One way...

2. listopadu 2011 v 20:12 | Aiko
Dnes som sa rozhodla pre úvahu, takže som zvedavá na to, ako nad tým,čo si nižšie prečítate, uvažujete . Určite ste si všimli, že tu máme nový design, za ktorý som nesmierne vďačná Kirawe. Je naozaj dokonalý! Dúfam, že aj vy ste z neho nadšení rovnako ako ja a aj vďaka nemu, sem budete chodiť ešte častejšie. Teraz však úvaha :-)




Kam kráčaš?

Možno trochu zvláštna otázka, na ktorú som sa rozhodla hľadať odpoveď. Nechajme však tie klišeidné odpovede typu: do školy, do obchodu, domov bokom a ja sa spýtam trochu inak.

Kam kráčaš vo svojom živote?

Istým spôsobom, odpoveď by mohla znieť aj takto: "Všetci kráčame cestou smrti, do cieľa, čo sa volá smrť." Veď to je predsa pravda. Žijeme život a keď prejde nejaký ten čas, umrieme - dôjdeme do toho pomyselného cieľa bytia. Všetci kráčami tým istým smerom. Naša chôdza sa však veľmi líši.

Každý si je strojcom vlastného šťastia a hodi sa môže zdať, že niektoré životy sú si podobné, vždy sa nájde niečo, čo ich odlišuje. Maličkosť, detail, ktorý nie každý dokáže vidieť. Keďže nepoznám myšlienky ľudí, ktorí budú čítať tento článok, budem hovoriť sama za seba.

Keď sa nad tým tak zamyslím, ja sama vlastne ešte ani neviem, aký má môj život cieľ, ani čím chcem byť keď budem "veľká a zrelá". (Ovocie do Jogobelly to určite nebude - aj keď to by bolo tak krásne jednoduché...) Som si však istá jednou vecou. Chcem, aby cesta za tým cieľom, ktorý raz nájdem, bola len lenivým prekladaním nohy za nohou. Chcem, aby práve tá moja cesta bola dynamická, plná prekvapení, ktoré síce nebudem vedieť hneď prijať, no keď sa potom pozriem späť, poviem si, že to stálo za to. (áno viem o tom, že chcieť je pekné a mať ešte krajšie, no najkrajšie je predsa snívať :P)

Na svojej ceste sa chcem obklopiť ľuďmi, ktorí ma nepodrazia pri prvej príležitosti, ktorá sa im naskytne. Túžim po skutočných priateľoch, ktorí tu budú pre mňa v každej jednej sekunde môjho života. Mojím najväčším snom je zobúdzať sa každé ráno s pocitom, že sa počas dňa stretnem s ľuďmi, ktorí sa na mňa usmejú, objímu ma a ja budem vedieť, že to nie je len pretvárka a predstierané gesto plné trpkej faloše, zračiacej sa v ich očiach.

Chcem byť šťastná a už teraz, v tejto chvíli, viem, že to šťastie dosiahnem, pretože On je tu stále so mnou a pokiaľ aj ja budem s ním, dokážem všetko.

A čo ty, kam kráčaš? ;-)





 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 2. listopadu 2011 v 20:28 | Reagovat

Jsi si jistá že nebudeš to ovoce do Jogobely? :D já bych to aspoň zkusila! :DD
Ne, to jsem nechtěla říct. No vlastně asi chtěla když jsem to napsala :D
Prostě asi nikdy nemůžeme přesně vědět kam a do čeho jdeme ačkoliv by bylo někdy více než super vědět to!:)
Já nevím kde skončí si to přesně neví nikdo z nás. Však to zpíval i Zach Porter v Journey to the end of my life. Prostě nikdy nevíme co si pro nás život přichystá a možná to někdy ani vědět nechci ;)

2 Kirawa Kirawa | Web | 2. listopadu 2011 v 20:39 | Reagovat

veľmi pekná úvaha :D ovocie ma pobavilo :D a kam kráčam ja? ešte stále som si na túto otázku nedokázala odpovedať :)

3 Denika Denika | Web | 2. listopadu 2011 v 22:38 | Reagovat

Súhlasím najkrajšie je snívať a to mi aj často pomáha nebrať si všetko tak osobne :)A inak zaujímavá otázka na úvahu. Prajem ti aby sa ti aj splnilo to čo si predstavuješ :)

4 Ronnie Ronnie | Web | 4. listopadu 2011 v 16:27 | Reagovat

na začiatok: prekrásny lay. :) Hrozne živý, neskutočne veselý a mám pocit, že sa na tento blog neskutočne hodí! Kirawe všetka česť!!! ;)
A teraz to, na čo čakáš od chvíle zverejnenia článku! :D áno, preháňam, neboj! :) Keď sa na tým zamyslím a zamýšľam s anad tým len vtedy, keď čítam tvoje úvahy, tak naozaj všetci kráčame do toho istého pomyselného cieľa - smrti. Ale naša cesta je odlišná, v tom máš sakra pravdu. Moja cesta nebude jednoduchá, viem to už teraz, pretože som neskutočne naivný človek a naletím množstvo ľudí. Som nerozhodná, takže riešenie dilem bude môj každodenný program. A viem, že budem aj sama, pokiaľ sa sama nepričiním, aby som sa neprestala stretávať so svojimi kamarátmi.
Neviem, aký budem mač život a popravde, ani to nechcem vedieť. Hodnotiť ho budem, zmeniť sa ho budem snažiť, ale predpovedať si vlastnú budúcnosť? To nie. Snažím sa vyhýbať sklamaniu...

Ale moja naivná stránka chce, aby som mala perfektnú prácu s dokonalým platom, potetovaného muža s obrovským srdcom a dvojdňovým strniskom na brade(samozrejme, s dlhšími tmavšími vlasmi a dokonalým úsmevom), krásne poslušné deti a život, ktorý mi prinesie každý deň niečo nové a bude mi brať len minimum vecí ;)
To je to, čo chcem... zase som sa rozpísala. Mala by som sem mať vstup zakázaný. 8-)

5 Ronnie Ronnie | Web | 4. listopadu 2011 v 16:29 | Reagovat

A povedz mi ešte niečo! Prečo rušíš svoju poviedku?!

6 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 6. listopadu 2011 v 17:18 | Reagovat

Krásny design :-)

7 Dany Dany | Web | 9. listopadu 2011 v 14:50 | Reagovat

krásny lay a tá úvaha je veľmi veľmi pekná :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama