Časy sa zmenili a my s nimi...

2. října 2011 v 13:59 | Aiko
Dear Diary..



Možno si niektorí pamätáte, že sa tu v jednom článku objavila zmienka o tom, že vnímam, že som sa dosť zmenila v istých veciach. Včera večer som zažívala niečo naozaj neuveriteľné a hoci to je neopísateľné, cítim, že vypísať sa z toho musím. Tí ktorí poznajú tento blog už dlhšiu dobu si určite spomínajú, že tento blog býval dosť depresívnym miestom, plný básní naplnených bolesťou a smútkom, ktorí z toho priam až kričal. Ak ste však pozorní určite vám neuniklo, že už dávno sa tu niečo také depresívne neobjavilo.

Neviem presne určiť, kedy sa to zmenilo. No viem, čo bolo toho príčinou a som tej príčine a Tomu, kto to spôsobil nesmierne vďačná. Teraz si asi myslíte, že som našla lásku svojho života a vlastne sa ani nemýlite. Naozaj som našla lásku, lásku, ktorú mi však nemôže dať žiaden človek. Je to láska, zohrievajúca moju dušu a srdce, láska vďaka ktorej sa cítim ľahšia, ako períčko.

Vďaka Nemu som pochopila strašne veľa vecí, včera som si konečne mohla úprimne povedať, že som šťastná, že bývam tam, kde bývam. Hoci je to odporne malé mesto, kde sa nedá nič poriadne robiť, sú tu úžasní ľudia a ja som hrdá na to, že ich môžem volať svojimi priateľmi. Sú tu ľudia, o ktorých viem, že budú stáť pri mne, keď to budem potrebovať. Uvedomila som si, že bolo dobre, keď skončilo moje priateľstvo s jednou osobou, ktorá toto možno aj bude čítať a možno ju toto raní, no jednoducho viem, že to priateľstvo nebolo správne. Bránilo mi to ísť v živote po tej správnej ceste, možno aj práve kvôli nemu sa zo mňa stala tá mŕtva bábka, čo nenachádzala v živote radosť a videla všetko len v čiernych tieňoch.

Hlavné však je, že to všetko sa zmenilo a ja konečne cítim, že žijem. Usmievam sa! A nie preto, lebo to odo mňa ostatní očakávajú. Usmievam sa preto, lebo sa cítim šťastne. To čo cítim, pochopí len to, kto to cíti tiež a ja viem, že okolo mňa sú ľudia, ktorí to cítia, ktorí rozumejú tomu, čo zažívam. Ktorí vidia, že som znova šťastná a že som sa zmenila, k lepšiemu. Konečne sa cítim ako normálny človek a nie ako kôpka nešťastia, ktorá sa nevie radovať zo života.

Naučila som sa vidieť svet v zrnku piesku, naučila som sa radovať z maličkostí. Pochopila som, že som šťastná za život, ktorý žijem. Ten nie je jednoduchý, viem to ja a vie to pár ľudí, ktorí to zistili sami. No aj v ťažkostiach, ktoré som zažívala a ešte stále tu okolo mňa poletujú a tak skoro sa ich nezbavím, som sa naučila nachádzať radosť z tých dobrých vecí, čo sa dejú okolo mňa. Cítím neuveriteľnú radosť, keď som s ľudmi, ktorí zažívajú to isté s ľuďmi, ktorí si prešli svojimi trápeniami a naučili sa život, za to stojí.

Viem, že On stojí pri mne, dýcha vo mne a ja dýcham v ňom.

Viem, že keď spadnem, On mi pomôže vstať.

Viem, že keď to budem potrebovať, On otvorí svoju náruč a ja do nej budem môcť vbehnúť a cítiť Jeho nesmiernu lásku :)

Prajem vám, aby ste to, čo zažívam ja, mohli zažívať aj vy.

Mám vás všetkých veľmi rada a môžete si byť istí, že ste sa stali neoddeliteľnou súčasťou môjho života :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 2. října 2011 v 14:05 | Reagovat

Pamatuju si depresivní období. V tom jsme se našli.
Ale o to šťastnější jsem, že jsem byla u tvé "změny".
V hlavě mi teď běhají naše rozhovory. Začali jsme přemýšlení o životě a o tom, že si lidé vlastně ani nezajímají, když se tě zeptají, jak se máš. Chtějí odpověď, kterou budou moci přejít a číhej na nás teďka :D :D :D Naše "inteligentní" rozhovory mě rozesmějí většinou na několik hodin.

Není nic důležitějšího, než být vážně sama sebou a být při tom šťastná :-)

2 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 2. října 2011 v 14:06 | Reagovat

BTW: Zrnko písku - ty sis tyhle dvě slova opravdu oblíbila že? :D

3 Ronnie Ronnie | Web | 2. října 2011 v 16:27 | Reagovat

Časy sa zmenili. Vidím a viem to. Nielen u teba, ale aj u mňa a na kopu iných blogoch, v mojom okolí, v škole... VŠADE! Neviem, čo ťa zmenilo, ale mám dosť teórii, z ktorých ani jednu ti nepoviem, pokiaľ sa nepriznáš :) Ale som rada, že si šťastná zo zmeny. Keby si sa zmenila a nebola by si šťastná, nebolo by to ono.
A s tou kamoškou mám niečo podobné. Pred niekoľkými rokmi som sa prestala baviť s mojou bývalou naj kamkou a teraz je z nej prvotriedna mrcha, ktorú nemôžem ani cítiť. Vyznie to hrubo, no mne je to jedno. Teraz mám kamošku, ktorú zbožňujem a aj keď kvôli nej dokonca aj plačem, dokáže ma rozveseliť vždy a všade! :) A o tom to všetko je. Nájsť ľudí, ktorí tu budú vždy a ktorí ťa vždy pochopia! :)
A nech je hocičo, čo ťa zmenilo, odkáž tomu niečomu, že mu dlhujem pivo! :)

4 Miharu Miharu | 2. října 2011 v 18:50 | Reagovat

Som úprimne šťastná že to zlé obdobie je už za tebou :) a dúfam že žiadne depky už nebudú len smiech :) som rada že nekončí práve naše priateľstvo lebo to by som asi nerozdýchala ... ľúbim ta sis a verím že budeš už len šťastná :):-*

5 Koffi Koffi | 7. října 2011 v 15:16 | Reagovat

Ahoj, pozri si prosím najnovší článok na Writtime a vyjadri sa - vďaka :)

6 Huyana Huyana | Web | 10. října 2011 v 20:41 | Reagovat

Hej hej...už dlhšie vnímam aj ja tú zmenu. :-) :-)
A čo ti poviem...som veľmi rada, že nemáš to depresívne obdobie. Podľa seba viem, že to nie je vôbec príjemné, hlavne keď je to dlhodobé, a to u mňa bolo. :-|
Ale hlavné je, že nám je teraz fajn, veď každý si zaslúži byť šťastný. ;-) Aspoň raz za čas...či? :-D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama