20. Kedy sa všetko pokazilo?

24. prosince 2011 v 12:26 | Aiko
Ja sama neverím vlastným očiam! 20. kapitola! Už druhá okrúhla v priebehu štyroch mesiacov! To je niečo skvelé! Táto kapitola sa mi písala rovnako skvelo, ako tá predchádzajúca. No bolo to aj trošku divné, veď vy sami pri čítaní pochopíte prečo. Hlúpa spisovateľská empatia, ktorú milujem! :D Však, Andy?! :D Dosť však bolo rečí, pozdvihnite čaše, pripite si 7Up-om, ako to práve robím ja a hor sa do čítania ;-)



Do pekla! Zanadávala som v duchu a nadvihla si na jednej strane Danielovu mikinu, aby som si mohla z vrecka teplákov vytiahnuť mobil. Stlačila som tlačidlo na prijatie hovoru a zdvihla mobil k uchu.

"Haló?" ozvala som sa. "Ahoj, láska, čo robíš?" ozval sa Marcov hlas a mnou pri tom zvuku mierne trhlo. Marc...Pozrela som sa na Daniela, ktorý sa z vydeseným výrazom díval kamsi do oceánu. V hlave sa mi formulovalo to, čo sa takmer práve stalo, keby som nekýchla. Veď on ma takmer pobozkal! Ako ho mohlo niečo také napadnúť?! Veď predsa vie, že som s Marcom. No objímali sme sa a a ja som sa cítila tak príjemne a... "Ash, si tam?!" spýtal sa Marc, keď som neodpovedala. "Ahoj, prepáč, mám nejaký blbý signál," vyhovorila som sa. "Som na pláži, prečo?"

"Ja len že ma tak napadlo, budeme dnes spolu?" opýtal sa ma a ja som zaváhala. Strelila som pohľadom k domu, potom na Daniela, hryzúceho si nervózne spodnú peru a znova smerom k domu. Váhanie pominulo a ja som prikývla. "Nájdeš ma na pláži pri mojom dome, počkám ťa tu." Povedala som mu. "Tak teda, dobre o chvíľu som tam." Povedal a ja som vedela, že sa pri tom usmial. Mal pri tom totiž taký iný tón hlasu. Vopchala som telefón späť do vrecka a pozrela na Daniela.

"To bol Marc," povedala som, aj keď som vedela, že je to zbytočné. Určite si to domyslel, videla som mu to na tvári. Daniel mlčal a neprestával si hrýzť peru, cítila som, že by som mala niečo povedať, niečo čo by vysvetlilo to, čo sa takmer pred pár minútami takmer stalo. Ale čo sa vlastne stalo? Objímali sme sa a zrazu sme sa takmer pobozkali. Teda boli by sme sa pobozkali určite, keby nebolo toho debilného kýchnutia. Chcela som ho však vôbec pobozkať? Určite, jedna moja časť to chcela, chcela to už tak strašne dávno. Druhá časť, však varovne pípala na poplach, pripomínala mi, že mám Marca, ktorý ma ľúbi a samozrejme aj ja ľúbim jeho. Naozaj sa správam ako hlupaňa, mala by som niečo povedať, ale čo?

"Daniel, ja..." zasekla som sa, no aspoň som niečo povedala, veď začať sa predsa nejako musí! "Hmm," odtrhol pohľad od niečoho, čo pútalo doteraz jeho pozornosť a pozrel sa na mňa. "Ja ani neviem, len, to je jedno." Pokrčila som plecami. Cítila som sa dosť trápne, veď sme sa takmer pobozkali! To sme už počuli! Ohriakla som sa v duchu. Fakt super, začínam sa rozprávať sama so sebou aj to len v duchu. Ja som naozaj blázon!

Daniel sa nasilu usmial a zahrabol si prstami do kučeravých vlasov. "Asi by som mal už ísť.." Zamrmlal a pohľadom behal po pláži a mori, no na mňa sa nepozrel. "Tak teda dobre," prikývla som a rozopla zips na jeho mikine, ktorú som si následne vyzliekla a podala mu ju do ruky. "Vďaka za bundu," usmiala som sa a pozorovala ako si ju oblieka. Nemohla som si nevšimnúť, že si k nej aj privoňal a pri tom sa mu pery zvlnili do takmer nebadateľného úsmevu, no ja som ho predsa videla. Čo to má, sakra, všetko znamenať?! "Nie je zač," povedal, zatiaľ čo si naprával kapucňu. "Tak sa teda maj, uvidíme sa v škole." Vložil si do úst slúchatka, zapol hudbu a rozbehol sa preč. "Ahoj," zašepkala som za jeho chrbtom, ktorý sa strácal v diaľke.

Teraz, keď som si vyzliekla jeho mikinu, pocítila som chlad, a tak som si objala ramená. Otočila som sa tvárou k oceánu a znovu som podrobne rozoberala v hlave každý jeden detail toho, čo sa v poslednej polhodine stalo. Dívala som sa na obrovské vlny narážajúce do skál a už som necítila vietor, ktorý mi rozvieval tričko. Myšlienkami som bola úplne niekde inde, niekde ďaleko, niekde s Danielom a jeho perami blízko mojich...

"Ash, veď ty sa trasieš!" ozval sa za mnou vydesený Marcov hlas a vzápätí som cítila, ako mi cez plecia prehodil svoju mikinu. "No tak, obleč si ju!" zložil mi ruky z pliec a pomohol mi prevliecť ich cez rukávy. Potom predstúpil predo mňa a vytiahol mi zips až po krk. Napravil kapucňu a rukami mi začal trieť ruky, aby som sa skôr zohriala. No ja som sa z toho tepla a zimy len začala ešte viac triasť, to však po chvíli pominulo a mne už bolo teplo. Marc mal na sebe košeľu s dlhým rukávom, takže mu zima nebola a ak aj áno, tak to len nedal najavo. Objal ma okolo pliec a vykročil niekam, naozaj som nevedela kam, ani ma to netrápilo. Len som sa nechala viesť.

Sklonila som hlavu na jeho hruď a priložila si jednu ruku na miesto, kde mal srdce. Cítila som ako pomaly bije a to ma upokojovalo. Privrela som oči a kráčala som tam, kam ma viedol. Mala som pocit, akoby som nebola pánom svojho tela. Akoby som sa v ňom ocitla len náhodou a nevedela som, čo si s ním počať. Slabo som vzdychla a privoňala si k jeho košeli. Jej vôňa mydla a Marcovej nie príliš korenistej voňavky ma hypnotizovala, až som mala pocit, že som fakt niekde inde. Nie na pláži, nie s Marcom, nie v jeho nežnom a predsa pevnom objatí.

Keď som si to uvedomila, prišlo mi to všetko, čo sa stalo pred chvíľou tak neuveriteľne ľúto, až som sa rozplakala. Plakala som nad tým, že to Danielovi som všetko povedala, plakala som nad tým, že som mala chuť pobozkať ho! Plakala som nad vlastnou hlúposťou a naivitou. Plakala som nad tým, že moji rodičia sú na mňa naštvaní a čo ma hnevalo ešte viac bolo to, že sa na mňa hneval Frank. Ako sa to všetko mohlo tak strašne pokaziť?! Kedy sa začalo všetko rúcať, prečo som si to doteraz nevšimla?! Prečo sa to muselo zosypať na mňa práve teraz?! Prečo, tu revem ako malé decko?

Ani som si nestihla všimnúť, že sme zastali. Len som zacítila Marcove dlane na chrbte a jeho pery v mojich vlasov. Vtlačil mi do nich ľahký bozk a pohladil ma po chrbte. Privinula som sa k nemu a tiež si omotala ruky okolo jeho chrbtu. Pevne som ho stisla a nahlas zavzlykala. "Psst," šepkal mi Marc do vlasov a tiež ma trochu viac stisol. To mi však nevadilo. Potrebovala cítiť jeho pevné objatie. Potrebovala som cítiť jeho pery, také sladké a mäkké. Potrebovala som počuť, že ma ľúbi a že všetko je dobré. Zdvihla som hlavu z jeho hrude a počkala som, kým sa aj on pozrie na mňa. Už o pár sekúnd sa mi díval do očí a palcom mi jemne zotieral z tváre slzy. Nehybne som stála, až kým nezotrel aj poslednú kvapôčku z mojich líc až ma napokon ľahučko pobozkal na pery.

Zdvihla som ruky k jeho tvári a oboma ho pohladila. "Ľúbim ťa, Marc, vieš to však?" spýtala som sa ho zúfalo a on mi s úsmevom prikývol, aj keď bolo zreteľne vidno, že mu veľmi do smiechu nie je. "Aj ja ťa ľúbim, Ashley, tak ako ešte nikoho." Opäť ma pobozkal a ja som mu so všetkou láskou, akej som bola v tejto chvíli schopná, bozk opätovala a pootvorila pery, do ktorých mi vzápätí vkĺzol jazykom. Jemne ním pohladil ten môj a prsty si zaboril do mojich vlasov. Jemne ich prečesával a neprestával ma pri tom bozkávať. Jemne a pomaly s láskou a ja som robila presne to isté. Chcela som, aby sa táto chvíľa nikdy neskončila. Chcela som byť s ním, zabudnúť na všetko, čo sa dialo doma, na to, čo sa stalo s Danielom. Chcela som prestaň myslieť na všetko a vnímať len jeho prítomnosť.



Bozkávali sme sa dosť dlho, až sme sa napokon od seba odtiahli. Marc sa na mňa s láskou usmieval a jemne ma končekmi prstov hladil po tvári a mne to spôsobovalo príjemné zimomriavky. Zdvihla som ruku k tej jeho a stiahla ju do svojej dlane. Kývla som hlavou do predu a spoločne sme vykročili. Mlčky sme kráčali po pláži a žiadne slová neboli potrebné. Jednoducho sme si užívali prítomnosť toho druhého. Kto by to bol povedal, že sa zaľúbim práve do Marca Harrisoma, arogantného sarkastického debila, ktorého tak veľa ľudí neznáša. On však taký nebol, bol to veľmi dobrý chlapec, ktorý však hral svoju rolu s maskou nasadenou na tvári. A bol taký dobrý herec, že mu všetci uverili, že je to skutočné. Síce sa mi ešte nepodarilo zistiť, čo presne skrýva, no viem, že raz sa to dozviem, už onedlho.

"Myslíš, že som sa zmenila?" spýtala som sa ho po dlhej chvíli ticha, ktoré medzi nami vládlo. "Deje sa snáď niečo?" zastal a prekvapene na mňa pozrel. "Mhm, deje, tak teda myslíš, že som sa zmenila?" pozrela som mu vážne do očí a on sa zamyslel. "Neviem, či som ten pravý, kto by ti mal na to odpovedať. Veď kým si neprišla na konkurz som ťa ani nepoznal. Teda videl som ťa párkrát na chodbe, no nejak som ťa nevnímal." Pokrčil plecami. "To nie si jediný, dlho som bola šedá myška..." povedala som sarkasticky.

"Ale veľmi krásna myška," žmurkol na mňa a vtisol mi na pery letmý bozk. "Vráť sa k veci," vyplazila som mu jazyk a zaškerila sa. "Mhm...Takže... Určite si sa zmenila, veď pred tým o tebe takmer nikto nevedel a zrazu ťa pozná celá škola! Každý vie tvoje meno a šepká si o tebe, to človeka zmení. U niektorých k zlému u niektorých k dobrému..." pokrčil plecami. "A aká zmena to bola u mňa?" spýtavo som sa neho pozrela. "Určite nie k zlému! Od kedy sa poznáme, si viac... viac, neviem ako to povedať. Proste si smelšia, nebojíš sa niečo povedať, keď nie si spokojná. To si na začiatku nerobila. Sláva ti dodala odvahu." Usmial sa a pohladil ma palcom po ruke.

"Prečo to všetci omieľate? Kate, moji rodičia, dokonca aj Frank, Nikki a Kelly, teraz ešte aj ty. Všetci hovoríte, že som slávna, ale to predsa nie som!" pokrútila si zamietavo hlavou. "Nie je sláva, ako sláva, to predsa vieš, Ashley. Tvoja sláva spočíva v tom, že ťa teraz všetci sledujú a to človeku vie liezť poriadne na nervy. Nelám si však nad tým hlavu, to sa pochopiť veľmi nedá, treba to len prijať." Usmial sa na mňa a zastal aby ma mohol pobozkať. Omotala som si ruky okolo jeho krku a s radosťou mu bozk vrátila.

To, čo mi povedal ma upokojilo a trochu viac som pochopila, to čo všetci stále opakujú. Doba chápania však netrvala veľmi dlho, keďže mi myseľ zatemňovali Marcove horúce bozky, ktoré sa stávali vášnivejšími a smelšími a ja som ani trochu nezaháľala. Obkresľovala som mu jazykom líniu vrchnej pery a on mi roztúžene vzdychal do pootvorených perí. Prešli sme k lehátku, na ktorom som sedela v tú noc po koncerte a o všetkom premýšľala. Marc si sadol a následne si na kolená posadil mňa. Zamotal si prsty do mojich vlasov a ja som si nohy omotala okolo jeho bokov. Už som nemala výčitky ohľadom toho, čo sa takmer stalo pred tým. Teraz bolo jediné, na čo som dokázala myslieť, Marcove pery vášnivo bozkávajúce tie moje.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 24. prosince 2011 v 12:33 | Reagovat

To bylo pěkné jak jí uklidňoval! Takový zachránce! A je jasné že se člověk změní, no když příjde taková změna z nikoho na zpěvačku i když je to v rámci střední školy, tak je potřeba si pamatovat že teenager moc světa nezná, ale střední škola no okolo té se to točí.  :) Já mám ale Ashely ráda. :)

2 Ronnie Ronnie | Web | 24. prosince 2011 v 13:53 | Reagovat

Zvrtlo sa to a je neviem, či mám Marca rada. Nepríde mi ako dokonalá verzia chlapca, s ktorým by som chcela chodiť. Daniel skôr. Som TEAM DANIEL! :D
Ale rada by som vedela, čo s tým hodlá urobiť. Zmenila sa, to vidí každý, len ona nie. A je pravda, keď Marc povedal, že jej v tomto nepomôže. Nepomôže, lebo ju nepozná dostatočne. :)
Hold, môj názor :) Takže si pohni, chcem ďalší dielik. Čo tak dohoda? Ja dielik, ty dielik? :D

3 zuzu zuzu | Web | 25. prosince 2011 v 16:54 | Reagovat

tak to nejak veľmi rýchlo ubehlo, tých 20 kapitol... len teraz si s touto poviedkou začala! :D no nič... som asi stará... :D joj a kde je spravoslivosť, že ona má dvoch chalanov v zornom poli naraz? Aj ja chcelm zabaliť do chalanskej voňavej mikiny... :)  ale tak ako Ronnie, tiež neviem, ako sa rozhodne, a že či Marc je to pravé orechové... nechám sa prekvapiť, čo vymyslíš v pokračovaní.

4 Kirawa Kirawa | Web | 25. prosince 2011 v 19:19 | Reagovat

takže slečna urazená už som si kapitolu prečítala :D hodnotím ju slovom super.... hoci teraz si trochu neiem utriediť pocity, ktorej z nej mám :D i'm confused

5 Ashley Ashley | Web | 28. prosince 2011 v 12:00 | Reagovat

Nooo..tak tu som zopár častí vynechala nejaký čas ale už je to všetko napravené :) povedala by som, že až na ten zvrat s Danielom sa všetko deje tak predvídateľne ako by som aj celkom očakávala :) pohodové čítanie, som zvedavá ako to bude ísť ďalej a ako to na záver skončíš ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama