16. Potrebuješ kontakt na očného?!

12. září 2011 v 15:22 | Aiko
Hello, hello!
Dnes tu máme o niečo dlhšiu kapitolu, tak dúfam, že si užite jej čítanie a poctíte ma dlhšími komentármi, keď som si už aj ja dala tak na kapitole záležať ;) Prajem príjemné čítanie :)




Nasledujúci víkend mal byť veľmi rušný. Hneď v piatok po škole som mala ísť na pláž, kde sa mala konať party, ktorá by oficiálne mala trvať do sobotňajšieho večera, no všetci dobre vedeli, že pre niektorých sa skončí až v pondelok ráno, príchodom do školy. Ja som však ostávala len do soboty, pretože na nedeľu som bola dohodnutá s Nikki a aj napriek tomu, že som s Kelly nehovorila od tej osudnej hádky, aj ona mala byť s nami, čo ma pravdupovediac dosť desilo a mala som z toho dosť zvláštny pocit. Snažila som sa však radšej na to nemyslieť a myseľ si zamestnať piatkom a sobotou. Party na pláži bola plánovaná pre takzvanú školskú elitu, ktorá zahŕňala chalanov z kapely a teda aj mňa, Kate, Melisu a Sandru a ešte pár vybraných ľudí, ktorí boli na našej škole proste in. Mala to byť party, na akú by som sa pred dvoma mesiacmi nemala šancu dostať a teraz som bola na čestnom liste pozvaných. Bolo to celé zvláštne, no nerobila som si z toho veľkú hlavu. Na to celé som sa tešila predovšetkým z jedného dôvodu, ktorý pravdepodobne ani nie je nutné menovať a predsa ho spomeniem! Marc!

Doteraz sme sa stretávali väčšinou na skúškach s kapelou, počas hodín a posledné dni aj po škole, no nikdy to nebolo veľmi dlho a to sa teraz malo zmeniť. Budeme spolu viac ako dvadsaťštyri hodín vkuse! Budú tam síce aj iní ľudia, no predsa! Budeme tam aj my dvaja a aj keď nepatrím k tým babám, čo si chalana uviažu na lano a zazerajú na každého, kto s ním príde do kontaktu, predpokladala som, že budeme väčšinu času spolu alebo teda, aspoň pri sebe. Vlastne som to vedela, stačilo sa mi na Marca pozrieť a v jeho žiariacich očiach som videla, že sa teší rovnako ako ja a nepustí ma od seba, nie pretože teraz, keď spolu chodíme, mu patrím, ale preto, že so mnou jednoducho byť chce.

V piatok po škole sme každý išli svojím autom domov, aby sme sa mohli prezliecť a vziať si potrebné veci. S Marcom sme sa dohodli, že sa o šiestej zastaví u mňa doma a na pláž pôjdeme spolu jeho autom a v sobotu ma hodí domov. Bolo by zbytočné brať tam aj moje auto a navyše, bála by som sa ho nechať na noc odstavené kdesi v piesku. Keď som prišla domov, zhodila som tašku s vecami zo školy na posteľ a šla do sprchy. Teraz som v nej však nestála pol hodinu, len som sa rýchlo umyla a zamotaná v uteráku som sa vrátila do svojej izby. Vytiahla som zo skrine tri tričká so špagetovými ramienkami, dvoje šortiek a jedny dlhé džíny, ktoré si oblečiem, keď bude v noci chladno. Tiež som si vzala jeden dlhší svetrík a zo spodku skrine som vytiahla žabky a čierne nízke conversy. Obliekla som si fialové plavky a na nohy si ešte natiahla sivé šortky, obula som si žabky a vrátila sa do kúpeľne, kde som si na tvár dala make-up, mihalnice si prešla riasenkou a keďže som mala fialové plavky, oči som si orámovala fialovou linkou a nakoniec som si pery pretrela leskom. Potom som si vysušila vlasy a učesala si ich do copu na bok hlavy a ten následne prešla žehličkou, aby bol pekne rovný. Keď som usúdila, že je všetko hotové a ja vyzerám znesiteľne, vzala som ešte z poličky opaľovací krém, zubnú pastu a kefku, kefu na vlasy, dezodorant voňavku a to nakoniec spolu s oblečením natlačila do veľkej plátenej tašky, ktorú som mala pripravenú na posteli. Potom som spolu s tou zišla dole a položila ju na jednu barovú stoličku v kuchyni. Do Marcovho príchodu ostávala ešte polhodina a tak som usúdila, že by nebolo od veci niečo zjesť. Otvorila som teda chladničku a vybrala z nej zeleninový šalát, ktorý ostal ešte od včerajšej večere. Spolu s ním som vytiahla aj fľašu minerálky, ktorú som si pritisla k bruchu, aby som mohla jednou voľnou rukou zavrieť dvere chladničky. Ako som ju však zatvárala, vykukla na mňa Frankova strapatá hlava a ja som od strachu nadskočila a fľaša minerálky spadla na zem.

"Ty si ma ale vyľakal!" skríkla som na Franka obviňujúco a teatrálne si tisla voľnú ruku na srdce, ktoré splašene bilo. "Sorry," pokrčil Frank bez emócií plecami a zdvihol sa po fľašu a položil mi ju na barový pult, za ktorý si následne aj sadol a zložil si naň hlavu. Znepokojene som sa ne neho pozrela a zamyslene vydýchla. Niečo mi na ňom nesedelo...Zložila som z misy so šalátom veko, vzala z linky vidličku, ktorú som zabodla do šalátu a spolu s ním som si sadla vedľa Franka. Zamyslene som pozorovala jeho zhrbené telo a akokoľvek som sa snažila prísť na to, čo sa deje, neprichádzala som na to, no napadlo ma niečo iné. Zošuchla som sa z barovej stoličky, prešla bližšie k Frankovi a strčila som sa do medzery medzi ním a barovým pultom. Zatlačila som dlaňami do jeho pliec, takže sa musel nadvihnúť a mne sa naskytol pohľad do jeho utrápených zelených očí. "Frankie, čo sa deje?" pokrútila som hlavou nad jeho výrazom a on len pokrčil plecami a povzdychol. V jeho očiach sa zaleskla slza a ja som šokovane vydýchla. "Frank...." zašepkala som ho a silno ho objala. Cítila som, ako sa ku mne pritisol bližšie a ako ovinul ruky okolo môjho chrbta. Zložil si hlavu na moje plece a potiahol nosom. Pocit, ktorý ma ochromil mi úplne zobral všetky slová a tak som sa tiež ešte bližšie k nemu pritisla a rukami mu jemne prechádzala po chrbte. Po pár minútach som cítila, že už nie je taký napätý a tak som povolila objatie, no on sa ku mne znova pritisol a ja som už naozaj nevedela, čo robiť! Teda nechápte to tak, že by mi vadilo, že sa objímame, ja len...vedela som, že sa niečo deje. Keď sa totižto môjmu bratovi tisnú do očí slzy, má to vážny dôvod!

"Chceš o tom hovoriť?" zašepkala som mu do trička a práve v tom zazvonil zvonček pri dverách. "Ignoruj zvonček a odpovedz!" dodala som ešte skôr, než stihol odpovedať. Začula som ako sa trpko zasmial a vzápätí pokrútil hlavou. "Nechcem o tom hovoriť, nie teraz..." povedal zachrípnuto a zdvihol hlavu, aby sa mi pozrel do očí a znova sa ozval zvonček. "Choď mu už otvoriť, lebo sa z neho nezbláznim nie len ja, ale aj náš zvonček!" kývol hlavou k dverám a usmial sa. Tento raz už svojím úsmevom, ktorý bol predsa len trochu pokrivený a išiel z neho smútok. "Tak teda dobre." Prikývla som a išla otvoriť dvere, kde už čakal netrpezlivý Marc.

"Ahoj kráska," vošiel so šibalským úsmevom do vnútra. Keď som videla jeho do smiechu zvlnené pery, neubránila som sa a vtisla som mu na ne dlhý bozk, ktorý mi on s radosťou oplatil. Pritiahol si ma bližšie k sebe a náš bozk bol čoraz intenzívnejší a boli sme na sebe úplne natlačení. Napokon som sa ale predsa od neho odtiahla a pohladila ho po líci. "Ahoj," usmiala som sa. "Vezmem si veci a môžeme ísť, okej?" spýtala som sa, no ani som nepočkala na jeho odpoveď a bežala do kuchyne pre tašku s vecami. Keď som ju brala, pohľad mi spočinul na šaláte a zahryzla som si do pery. Nestihla som z neho nič zjesť, schmatla som teda do ruky vidličku a rýchlo zjedla pár súst. Potom som ešte aj s taškou prebehla do obývačky, kde už pri telke sedel Frank. "Ak by si sa predsa len chcel porozprávať, stačí zavolať." Zozadu som ho objala a vtisla mu na líce slabý bozk. Frank len neprítomne prikývol a ja som pochopila, že nemá význam mu ešte niečo hovoriť. Hodila som na neho ešte posledný pohľad a šla za Marcom. Ten okamžite natiahol ruku po tašku s mojimi vecami a podržal mi dvere. "Aký je len z teba gentleman." Pobavene som sa zasmiala a vytiahla z vrecka jeho džínsov kľúče od auta a s radosťou sa nasáčkovala na miesto vodiča. Marc hodil moje veci na zadné sedadlo a prekvapene zastavil pri dverách. "Ehm, ja som spomínal niečo o tom, že budeš šoférovať?" nadvihol krútiac hlavou jedno obočie. "Nie, ja som si to práve vymyslela!" vyplazila som na neho jazyk a naštartovala. "Tak sa teda pohni fešák, inak ťa tu nechám!"

Marc si porazenecky vzdychol a prešiel okolo auta, aby mohol zaujať, podotýkam s obrovským nadšením, miesto spolujazdca. "Radím ti, aby si sa pripútal!" kývla som hlavou na pás, hompáľajúci sa po jeho boku a prudko dupla na pedál. Okamžite sme sa vyrútili z príjazdovej cesty nášho domu a uháňali smerom k pláži. Užívala som si opojný pocit z riadenia a cítila som na sebe Marcov pohľad, a vzápätí jeho ruku, ktorá chytila tú moju na radiacej páke. Odvrátila som pohľad od cesty a pozrela sa na neho. Bol bokom natočený ku mne a podrobne si ma prezeral. "Čo upútalo tvoj pohľad?" spýtala som sa a opäť sa vrátila pohľadom na cestu ubiehajúcu pod kolesami auta. "Tvoje oči," povedal po chvíli a usmial sa. "To ako sa usmievajú, aj keď sa tvoje pery nehýbu, z toho viem, že si šťastná."

Šokovane som sa neho pozrela. Prekvapilo ma, že si vôbec niečo také všimol. "Povedal som snáď niečo zlé?" povedal trochu vydesene a ja som okamžite pokrútila hlavou. "To nie! Ja len...len, že kto by to povedal, že Marc Harrisom je romantik..." povedala som zamyslene a odbočila na cestičku, ktorá smerovala k miestu, kde sa mala konať party. "To všetko je tvoja zásluha." Povedal, keď sme vystúpili z auta a opäť vzal tašku s mojimi vecami a ešte aj svoje veci, všetko si to prehodil cez jedno plece a natiahol ruku, do ktorej som mu vložila kľúče od auta a on si ich strčil do vrecka. Na pláži bolo zatiaľ len niekoľko ľudí a tak sme sa rozhodli, že sa na chvíľu prejdeme po pobreží. Veci sme si zložili do jednej z chatiek, ktoré boli pre nás rezervované a prechádzka mohla začať. Mark ma okamžite chytil za ruku a druhou rukou ma objal okolo pásu. "Už som ti dnes povedal, že si krásna?" zadíval sa mi do očí a jemne ma pobozkal. "Hmm...nespomínam si." Zašepkala som a užívala si omamný pocit z jeho bozku, ktorý som stále cítila na perách. Pocit oveľa krajší, ako vylízané hrdlo, ktoré vám ostane po vášnivom francuzáku. Pri tej myšlienke som sa neubránila smiechu a vyprskla som. "Si v pohode?" spýtal sa zo smiechom Marc a pozorne si ma prezrel. "Mhm, som, len ma niečo napadlo a zbytočne by si sa pýtal čo, pretože ti to aj tak nepoviem!" zaškerila som sa a vytrhla som sa mu z objatia. Zkopla som si z nôh žabky, schmatla ich do ruky a vošla do oceánu. Voda bola príjemne teplá a ja som do nej s radosťou kopla. Pozorovala som kvapky, ktoré sa rozprskli a vzápätí sa znovu vrátili do oceána, a to mi prinášalo nesmiernu radosť. Zopakovala som to niekoľkokrát, až si mi okolo brucha omotal ruky Marc a stiahol ma do objatia. Oprela som mu o hruď a chytila ho za ruky, ktorými ma objímal. Spokojne som zatvorila oči a užívala si slnečné lúče, ktoré ma hladili na tvári. Stáli sme tam objímajúc sa niekoľko minút, až sme napokon začuli ako na nás volá od chatiek Kate, a tak sme museli prerušiť príjemnú činnosť a presunúť sa na začínajúcu party.

Do deviatej večera sa nás nazbieralo okolo dvadsať a to už bola party v plnom prúde. Všetci sa zabávali, čo bolo z dostatočnej miery zásluhou piva, ktoré od niekoho zohnala Kate, a na viac sa nič nepýtal. Všetci sme dobre vedeli, že Kate vie zohnať všetko, doslova všetko! Z chatky chalani vyniesli vežu a z tej sa teraz ozývali rôzne piesne, na ktoré zopár ľudí tancovalo. Niektorí si na ohni opekali špekačky a zvyšok z nás len tak sedel, rozprával sa prípadne sa šiel kúpať. Jednoducho povedané, bola to party, na ktorej si každý našiel to svoje a bol spokojný. Ako som predpokladala, s Marcom sme boli spolu, Marc sedel za mnou a ja pred ním, opierajúc sa o jeho hruď, ktorá bola veľmi príjemným vankúšom. Okrem toho, že som sa len opierala o Marca a užívala si krásny večer s ním, neustále bol pri nás niekto, kto sa chcel so mnou rozprávať, čo ma už dosť otravovalo, no radšej som to len trpezlivo znášala a počas toho mi Marc stále šepkal, že som hviezda školy, tak si to mám užívať. To, že mi to stále opakoval ma však nútilo myslieť na to, že každá hviezda raz vyhasne a napokon aj spadne...

Z myšlienok o padajúcich hviezdach ma vyrušila Kate, ktorá zastala pred nami a natiahla ku mne ruku s načierno nalakovanými nechtami. "Sorry, že vás ruším hrdličky, ale chcem prehodiť tuto s našou hviezdičkou zopár slov." hovorila hlasom, z ktorého doslova ťahala pohŕdavosť. Otočila som sa tvárou k Marcovi, ktorý sa na mňa znepokojene pozrel a potom som sa pozrela na Kate a jej vytŕčajúcu sa ruku. Zaprela som sa dlaňou do piesku a bez jej pomoci som sa zdvihla zo zeme. Usmiala som sa ešte na Marca a nasledovala som Kate, ktorá už bola niekoľko metrov predo mnou.

"Ako vidím, tak si užívaš to, ako ťa všetci uctievajú." Zasyčala na mňa, keď sme boli už dostatočne ďaleko. "Tak v tom prípade, máš asi problémy so zrakom!" povedala som jej rovnakým tónom. Fakt som neznášala, keď sa ku mne niekto správal, akoby som bola odpad! "Ach, prosím ťa, predo mnou sa nemusíš na nič hrať." Pokrútila hlavou a spravila krok bližšie ku mne. "Možno je z teba hotový každý, kto sa dnes na teba pozrie a možno si si Marca omotala okolo svojho chudého prsta, no ja nie som sprostá!" doslova na mňa syčala a mne to už fakt liezlo na nervy a tak som ju prerušila: "Si istá, že nie si sprostá? Pretože teraz sa správaš ako najväčšia krava, Katherine! Vôbec ma nepoznáš, tak sa láskavo prestaň tváriť, akoby si zožrala všetku múdrosť sveta a daj mi pokoj! Naša priateľská konverzácia práve skončila. Maj sa!" otočila som sa na päte a kráčala späť k chatkám a k Marcovi, akosi som cítila potrebu byť s ním, schúliť sa v jeho objatí. Za chrbtom som ešte začula jej varovanie, aby som si dávala pozor!

Keď som bola už len pár krokov od Marca, zbadala som ako sa postavil a kráčal mi na proti. Zastala som teda na mieste a počkala, až kým bude pri mne. "Čo chcela tá mrcha?" spýtal sa ma a hlavou kývol ku miestu, kde ešte stále stála Kate. "Nič podstatné, len hlúpe reči." Nasilu som sa usmiala a prešliapla na nohe. "Teraz sa smejú len tvoje pery, no oči máš smutné! Určite si v pohode?" prešiel ešte krok ku mne a zadíval sa mi hlboko do očí. Slabo som vydýchla, omotala si ruky okolo jeho širokého chrbta a zamrmlala mu do košele: "Teraz už áno."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 12. září 2011 v 15:29 | Reagovat

bože to je kravka :P a Marc je vážně zlatý když jí říkal to s očima, ach i já chci! :D :D :D

2 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 12. září 2011 v 15:29 | Reagovat

jo a mimochodem...krásná kapitola ;)

3 zuzu zuzu | Web | 12. září 2011 v 20:22 | Reagovat

neviem ci som uz chvalila design, ak nie, tak teraz chvalim, je krasny, taky jemny ale velmi sa mi pacia tie farby ako ladia ;)
a kapitolka dobra, aj ja chcem objatie od takeho Marca... :D a Kate by som mala nutkanie jednu vychovnu strelit :D

4 Ronnie Ronnie | 12. září 2011 v 21:25 | Reagovat

Hneď na začiatok: krásna kapitola. Alebo by sa viac hodilo slovo pekná... neviem, prišla mi hrozne romantická, taká jednoduchá a zároveň aj smutná, keď sa Frank trápil. Možno mohla viac pomôcť, ale to sa mi asi len zdalo... veď nie sme všemohúce bytosti a niekedy človek potrebuje byť sám ;) Vážne, Veji, toto bola naozaj príjemná kapitola... dúfam, že budeš v tejto párty aj pokračovať :)

5 Dany :) Dany :) | Web | 13. září 2011 v 19:42 | Reagovat

krásne a dlhé ^ ^ Kate je strašná krava, ale teším sa na nasledujúcu kapitolku, už len kvôli tomu stretku s Kelly :D :D
A s Marca sa jaký romantik vyk+ul, veď sa len objímajú a bozkávajú o všetky tie sladké veci okolo toho :D :D
a chduáčik Frank, čo je sním? .... dúfam, teda že pridáš novú kapitolku čo najskôr, lebo to chcem strašne vedieť :D

6 Kirawa Kirawa | Web | 14. září 2011 v 19:13 | Reagovat

Ja som veľmi zvedavá, čo trápi Frankieho. Kate je krava, to už tu odznelo párkrát. No a som zvedavá s čím nás prekvapíš v ďalšej kapitole :D inak krásna kapitola :) opäť sa to v pohodke čítalo :)

7 LonelyGirl LonelyGirl | 15. září 2011 v 13:04 | Reagovat

Už som to prečítala v ten deň, čo si to tu pridala, ale nemala som čas okomentovať to :) Katherine ma totálne dostala! :D krava jedna ako bolo povedané vyšie, čo si o sebe myslí? :D ona podľa mňa bude bojovať o Marca :D och, bodaj by jej zlomil nohu mikrofónom :D musím povedať, že som tak strašne zvedavá, čo trápi Franka :/ Chudáčik, o aj plakal.. som strašne zvedavá, dúfam, že jej to čoksoro povie :) teším sa, čo bude ďalej :)

8 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 23:03 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama