný braček, čo by som pre toho ja nespravila...

Frank párkrát naprázdno prehltol, a keď si uvedomil význam mojich slov, rozosmial sa ako dieťa, ktoré práve našlo svoju obľúbenú hračku. "Si úžasná!!" predniesol s úsmevom od ucha k uchu a napichol na vidličku kúsok lievanca, ktorý si okamžite vhodil do úst. Následne sa poriadne napil pomarančového džúsu a s poriadnym zahučaním sa odsunul na stoličke. Tá sa pod náporom jeho radosti takmer prevrátila a zletela na zem. Frank si chrbtom ruky utrel ústa, vyhodil kľúče do vzduchu následne ich aj chytil a rýchlym krokom prešiel na druhú stranu stola ku mne. Vtisol mi na líce mľaskavý bozk a s tým jeho idiotským úsmevom odkráčal preč. Ešte kým vyšiel z domu, počuli sme jeho falošný spev. Mama pobavene pokrútila hlavou a pozrela sa na otca. "V takýchto chvíľach ďakujem bohu, že Frank nie je mojím synom. Kebyže som ho porodila, tak by som teraz pred pár sekundami prepadla pod zem." Povedala prerušovane, keďže sa počas toho neuveriteľne hlasno smiala. Otec len nadvihol obočie a zabodol pohľad do mamy. "Nezabúdaj však na to, že ty si tá, ktorá ho vychovala!" žmurkol na ňu jedným okom a na chvíľu som mala pocit, že jej ešte vyplazí jazyk. To však nestihol spraviť, pretože mama sa natiahla po utierku a švihla mu ňou po hlave.

Ak vám práve hlavou behá, že moji rodičia sú blázni, tak vám gratulujem, práve ste pochopili tú najpravdivejšiu pravdu, ktorú ja vnímam už viac ako sedemnásť rokov. Moji rodiča sú proste blázni a ja, spoločne s Frankom, sme to po nich samozrejme zdedili. Jednoducho typická americká rodinka z predmestia. Nestihla som dojesť ani jeden lievanec a už mi vibroval mobil. Hoci som veľmi dobre vedela, že je to Marc, predsa som sa len pozrela na displej, aby som sa v tom uistila. Zamyslene som sa usmiala na mobil, je to zvláštne rozmýšľať o Marcovi ako o svojom chlapcovi. "Ashley, myslím, že by si mala ísť, inak zmeškáte školu." Kývla mama smerom k dverám a ja som sa rýchlo spamätala. "Jasné mami, už idem. Majte sa!" rozlúčila som sa s nimi, schmatla tašku s knihami a ponáhľala sa pred dom. Pri príjazdovej ceste nášho domu stálo Marcove nablýskané čierne BMW so stiahnutou strechou. V ňom samozrejme sedel Marc, s úsmevom mi zamával a ja som pridala do kroku, aby som bola čo najskôr s ním. Zarazila som sa pri myšlienke, že som si akosi veľmi rýchlo zvykla na rolu jeho dievčaťa, veď len včera sme sa dali dokopy! A navyše boli sme spolu len vtedy pred školou a na obede. Potom som sa ponáhľala, aby som sa mohla pohádať s Kelly, ktorá sa mi vôbec neozvala a dokonca ani Nikki o nej nemala žiadne správy. Potriasla som hlavou, aby som na to prestala myslieť a otvorila si dvere, ktoré už trochu pootvoril Marc.

"Si krásna," povedal len čo som nastúpila do auta a natiahol sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Pohladil ma po líci a potom naň priložil svoje sladké pery. "Len na líce?" povedala som naoko sklamane, no neubránila som sa smiechu. "Po prvé, som slušný chlapec, nejdem ti predsa strkať jazyk do krku a po druhé, som si istý, že na okne je nalepená tvoja mama a v horšom prípade ešte aj otec, po tretie z toho vyplýva to, že musíš chvíľu počkať." Hovoril a neprestával ma hladiť po líci. Stiahla som jeho ruku zo svojho líca a preplietla som s ním prsty. "Tak teda poďme!" kývla som hlavou k ceste a Marc sa rozosmial. "Rozkaz, madam!" dupol na plyn a uháňal preč od nášho domu. Keď sme sa dostali na odbočku na hlavnú, zastal a šibalsky na mňa žmurkol. "Pripravená na bozk na dobré ráno?!" spýtal sa ma, s úškrnom na tvári. Rozosmiala som sa a natočila sa k nemu. Nahla som sa k jeho ústam a slabučko ho pobozkala. "Čo myslíš?" zašepkala som mu do pootvorených pier a znovu ho pobozkala, teraz už vášnivejšie. "Myslím, že odpoveď znie jednoznačne áno." Tiež zašepkal a zamotal si ruku do mojich vlasov. Prešiel mi prstami po krku a vášnivo ma pobozkal. Omotala som si ruky okolo jeho krku a rovnako vášnivo som mu oplatila bozk. Marc mi jazykom obkresľoval líniu spodnej pery a spokojne sa počas toho usmieval. Boli by sme sa bozkávali oveľa dlhšie, no prerušila nás trúbenie auta, stojaceho za nami. Rozrehotali sme sa a rýchlo sa od seba odtiahli. Marc sa uškrnul do spätného zrkadielka na chlapa v strednom veku, ktorý netrpezlivo hľadel na zadok jeho auta a dupol na plyn.

Keď sme vošli na školské parkovisko, všetky pohľady sa samozrejme upreli na nás, obaja sme nad tým však len pokrútili hlavou a vystúpili z auta. Marc prešiel ku mne a chytil ma za ruku. "Ich to prejde." Povzbudzujúco sa na mňa usmial a prešiel mi palcom po chrbte dlane. Usmiala som sa na neho a pevnejšie stisla jeho ruku. "Že ich to vôbec aj baví, sledovať nás, nie sme predsa žiadne hviezdy, nech sa starajú o seba!" zastrčila som si neposlušný prameň vlasov za ucho a potiahla Marca, smerom ku škole. Nebudem sa predsa tým zvedavcom vystavovať na oči. "Máš nejaké plány po škole?" spýtal sa ma zatiaľ čo sme kráčali ku škole. "Hhm... zatiaľ nie. Keďže sa však pýtaš, predpokladám, že nejaké plány pre mňa už máš." Pozrela som sa na neho a otvorila dvere do triedy. Prvú hodinu - dejiny- sme mali spoločnú. Rýchlo som vyhľadala dve voľné lavice pri sebe a ťahala Marca k nim. Chcela som, aby sme sedeli pri sebe, veď predsa spolu chodíme! Sadla som si a Marc si zatiaľ pritiahol stoličku od svojej lavici ku mne a pritiahol si ma bližšie k sebe. Veľmi rýchlo som pochopila o čo mu ide a záporne som pokrútila hlavou. "Ak si myslíš, že si na teba sadnem, tak si na omyle!" zasmiala som sa a on nešťastne zvesil plecia. "Škoda," pozrel na mňa ako ranené šteňa. Aj keď sa tomu pohľadu nedalo odolať, nemienila som si na neho sadnúť. Len som ho ľahko pohladila po líci prehrabla mu vlasy. "Nemrač sa, robí ti to vrásky! Mimochodom, ešte si mi neprezradil aké plány si nám pripravil na večer." Zvedavo som sa mu pozrela do očí a on sa vzápätí spokojne usmial. "Pôjdeme do kina!" oznámil mi slávnostne. "Piráti Karibiku - v neznámych vodách!" "Och, škoda, že tam už nehrá Orlando Bloom, aspoň by som sa mala načo pozerať." Povedala som zasnívane a Marc ma prebodol pohľadom. "Takže Orlando?! Chceš akože povedať, že by si sa radšej pozerala na nejakého debila s mastnými vlasmi ako na mňa? Idol polky dievčat našej školy?!" rozhorčoval sa a krútil pri tom hlavou. "Ale no tak, snáď len nežiarliš!" zasmiala som sa a natiahla k nemu ruku, on sa však odtiahol a naoko znechutene pokrútil hlavou. "Oh, come on! Ty predsa vieš, že si jediný." Nenápadne som sa k nemu posunula bližšie a sadla si mu na kolená. To ho prinútilo pozrieť sa na mňa, no ešte stále sa mračil. Taktiež som sa zamračila a sklonila som si mu hlavu na hruď. "Nehnevaj sa..." zašepkala som mu do košele a pobozkala ho na krk a perami mu prešla až k uchu. Jemne som mu zahryzla do ušného lalôčika a on pri tom spokojne zamrčal. "Ešte stále sa so mnou nerozprávaš?" zašepkala som mu do ucha a on sa striasol. Stále nič nehovoril len pokrútil hlavou. Vzdychla som si a opäť si zložila hlavu na jeho hruď. Počúvala som tlkot jeho srdca a opäť ignorovala pohľady, ktoré sa na nás upierali. Vydýchla som mu do košele a pritisla sa k nemu ešte bližšie. Sedeli sme tak niekoľko minút, až som napokon zacítila jeho pery vo svojich vlasoch a jeho ruku na mojom pleci, ako ma hladí. Spokojne som sa usmiala a pobozkala ho na priehlbinku medzi kľúčnymi kosťami. Boli by sme tak sedeli až dlhšie, no do triedy ako veľká voda vletel profesor. "Ashley, všetci sme radi, že si tak dobre rozumieš tuto s Marcom a očividne sa ti na ňom aj veľmi dobre sedí. Bol by ti však nesmierne vďačný, keby si si sadla na svoje miesto a pán Harrisom si odsunul stoličku k svojej lavici. Ďakujem za pochopenie!" zabodol do mňa svoje sýtozelené oči a kývol Marcovi, aby si presunul stoličku k svojej lavici. Vrátila som sa teda na svoju stoličku a uškrnula sa na profesora. Prišiel sem tento rok a mal len 25 rokov, takže sme ho brali ako za svojho. Jeho hodiny boli super a všetci sme ich mali radi. Vždy sme sa nasmiali a polemizovali o tom, akoby dopadli jednotlivé historické udalosti, keby sa niečo zmenilo, poprípade tam vstúpila ešte nejaká iná osoba. Jeho hodiny boli jednoducho skvelé! Kútikom oka som sa pozrela na Marca a on sa bez okolkov díval na mňa. Usmiala som sa a zbadala som ako mi posiela vzdušnú pusu. Pokrútila som hlavou a opäť venovala pozornosť profesorovi, ktorý sa na mne očividne dobre bavil, pretože mu veľmi "nenápadne" trhalo kútikmi úst.


Po skončení školy som počkala na Marca pri jeho aute a potom ma odviezol domov, kde sme strávili len pár minút na to, aby som sa mohla prezliecť. Marc sa usadil na mojej posteli a so záujmom si prezeral zariadenie izby. Ja som sa zatiaľ prehrabovala v šatníku a ukazovala mu jednotlivé časti oblečenia, ktoré som si chcela dať na seba. Na všetko mi prikyvoval, takže som mala vážne podozrenie, že to oblečenie ani nevidel, radšej som však tomu nevenovala pozornosť, pretože by to aj tak k ničomu neviedlo. Pritisla som si k hrudi čierno sivé tričko so širokými pásmi a biele pančuchy, potom som sa veľmi čudným spôsobom zohla po krikľavé conversy a odkráčala do kúpeľne. Keď som sa prezliekla, rýchlo som skontrolovala svoju tvár v zrkadle, naniesla som si na pery červený lesk a spokojne cmukla perami. Ešte som si upravila vlasy, aby nestáli na všetky smery a so zvodným úsmevom nakráčala späť do izby k Marcovi.

"Tak, ako vyzerám?" spýtala som sa ho a namotala si na ukazovák pramienok vlasov. Marc sa zasmial, zoskočil z postele ku mne a vášnivo ma pobozkal na pery. "Stačí ti toto ako odpoveď?" spýtal sa a opäť ma umlčal svojimi perami a jazykom vyhľadal ten môj. S radosťou som mu jeho vášnivé bozky oplácala a zaplietla si prsty do jeho pieskových vlasov. Aj keď ma bozkávanie nesmierne bavilo, ak sme chceli prísť do kina načas, mali by sme už vyraziť, a tak som bozk ukončila tým, že som ho pobozkala na pery a kývla smerom k oknu. "Mali by sme už ísť, inak prídeme neskoro." Neubránila som sa smiechu, keď som zbadala jeho nešťastný výraz. Radšej som ho však nekomentovala, len som ho stiahla za ruku a ťahala ho dole schodmi k jeho autu. Pred domom sme natrafili na Franka, tak som mu povedala, že ideme do kina, aby to vedel zopakovať rodičom, keď sa vrátia domov. Nevzrušene pokrčil plecami a kráčal k domu, akoby nás ani nevidel. "Hm, je v pohode?" kývol smerom k nemu hlavou Marc a ja som len pokrútila hlavou. "Netuším..." sledovala som ho, až kým za sebou nezavrel dvere a následne som nastúpila do auta.

Do kina sme dorazili dvadsať minút pred začiatkom filmu, takže sme akurát stihli kúpiť balíček pukancov a dve koly. Lístky kúpil Marc vopred, takže sme sa nemuseli zdržovať v obrovskom rade a šli rovno do sály, kde som ja hľadala naše miesta, zatiaľ čo Marc do svojich úst pchal nenormálne množstvo pukancov. Naozaj som nechápala, ako to môže do tých úst všetko natlačiť a vzápätí to ešte zaliať poriadnym dúškom koly. Keď začínal film, vrecúško už bolo poloprázdne, no keď som to povedala Marcovi, odbil ma slovami, ber to pozitívne, stále je poloplný! No nezabili by ste ho?!

Počas filmu som už radšej pukance držala v značnej vzdialenosti od neho, lebo by sa nestihlo ani nič udiať a už by som bola bez pukancov. Marc sa na mne očividne veľmi dobre bavil, čo naznačovali jeho neustále dvíhajúce sa kútiky úst, čo určite nespôsoboval Jack Sparrow. Pýtate sa ako je možné, že to viem? Jednoducho, pretože sa celú tú dobu pozeral na mňa a nie na plátno! A ak ste predpokladali, že počas filmu sa budeme venovať len svojim ústnym dutinám, ste naozaj na omyle! Len sme si párkrát preplietli prsty a vymenili si úsmev, čo naozaj nebolo často, pretože Marc sa stále rehotal ako najväčší idiot a neustále sa snažil vydrapiť mi sáčok s pukancami z rúk, čo dosť vadilo ľuďom, ktorí sedeli pri nás z oboch strán. On im však len venoval svoj "ja som tu hviezda" úsmev a ignoroval ich.

Po filme ma odviezol domov a ako správne vychovaný americký chlapec z predmestia, išiel ma odprevadiť až k dverám. Keď sme sa lúčili, sa však už nie veľmi slušne vrhol na moje pery a vtisol mi na ne vášnivý bozk, ktorý ani zďaleka nepripomínal nežnú pusu na dobrú noc. Zatiaľ čo sa mi snažil jazykom rozpojiť pery, neubránila som sa a začala som sa strašne rehotať, až sa odo mňa odtiahol so zhrozeným pohľadom.
"Čo ti je také smiešne, ak smiem vedieť?" spýtal sa ma držiac ma za driek a nechápavo krútil hlavou.
"To sa ma ešte aj pýtaš? Vrháš sa na mňa, ako srnec v období ruje!" odpovedala som mu medzi výbuchmi smiechu a tiež krútila hlavou.
"Tak teda prepáč, že chcem pobozkať svoje dievča!" zamrmlal urazene, stiahol ruky z môjho drieku a vybral sa na odchod. Slabo som si povzdychla a prekonala vzdialenosť, ktorú už medzi nami stihol vytvoriť. Zozadu som si ovinula ruky okolo jeho hrude a stojac na špičkách som mu zašepkala:
"Snáď by si sa na mňa kvôli tomu nehneval." Prešla som mu perou po ušnom lalôčiku a aj keď som mala ucho kdesi na jeho chrbte, veľmi dobre som počula vzdych, ktorý sa mu vydral z potvorených pier. Chytil ma za ruky a otočil sa tvárou ku mne. Nič však nespravil, len sa mi díval do očí a palcom mi hladil ruku zovretú v jeho veľkej dlani. Keďže sa tento raz nemal k činu, vytiahla som si jednu ruku z tej jeho a zdvihla ju k jeho tvári. Prstom som mu jemne prešla po celej bočnej línie hlavy a pritom ho jemne škrabkala. Marc spokojne zaklonil hlavu a ja som sa v tej chvíli znovu postavila na špičky a ľahko ho pobozkala. Okamžite pootvoril ústa, čím ma vyzýval k tomu, aby som mu do nich vsunula jazyk, no ja som to samozrejme nespravila. Len som mu na pery opäť vtisla ľahučký božtek a to zopár ráz zopakovala. Moja provokácia prebehla veľmi úspešne, keďže mi napokon ústa roztvoril jazykom on a moje jemné bozky sa zmenili na náruživé bozkávanie, ktoré ani jeden z nás nechcel ukončiť. Napokon sme sa však predsa len od seba odtiahli a zaželali si dobrú noc, tento raz už slovami!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ashley Ashley | Web | 3. září 2011 v 14:04 | Reagovat

Taká oddychovka teraz. Nič závažné sa nestalo akurát, že Ashley s Marcom začínajú byť trošku nadržaní :D Ktovie, kde to záájde nabudúce :D

2 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 3. září 2011 v 17:36 | Reagovat

Souhlasím s předchozím komentářem že začínají být trochu nadržení :D ale pohoda :D
A mimochodem nechtěla bych za nima čekat v autě při "polibku na dobré ráno" :D

3 zuzu zuzu | Web | 3. září 2011 v 19:44 | Reagovat

ozaj oddychovka... och ja by som brala kebyze uz konecne mam sa aj ja s kym dosyta vybozkavat ;)

4 Kirawa Kirawa | Web | 4. září 2011 v 12:08 | Reagovat

Lahoda :) Inak fakt túto poviedku píšeš krásne rýchlo, čo ma naozaj teší. A opäť sa jedná po kvalitnú kapitolku. Nechcela by som vedľa nich sedieť v kine - mala by som riadne nervy, keby ma niekto rušil takým správaním pri pozeraní Pirátov. xD

5 Dany :) Dany :) | Web | 4. září 2011 v 19:05 | Reagovat

super :D :D akurát som dočítala všetko čo som zameškala, ale pkoment máš iba tu :P0
je to skvelé, taká pohodička :) a aj ja sa pridávam k prvému komentu :D :D

6 Ronnie Ronnie | Web | 4. září 2011 v 20:29 | Reagovat

Ja tentoraz napíšem len jedno: PERFEKTNÉ!! ;)

7 LonelyGirl LonelyGirl | Web | 10. září 2011 v 14:41 | Reagovat

Nemala som čas si to prečítať celé, keď som tu bola minulý týždeň v nedelu, ale strašne som sa tešila, keď to dočítam a olala... kráásne.. smiala som sa ako slniečko na hnoji... tí dvaja sú spolu takí krásny :) a hento, že sa na ňu vrhá ako srnec v období ruji :DDDDDDDDDDD proste ja len "zííram" aký je v tejto časti super kontrast.. na jednej strane romantika, láska a na druhej vtipnosť a zábava :) z každého trošku a ver tomu, že hoci sa mi ťažko hľadá čas na náš blog, ktorý bohužial ideme  zjreme zrušiť, na toto čítanie si vždy nájdem, pretože ma to tak baví, že to zlhtnem na jeden šup ani enviem ako :) pokračuj! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama