7. Jednoducho povedané –bláznivý deň alebo večer?

24. prosince 2011 v 18:01 | Miharu
Neviem ako vy, no ja som už po večeri a tak pokračujeme s vianočnou nádielkou na našom blogu :-)


Dámy a páni, dnes tu máme siedmu kapitolu príbehu Srdcia úsvitu, ktorú naša milovaná Miharu konečne úspešne dokončila. Tak je teda zatlieskajme a hor sa do čítania!





"Becky? Podáš mi prosím ťa z kufra to červené tričko? Alebo skôr tie krátke čierne šaty? Neviem sa rozhodnúť. Na čo Patrick viac letí? A rovno ak vyberieš tričko je tam aj rifľová sukňa." Kričala zo sprchy Liz a ja som bezmocne plnila jej príkazy. Nie že by som jej rada nepomohla, ale kým som v tom kufri našla požadované veci, skoro som ošedivela. Na jeden víkend si vzdala asi troje rôznych nohavíc, dvoje šiat a tričká som radšej ani nepočítala. Schytila som to jediné červené, vyhrabala ešte sukňu a šaty už boli položené na posteli. Teraz sa už len rozhodnúť v čom by sa môjmu bratovi viac páčila, aj keď jemu je to asi jedno. Nakoniec som pre ňu vybrala šaty, pretože sa mi zdali viac sexy aj celkovo som si v nich Liz vedela lepšie predstaviť. Spokojná sama so sebou a s prihlúplym úsmevom zodpovedajúcemu mojej dobrej nálade som opatrene, aby sa nepokrčili, vzala šaty z postele a ponáhľala sa do kúpeľne. Aj keď moje ponáhľanie vyzeralo asi tak že som sa 5 minút šuchtavo vo veľkých ružových papučiach šmýkala po podlahe, až kým som nevrazila do steny vedľa kúpeľne. Mala by som si už konečne kúpiť protišmykové papuče, ale tie zajačiky na papučiach mi vždy zlepšili náladu a boli také zlatučké, že som sa ich nevedela vzdať.
"Vybrala som ti tie šaty, mne sa osobne páčia viac." Pomaly som otvorila dvere a nakukla ako vyzerá Lizina príprava. Stála len v spodnom prádle pred naším obrovským zrkadlom (Regina bola blázon do dizajnu takže všetkom v našom dome bolo podľa najnovších trendov) a dávala si ľahký make-up. Otočila sa na mňa so zamysleným výrazom a nadvihla jedno obočie. Vyzerala tak komicky, že som sa okamžite začala smiať a len som si potvrdila že dneska bude bláznivý večer. Bohužiaľ ani vo sne by ma nenapadlo, že až tak...
"Určite sú lepšie ? Nevyzerajú príliš formálne?"
"Formálne? Veď ti ledva zakryjú zadok . Kde by si v nich akože chcela ísť? Na pohreb?"
"No dobre, ako myslíš, ak sa mu nebudem páčiť hodím to na teba . Radšej mi poď pomôcť, vôbec neviem čo si mám spraviť s vlasmi. Zaspala som s mokrými vlasmi a teraz vyzerajú ako keby som svedkom jadrového výbuchu."
Asi polhodinu sme sa snažili Lizine vlasy skrotiť, ale nakoniec sme to zvládli a spravili jej jednoduchý účes. Trošku sme ich natočili na spodkoch a len zvoľna zapli vrchné vlasy sponou a spodné jej voľne padali na ramená. Namaľovanú už bola, len kus parfumu a zišli sme dolu.
"Patrick!!" kričala som na brata a usadila Liz zatiaľ na gauč. Sakra, kde je ten chlapec keď ho človek potrebuje ??
"Patrick??" no ty magor kde si. Šla som sa pozrieť na chladničku či mi nenechal nejaký odkaz, ale nič som nenašla, tak som teda dala robiť pukance, nech sa s Liz aspoň nenudíme.
"Nenašla si ho ? Myslela som že má byť doma." Skleslo poznamenala Liz a siahla po ovládači od telky.
" Nie musel ísť niekde von, tak si budeme musieť spraviť dámsku jazdu." Podala som jej misku pukancov pričom mi pár z nich vypadlo na zem. Zohla som sa po ne a začala ich štvornožky zbierať. Samozrejme by ich bola škoda, tak som každý ofúkala od mikroskopickej špiny a vopchala ho do úst. Keď som dvíhala štvrtý, zašramotili v zámke kľúče a ja som s potešila, že sa Patrick ukázal. Na moje prekvapenie v nich stál síce on, ale ani zďaleka nie sám.
" Čaves ségra, dúfam, že nevadí, že som pozval pár kamošov na menšiu party, keď je teta preč." Zakričal odo dverí.
Neviem ako dlho som tam kľačala a pozerala na neho s otvorenými ústami, ale muselo to byť pekne dlho, keď už Liz do mňa začala šťuchať nohou a ja som si uvedomila, že mám na sebe pyžamo, papuče so zajačikmi a vlasy v chvoste na vrchu hlavy ako fontánku.
" Nie, jasne že to nevadí." Odpovedala som a letela hore schodmi s Liz v pätách. Ako sa neskôr ukázalo podľa Patricka je pár kamošov asi 30. Ako náhle som zišla dole, samozrejme už v normálnejšom stave, padli mi do očí fľašky alkoholu a ľudia, ktorých som nikdy nevidela alebo len možno pár krát v škole. Zatiaľ čo ja som nervózne odkladala poháre a prázdne fľaše Liz sa na každého usmievala a zhovárala ako so starými známymi. Nakoniec som to vzdala, lebo všetko čo som upratala bolo za chvíľku aj tak rozhádzané a tak som si vyčerpane sadla do kresla a vzala do ruky pohár vína.
"Ale ale ségra. Tak ty takto ?" Smial sa mi Patrick, pričom on už bol v nálade s ktovie koľkým pohárom v ruke.
"Podľa seba súdim teba? To je koľký pohárik? Predpokladám, že prvý alebo druhý to nebude." Zamračila som sa do svojho pohára a vypila ho na ex. Chcela som sa postaviť a naliať si ďalší, ale Patrick mi podal svoj.
"Máš pravdu mne stačí. Ja idem obšťastňovať mladé dámy v tejto miestnosti a konkrétne jednu. Nevieš kde by som našiel tvoju najlepšiu kamošku ? Keď som ju videl v tých šatách skoro som mal zástavu srdca. Už ju milujem viac ako teba." Zasmial sa a rozhliadal sa okolo seba, či nezbadá ryšavé vlasy.
" Neviem, naposledy bola v kuchyni a sypala čipsy do misky, skús ju pohľadať tam." Usmiala som sa aspoň nad tým že vyhrám kľúčiky do auta aspoň na chvíľku a vypila ďalší pohár. V tomto však ani zďaleka nebolo víno, ale niečo silnejšie. Takto som vypila asi ešte tri a potom som sa rozhodla že idem pohľadať Liz ako sa jej darí. No len čo som vstala, podlomili sa mi kolená a keby sa nezachytím kresla už ležím roztiahnutá ako žaba na zemi. No fajn, asi som to prehnala. Dotackala som sa nejako do kuchyne, a keď som otvorila dvere naskytol s mi pohľad na to ako sa Patrick opiera o nejaké dievča, ktoré sedí na pulte a bozkávajú sa. Najskôr som sa v duchu zasmiala, že som vyhrala a Patrick zbalil niekoho iného ako Liz , ale potom som si všimla že to dievča ma ryšavé vlasy a podobné šaty ako Liz. Panebože veď oni nie sú podobné oni su také isté. Veď to je Liz!
"Vy tu čo robíte?" Skričala som prekvapene a oprela sa o dvere aby som znova nestratila rovnováhu. Liz zdesene odtlačila Patricka a zošuchla sa s pultu.
"Ja ja neviem" koktavo odpovedala na moju otázku a chcela ísť ku mne, Patrick ju však chytil za ruku a silno ju objal. Ona sa naňho usmiala a mne bolo na zvracanie. Nebola som si istá, či z toho, že Liz sa práve bozkávala s mojím bratom. Tým arogantným magorom, alebo z toho pitia. Asi to bolo jedno s druhým, a tak som vybehla ani neviem ako hore ho kúpeľne a po zvyšok noci bola misa na záchode moja najlepšia kamoška. Totižto kvôli tej ozajstnej kamoške som prišla o možnosť previesť sa a ešte bude musieť aj upratovať po tom blbcovi. No super neviem sa dočkať! Hmm ešteže mám zajtra narodeniny a nikto si to nepamätá. A miesto toho aby som sa poriadne vyspala na ten deň D ja idem celú noc objímať misu.
"Zaujímalo by ma kto to bude zajtra upratovať," bola moja posledná myšlienka pred tým ako som zaspala opretá o stenu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 25. prosince 2011 v 14:24 | Reagovat

Najväčšie prekvapko zo všetkých! :D Ešte som to neprečítala, ale určite to prečítam, no budem musieť nájsť si čas na spomenutie si tých ostatných dielov, aby som sa vžila sem! ;)

2 Quileutte Quileutte | Web | 9. ledna 2012 v 19:27 | Reagovat

super kapitola...páni a ja som si myslela, že Liz by sa s takým magorom nebozkávala... :D :D som zvedavá na pokračko... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama