17. Už to nie je to, čo bývalo

10. října 2011 v 15:11 | Aiko
Kapitola, pri ktorej som bola sama nervózna z toho, čo som v nej písala. Aj keď začiatok je fakt sladký :) Ale tak, všekto má svoj význam, rovnako ako dej tohto príbehu. Prajem príjemné čítanie, aj keď zase nie až tak príjemné :D

Btw Ospravedlňujem sa, že ju pridávam až po takom dlhom čase, čo uplynul od šestnástej kapitoly no akosi nebol čas a dnes, na poslednej hodine som si uvedomila, že mi Ashley a Mar strašne chýbajú, taže sa pokúsim dnes dopísať 21. kapitolu, ktorú mám už rozpísanú asi mesiac :D




Hoci som mala domov prísť už v sobotu večer, Marc ma odviezol až v nedeľu skoro ráno, pretože v sobotu trošku viac pil, a tak sme nechceli nič riskovať. Vstali sme krátko pred ôsmou, umyli si zuby a pred pol deviatou sme už mohli vyraziť. Ak sa teraz čudujete, prečo som na začiatku spomínala "skoré ráno", tak odpoveď je, že pre mňa deň začína až nejak no...dajme tomu, že okolo obeda - som totižto veľký spáč! Keď sme odchádzali, všetci ešte spali, bola to proste dlhá noc, z ktorej sa treba poriadne vyspať. Potichu sme sa teda vytratili a nechali nič netušiace osadenstvo ponorené v ríši snov. Síce sme im povedali, že ráno odídeme, bolo zrejmé, že nikto z nich si to po všetkom čo sa dialo v noci, pamätať nebude. Cestou ku mne som už nešoférovala ja, ale s radosťou som to prenechala Marcovi. Akosi som na to nemala náladu. Zamyslene som sa dívala pred seba a aj keď som nechcela, na myseľ sa mi stále tlačili slová, ktoré mi povedala Kate.

Je snáď možné, žeby to všetko čo posledný mesiac aj pár dní robím bola len pretvárka? Samozrejme, že som sa zmenila, no nič sa predsa nehrám! Som to stále ja, len, len som iná. No aj keď som sa zmenila, to predsa neznamená, že sa na niečo hrám. To, ako sa teraz správam je len časť mňa, ktorá ešte nemala šancu sa prejaviť! Áno, presne tak to je. Nikdy som sa na nič nehrala a ani to nemám v pláne. Vyhovuje mi môj život, v poslednom čase viac, ako predtým, tak nechápem, čo by som na ňom mala meniť alebo snáď niečo prekrúcať. Kate má len debilné reči, nič o mne nevie!

Marc zastal na začiatku cesty na našej ulici a zatiahol to ku chodníku. Otočil sa ku mne tvárou a mlčky sa na mňa pozeral. Prišlo mi to zvláštne a tak som sa pomrvila na sedadle a spýtavo na neho pozrela. "O čom premýšľaš?" posunula som sa k nemu trochu bližšie, no aj tak som mu bola dosť ďaleko, pretože sa ku mne natiahol. Čakala som, že ma ide pobozkať, no on spravil niečo úplne iné. Roztiahol ruky a stiahol si ma do objatia. Prekvapene som mu vydýchla do pleca a omotala si ruky okolo jeho chrbta. Privinula som si hlavu na jeho plece a privrela oči. Vdychovala som do seba jeho vôňu a užívala si zimomriavky, ktoré spôsobovali jeho prsty na mojej šiji a celom chrbte. Nadvihla som hlavu a natiahla ruku k jeho tvári. Vyzeral tak neuveriteľne sladko so strapatými vlasmi, ktoré mu stáli na každú stranu a mierne rozospatým výrazom, nad ktorým sa ani nedalo čudovať. Veď spal len pár hodín, teda my obaja! Prstami som prehrabla jeho pieskové vlasy a pohladila ho po líci, zatiaľ čo on len nehybne sedel a díval sa mi do očí. Nemohla som odolať a pobozkala som ho. Cítila som, ako sa jeho pery zvlnili do úsmevu a bozk mi oplatil. Tiež som sa usmiala a on ma znovu pobozkal, tak sladko, ako ešte nikdy pred tým. Chytil moju tvár do oboch dlaní a aj keď jeho bozk nabral na intenzite, stále bol jemný. Vydýchla som do jeho pootvorených pier a špičkou jazyka sa dotkla toho jeho. Marc roztúžene vzdychol a prstami ma pohladil po tvári, čo ma zašteklilo a ja som sa rozosmiala. Trochu som sa odtiahla, načo sa Marc hneď zamračil, znova som sa usmiala a preplietla si s ním prsty a tak stiahla jednu jeho ruku z mojej tváre.

Druhou rukou mi však stále prechádzal po línii líca až po bradu a neprestával sa mi pri tom dívať do očí, akoby od nich ani nedokázal odtrhnúť zrak. Zhlboka sa nadýchol a hoci som nechápala ako to je možné, no zadíval sa mi ešte hlbšie do očí. "Sám sa čudujem tomu, čo teraz poviem, no aj keď sme spolu len pár dní, ja..." pokrútil hlavou, akoby chcel poprieť myšlienku, ktorá zostala nevypovedaná na jeho perách. "Ja, zaľúbil som sa do teba Ashley, nemôžem sa zbaviť toho pocitu!" pokrčil plecami a povzdychol si. "Marc..." zdvihla som ruku k jeho tvári a jemne ho pohladila. Zadívala som sa mu do očí, v ktorých sa zrkadlili obavy, akoby mal pocit, že sa postavím a utečiem mu, presne ako vtedy na koncerte... Tak isto ako on, zhlboka som sa nadýchla a prikývla. "Ľúbim ťa." Usmiala som sa a kdesi vnútri som počula hlások, ktorý potvrdzoval to, že moje slová boli úprimné. Naozaj som sa do neho zaľúbila.


Doma som sa rýchlo osprchovala, obliekla si dlhé čierne tričko s kráľovskou korunou, ktoré mi siahalo takmer až po kolená, a tak vôbec nebolo vidno šortky, ktoré som mala pod ním. Na nohy som si dala dlhé čierne nadkolienky s bielymi pásmi, obula si nízke čierne conversy, na ruku som si navliekla dva zlaté náramky a uháňala do kuchyne, kde otec čítal noviny. Rýchlo som ho pozdravila a odpila si z pariacej kávy, ktorá stála pred ním. "Od kedy ty piješ kávu?" prekvapene na mňa pozrel a poskladal noviny, ktoré následne položil pred seba. "A kam zase ideš?!"

"Idem von s Nikki a" nakrčila som nos. "S Kelly." Pokrčila som plecami a sadla si oproti nemu. Z košíka som vytiahla jeden croisant a namočila ho do nutely, ktorú očividne na stole nechal Frank, vďaka mu! "To sa mi snáď zdá! Naposledy som ťa doma videl vo štvrtok, aj to len na večeri, pretože po nej si musela ísť von s Marcom a teraz si len pred chvíľou prišla domov a už zase niekam utekáš!" rozhodil rukami a postavil sa zo stoličky, berúc do rúk kávu, ktorú som mu však vytrhla z ruky s bojovým výrazom. "Nechaj mi ju!" povedala som s plnými ústami a odchlipla si z nej. "Od kedy vlastne piješ kávu?!" zazrel na mňa a následne na šálku kávy, ktorú som položila pred seba. "Len v núdzových prípadoch.." pokrčila som plecami a znova namočila croisant do nutelly. Akurát som si chcela odhryznúť, keď mi zavibroval mobil. Chytila som teda croisant medzi zuby a prečítala správu od Nikki. Vraj sú hneď pri mojom dome, tak ich mám čakať. "Musím už ísť! Maj sa!" povedala som ešte stále s croisantom v ústach, no následne som ho musela chytiť do ruky, aby som si mohla odpiť z kávy, potom ho znovu strčiť medzi zuby, zhrabnúť kabelku s peňaženkou a bežať pred dom, kde práve na príjazdovej ceste brzdila Nikki. Dojedla som posledné dve sústa, utrela si ústa od nutelly a s mávaním som kráčala k jej autu.

"Kelly ti s radosťou prenechala miesto spolujazdca." Stiahla okno a kývla hlavou vedľa seba. Prikývla som, otvorila si dvere a ešte som ani nestihla poriadne nastúpiť a Nikki už mala nohu na pedáli a uháňali sme preč. Ona proste musela riadiť ako najväčší blázon! Zaujímalo by ma, ako by sa tváril Marc, keby jeho auto chcela šoférovať ona. Pri predstave jeho výrazu som sa musela veľmi kontrolovať, aby som sa nezačala rehotať, čím by som si okamžite zaslúžila zazeranie, prípadne ešte nejakú poznámku od Kelly, ktorá na mňa už vlastne zazerala zo zadného sedadla. "Ahoj." Pozdravila som jej odraz v zrkadielku a na moje začudovanie som dostala aj odpoveď! Nezrozumiteľné zamrmlanie - aj to je však úspech!

Nikki zaparkovala v podzemných garážach nákupného centra a nákupy sa mohli začať. Prešli sme asi dvadsať obchodov, a to nepreháňam, ale asi klamem, lebo ich mohlo byť aj viac! Nikki bola ovešaná rôznymi taškami, ktoré musela držať v oboch rukách a dve som jej dokonca musela vziať aj ja. Tak to dopadne, keď dáte dievčaťu kreditku so slovami, nech minie všetko, čo na nej je. Kelly si niesla štyri tašky v ktorých mala jedny šortky, dve tielka, jedny topánky a ešte bižutériu, ktorej nemohol chýbať prívesok a náušnice so znakom Peace. No proste hippies... Ja som však, na rozdiel od nich, nemala žiadnu tašku. Nemala som vôbec náladu na nákupy a celkovo som sa cítila dosť zvláštne. Predsa som si však kúpila dva náramky, ktoré som si rovno založila na ruku a nemusela som sa zaťažovať so žiadnymi taškami a podobnými somarinami.

Ďalšou zastávkou mala byť pizzéria a tam som odmietala ísť s tonou nákupných tašiek, tak som Nikki vnútila nápad, že by si ich mala odniesť do auta, čo sa jej však nepozdávala, lebo do garáží je to ďaleko! To ma naštvalo, a tak som si od nej vypýtala kľúče od auta, nepochopiteľným spôsobom som do rúk vzala všetky jej nákupné tašky - a že ich teda bolo veľa - a so šírkou takmer dva metre som kráčala k eskalátoru, ktorý viedol priamo do garáží.
Dotackala som sa až k autu, kde som musela taška zhodiť na zem, aby som mohla otvoriť kufor. Keď sa mi to podarilo, nahádzala som všetky tašky do kufra a na koniec som ešte musela vynaložiť dosť veľkú silu na to, aby som zavrela kufor. Ako, dočerta, mohla nakúpiť tak veľa vecí?!

Ako na potvoru, práve keď som zamkýnala auto, zavibroval mi mobil. Čím to je, že zazvoní vždy vtedy, keď ho najmenej treba?! Večná otázka...vytiahla som ho teda z vrecka...volal mi Marc. Hnev ma okamžite prešiel a prijala som jeho hovor. "Ahoj," pozdravil ma hneď ako som zdvihla. Pri zvuku jeho hlasu som sa usmiala a tiež ho pozdravila. "Ako je na nákupoch?" spýtal sa ma a okrem jeho hlasu som počula ešte...oceán. "Myslela som, že to bude lepšie...ty si sa vrátil na pláž? Počujem vlny." Spýtala som sa zvedavo. "Nie aj áno." Počula som, ako sa zasmial. "A to je už ako možné?" tiež som sa usmiala a oprela sa chrbtom o bok auta. "Som na pláži, ale nie s deckami. Išiel som sa prejsť, spomínať, aby som bol presný." Vysvetľoval mi. "A na čo spomínaš?" spýtala som sa, aj keď odpoveď som tušila. "Na teba, samozrejme, na to, že mi chýbaš - teda na to skôr myslím, spomínam na to, čo si mi povedala ráno..."

"Chcela by som byť teraz s tebou." prerušila som ho a vzdychla si. "Vydrž to do zajtra, po škole môžeme niečo podniknúť." Povedal a ja som prikývla. "To bude skvelé, už musím ísť, baby na mňa určite netrpezlivo čakajú. Ešte nás čaká pizza a kino..." hovorila som, zatiaľ čo som už kráčala k eskalátoru. "To neznelo veľmi nadšene." Povedal a ja som si vedela predstaviť, že pokrčil čelom. "Asi preto, že nadšená ani nie som. Celé to je akési divné, akoby sme boli len cudzinky, Kelly neustále zazerá a Nikki, tá sa snaží. Aj tak mi to však príde umelé. Už to nie sme my, aké sme bývali." Pokrútila som hlavou a vystúpila z eskalátoru. "Tak sa s nimi porozprávaj, určite to vyriešite." Hovoril, zatiaľ čo som kráčala k pizzérii, kde som videla sedieť Kells s Nikki. "Ach, Marc, nemám náladu rozprávať sa o tom, dnes nie...už ich vidím, tak budem musieť končiť." Prehrabla som si vlasy a zovrela kľúče, ktoré som držala v ruke. "Tak teda dobre, ľúbim ťa a posielam bozk." Pri tých slovách som sa musela usmiať. Znelo to tak pekne... "Aj ja ťa ľúbim, vidíme sa zajtra." Vopchala som telefón do vrecka šortiek a vošla do pizzérie. Ani som si nestihla sadnúť a už na mňa spustila Kelly: "Kde si tak dlho? Už tu na teba čakáme 10 minút! Dokonca sme ti museli objednať aj pizzu, aby sme nemuseli čakať ešte dlhšie." Takmer na mňa kričala a bola by aj pokračovala no zastavila ju Nikki. "To stačí Kelly, nečakali sme až tak dlho!" pokrútila hlavou a otočila sa na mňa. "Tak, ako to ide s Marcom?"

"Je to fajn, vlastne, viac než fajn." Pokrčila som plecami a porozhliadla sa po pizzérii. "Je to fajn, vlastne, viac než fajn..." napodobnila ma Nikki. "To je akože všetko čo nám povieš? Si robíš srandu!" pokrútila nešťastne hlavou a ja som si povzdychla. Jedna moja časť jej chcela toho tak strašne povedať, to aké to bolo úžasné, keď mi ráno povedal, že sa do mňa zaľúbil, ako dobre mi je, keď som pri ňom. Že som sa cítim naozaj šťastná, keď sme spolu... Druhá časť však na sebe vnímala Kellyn prepaľujúci pohľad a počula nadávky a sarkastické poznámky, ktoré ešte nestihla povedať. Tak som len pokrčila plecami a pokračovala v prezeraní pizzérie. Keď nám doniesli pizzu, mlčky sme ju zjedli. Teda skutočne jedla len Nikki, Kelly zjedla polku a ja, ja som nebola schopná jesť, no prinútila som sa zjesť aspoň dva kúsky. Na kino sme sa napokon vykašľali. Ani jedna z nás nemala náladu pozerať nejaký debilný film a tváriť sa, že sme super kamarátky. Ako prvá to dala najavo Kelly, ktorá vyhlásila, že je to zbytočné a chce ísť domov. Mne to bolo jedno a tak sme šli domov. Najprv vysadili mňa a potom išla Nikki odviezť Kelly. A to bol koniec hrozného dňa, ktorý začal tak nádherne...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 10. října 2011 v 15:56 | Reagovat

Oooooch to jak jí řekl, že jí miluje...to bylo také sladké...úplně jsem si to uměla představit...nádherná kapitola :)

2 Ronnie Ronnie | Web | 10. října 2011 v 16:57 | Reagovat

Zdá sa mi to prirodzené, neviem prečo. Keď sa dievča zaľúbi, kamarátky idú bokom, čo je dosť smutné a priznám sa ti, mať takú kamarátku akou je Kelly, asi sa na ňu vykašľem prvá... :D Ale musím priznať, že začiatok bol naozaj krásny ;) A o lepšom počte kapitol ti tu nebudem písať, lebo to odo mňa vyznie naozaj blbo :D:P

3 Huyana Huyana | Web | 10. října 2011 v 20:58 | Reagovat

Uf, ten koniec je dosť blbý. ???  Ale pamätám si, že som už zažila ten pocit: byť s kamoškami a pritom sa cítiť akoby to už neboli kamošky. Také tie pohľady a nepovedané slová, problém nájsť nejakú tému a to ticho... no nie je to nič príjemné. :-(
Ale začiatok bol ohromne romantický. :-) :-) Really Like it!

4 Ronnie Ronnie | Web | 11. října 2011 v 18:06 | Reagovat

Viééém, ale za to môže Andy a všetky české blogy, na ktorých čítam poviedky! :D Ale toto ti uznávam, treba ma vždy upozorniť, keď tam je niečo české, aby som sa spamätala a inokedy to už nenapísala... Aj keď niektoré slová sú perfektné práve v čestine :P
Ďakujem za komentár a dnes dokonca aj za upozornenie ;)

5 Dany Dany | Web | 11. října 2011 v 18:24 | Reagovat

tá kelly ma už poriadne štve, čo má ona s tým marcom furt? - dúfam, že sa čo najskôr dozvieme ako to vlastne je :-)
a kapitolka bola skvelá ako vždy a poprosím novú kapitolku čo najskôr :D

6 zuzu zuzu | Web | 11. října 2011 v 23:17 | Reagovat

myslim, ze tie charaktery mas na zaklade vlastnych skusenosti, vsak? :) inak ten zaciatok bol krasny ;) a ten koniec, no... povedzme ze mi to silne pripomenulo par vlastnych spomienok na podobne pokusy o obnovu priatelstva, ktore ale uz nikdy nebude tym, cim byvalo... ludia sa menia a nie kazdy to dokaze pochopit a prijat... ;)

7 Kirawa Kirawa | Web | 17. října 2011 v 15:53 | Reagovat

Kelly mi lezie riadne na nervy!!!!! ach blbá blbá baba.....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama