21. Choďte všetci do riti!

22. ledna 2012 v 15:51 | Aiko
Ľudia, táto kapitola sa písala asi až dva mesiace, takže prosím berte na to ohľad, ak bude nejaká divná alebo niečo podobné. Tiež ma mrzí, ak v nej budú nejaké chyby, no nemám nervy to po sebe čítať. Dúfam, že si to užijete :-)





"Od zajtra začíname nacvičovať na maturitný ples!" zakričal na mňa Marc už z diaľky, keď jedno ráno kráčal k môjmu autu, stojacemu na školskom parkovisku. "Čože?! Už do zajtra?! Veď je to až takmer o mesiac!" pozrela som na neho zdesene a zabuchla dvere na aute. Zamkla som ho a vhodila si kľúče do tašky. "No tak, netvár sa tak prekvapene, je to už takmer za dverami. Navyše mi ešte riaditeľka povedala, žeby bolo fajn, keby sme prišli aj s nejakou vlastnou pesničkou." Pokrčil nosom. "Chceš mi povedať, že ty ideš skladať pesničku?" neubránila som sa smiechu.

"Čo má znamenať ten smiech? Myslíš si snáď, že to nedokážem?" spýtal sa ma s ublíženým pohľadom. "Ja neviem, len mi to prišlo strašne smiešne." Pokrčila som plecami a stále som sa smiala. "Pche!" odfrkol si Mar urazene a mne po niekoľkých sekundách došlo, že to nepredstiera a naozaj sa urazil. Zastala som teda ešte pred schodmi a pozrela mu do očí. "Snáď sa na mňa nehneváš..." povedala som nevinne, no on stále mlčal. Zdvihla som ruku k jeho urazenej tvári, prešla mu prsom po perách a pri tom som mu ním nakreslila úsmev a ešte mu aj fúkla do nosa. Marc sa striasol pokrútil hlavou.

"Štveš Mooreová! Nedokážem sa na teba hnevať ani celú minútu!" povedal obviňujúco, no kútikmi úst mu trhalo od potlačovaného úsmevu. Keďže som mala ruku stále na jeho tvári, presunula som mu ju na krk, a tak si ho pritiahla bližšie k sebe. Veľmi rýchlo však pochopil, o čo mi ide a pobozkal ma ešte skôr, ako som to stihla urobiť ja. Usmiala som sa a vkĺzla mu jazykom do pootvorených úst. Marc tichučko zavzdychal, až som to takmer ani nepočula. Omotal si ruku okolo môjho pása a pritiahol si ma tesne k svojej hrudi. Cítila som, ako sa mu od zrýchleného dychu dvíha hruď, a to mi spôsobovalo príjemné mravčenie v bruchu.

Tento raz som tichučko vzdychla ja a..

A zrazu do mňa niekto vrazil. Naštvane som otvorila oči a pátrala po tom idiotovi, ktorý nás vyrušil. Pohľad mi spočinul na zazerajúcej Kelly. "Zavadziate tu!" zavrčala a vybehla po schodoch do školy. "Aj tebe pekné ráno!" zakričala som ja jej vzďaľujúcim sa chrbtom.
"Stále nechápem, čo má, do pekla, za problém!" povedal naštvane Marc, zatiaľ čo ma chytil za ruku a vykročili sme hore schodmi, k dverám vedúcim do školy. "To neviem ani ja, no poriadne mi tým lezie na nervy!" zlostne som potiahla za kľučku. Vošli sme do školy a kráčali k mojej skrinke.

Rýchlo som vykrútila číselnú kombináciu a vybrala si potrebné knihy, potom som rovnako rýchlo skrinku zavrela a pohľadom prebehla k skrinke, ktorá patrila Kelly, ona tam však nebola. "Si v pohode?" pozrel na mňa Marc znepokojene a ja som len mlčky prikývla. "Musím už ísť, o chvíľu bude zvoniť a ja netuším, čo sme v minule robili." Zazrela som na knihu algebry, ktorú som mala na vrchu kôpky v ruke. "Tak teda dobre, vidíme s na obede a mimochodom bola za mnou Mellisa, vraj si chce zaspievať a ja som súhlasil. Je to v pohode?" spýtal sa s miernymi obavami v hlase. "Jasné, v pohode." Usmiala som sa. Pokiaľ tam nebude tá mrcha Kate, všetko je v pohode. "Tak zatiaľ," pobozkal Marc na pery a ponáhľal sa k svojej skrinke.

V triede som pred zvonením rozmýšľala nad tým, ako ma Kelly neuveriteľne štve, takže som samozrejme knihu ani neotvorila a celú hodinu som sa modlila, aby sa ma profesorka nič nepýtala - najlepšie, aby na mňa ani len nepomyslela. Aj ostatné hodiny prebehli na vlas rovnako, a tak bol obed pre mňa doslova vyslobodením z pekla. S úsmevom som kráčala do jedálne a odzdravovala každého, kto pozdravil mňa. Dokonca ani čakanie pri pulte mi nepripadala tak hrozne otravné, a to ma nútilo vážne uvažovať o mojom duševnom zdraví. Naložila som si na plastový tanier opekané zemiaky a lahodne voňajúce mäso, hodila k tomu šalát, schmatla fľašu coca-coly a s úsmevom zaplatila pokladníčke, ktorá na mňa šokovane pozrela. "Dnes je nám nejako veselo..." zamrmlala a nadvihla obočie. Pokrčila som plecami, vzala si plastový príbor a kráčala k nášmu stolu, kde na moje prekvapenie ešte nikto nesedel. Odsunula som si teda stoličku a položila svoj podnos na stôl. Sadla som si a začala som si postupne vychutnávať svoj obed, to však netrvalo dlho, pretože ma niekto vyrušil. Myslela som, že už prišiel Marc s ostatnými, no mýlila som sa.

"Ahoj Ashley," ozval sa mi pri uchu hlas Nikki. Prekvapene som zastala s vidličkou pár centimetrov pred roztvorenými ústami a s dosť veľkým šokom som na ňu pozrela. "Ahoj..te.." dodala som ešte, keď som zbadala za ňou stáť Kelly, ktorá sa fakt netvárila dvakrát nadšene. Zlostne zazerala raz na mňa a raz na Nikki a ja som sa nesmierne čudovala tomu, že vôbec predo mnou stojí. "Myslím, žeby sme sa mali porozprávať." Začala Nikki a pozerala na mňa pohľadom, akoby mi chcela dovidieť až na dno žalúdka, ktorý práve spracovával zemiaky, ktoré som stihla zjesť. "Keď myslíš," povedala som nezaujato a vidličkou som kývla k prázdnym stoličkám. Kým sa presunuli na stoličky sústredila som sa na to, aby som si napichla na plastovú vidličku kúsok šalátu, ktorý mi plával v miske.

"Pre začiatok by bolo fajn, keby si sa na mňa aspoň pozerala!" povedala Nikki podráždene, načo si Kelly odfrkla a mňa zrazu zaplavila strašná zlosť. "Môžeš mi vysvetliť, čo tu vlastne chceš, keď každým svojim nádychom mi dávaš najavo, žeby si bola najradšej kdesi na Jamajke?! A prestaň láskavo na mňa zazerať, akoby som ti zjedla večeru!" zazrela som na Kelly, ktorá zdvihla pohľad od ryhy na stole a pozrela na mňa s takou nevraživosťou, o akej som ani nevedela, že existuje. "Ty sprostá krava! Čo si, dopekla, o sebe myslíš?!" doslova zvrieskla a tak prudko sa postavila, až stolička zaškrípala o podlahu a takmer sa zrútila na zem. "Čo sa ti to porobilo v tej hlave? Uvedomuješ si, že sa správaš ako idiot? Trošku sa uvedom! A ja s tebou končím! Vlastne ani nechápem, čo som si od tohto sľubovala! Toto.." kývla na mňa rukou a zrazu sa v jej pohľade zračila ešte väčšia zlosť. "Nemá absolútne žiaden význam. Nezaslúžiš si ani štipku mojej trpezlivosti! Zbohom!" zakričala posledné slovo a z každého jedného kroku, ktorý spravila, keď odchádzala preč, doslova kričal hnev a nenávisť. Čo ma úplne ohromilo a chvíľu som mala pocit, že sa nachádzam kdesi mimo. Moja myseľ nedokázala vstrebať to, čo sa práve stalo. Zároveň som však mala silné nutkanie postaviť sa a tiež jej niečo vykričať, prinajlepšom jej vlepiť poriadnu facku a prípadne ju zaškrtiť. Len som však sedela a nemo pozerala pred seba.

"Ty si ju teda poriadne vytočila," vydýchla Nikki šokovane. "Zaslúžila si to." pokrčila som plecami a napichla na vidličku zemiak, ktorý som si následne strčila do úst. "Vážne?!" nadvihla obočie. "Si si istá, že si to zaslúžila, pretože ja mám pocit, že to ty si tá, ktorá si to zaslúžila. Naozaj si neuvedomuješ, čo sa tu deje?" hovorila, pričom krútila hlavou. "Očividne mi odpálilo v mozgu nejaké koliesko. Všetci totižto vravíte kraviny o tom, ako som sa zmenila a ja neviem čo ešte všetko a vy sa pri tom tvárite, akoby ste boli najväčšie dokonalosti tejto galaxie!" odvrkla som naštvane. Čo to dopekla do všetkých vošlo?! "Ja ti vážne nerozumiem, Ash, čo je to s tebou? Správaš sa ako úplný cudzinec a pri tom, ti nikto z nás nič neurobil. Mám pocit, že ťa už vôbec nepoznám..." ozývalo sa jej hlasom sklamanie, ktoré som však nebolo schopná vnímať, len ma to ešte viac rozčuľovalo. Mala som pocit, že čo chvíľa vybuchnem. "Paráda, je to tu zase! Ashley, ty si sa zmenila. Ashley toto nie si ty. Ashley ja ťa nepoznávam! Dopekla, už s tým konečne všetci prestaňte!" zvýšila som hlas. "Nie, Ashley, to ty by si mala prestať! Vážne ti nedochádza čo robíš? Práve od teba z krikom odišla priateľka a o chvíľu nad tebou stratím nervy aj ja. Vlastne som ich už stratila! Takisto zdvihla hlas, keďže doteraz hovorila pokojným tónom, ktorý ma rozčuľoval ešte viac, ako keby kričala. Chvíľu ešte ostala sedieť na stoličke oproti mne, mlčky na mňa pozerala, až sa napokon zdvihla s povzdychnutím odišla preč.

Naštvane som zabodla vidličku do posledného zemiaku a zaprela sa o stoličku, ktorá sa s hukotom odsunula o niekoľko centimetrov dozadu. Založila som si ruky krížom cez prsia a zazerala do zeme. Najradšej by som do nej vypálila dieru, ktorá by siahala až do horúceho pekla a aj by som sa o to snažila, keby ma ani nie po minúte nevyrušil príchod chalanov, na čele s Marcom. "Ahoj kráska," pozdravil ma a vtisol mi bozk na líce. Inokedy by som sa bola zasmiala a pritiahla si ho bližšie k sebe, no teraz som bola nesmierne naštvaná a tak som len vydala akýsi neidentifikovateľný zvuk. "Čo sa stalo?" spýtal sa ma zvedavo zatiaľ čo si sadal na svoju stoličku. "To je jedno...budem v sále, tak si švihnite!" povedala som, schmatla svoju tašku a vstala zo stoličky, ktorú by som najradšej kamsi šmarila. Bola som strašne nervózna! Vyšla som z jedálne a zrýchlila som krok, takže už o pár sekúnd som sedela na jednom z reprákov na pódiu a čakala, kým sa dotrepú chalani. Tí očividne zobrali moje slová vážne, pretože už o päť minút vošli do sály. Len čo som ich zbadala, postavila som sa a napravila si tričko, ktoré sa mi vysunulo, kým som sedela. Prešla som k svojmu mikrofónu a počkala som kým chalani tiež zaujmú svoje miesta.

"Začať môžeme s What the hell, potrebujem sa rozospievať." Natiahla som ruku ku stojanu a pevne uchopila mikrofón. Zatvorila som oči a snažila sa aspoň trochu upokojiť, kým Allen začal hrať prvé tóny.


Říkáš, že tě oblbuju
protože jsem flirtovala s tvým kamarádem
Láska bolí, ať už je pravá nebo falešná
Nemůžu přestat, protože se příliš dobře bavím

To som sa už rozbehla a pieseň začínala naberať na obrátkach, takže aj ja som sa mohla konečne vybúriť zo všetkého môjho hnevu. Pritlačila som na hlas a nevnímala nič iné len text piesne, ktorá teraz úplne vyjadrovala môj stav. Čo do pekla!


Celý svůj život jsem byla hodná,
ale teď si říkám, no a co, sakra
Všechno, co chci, je jen tak si pohrávat
A vážně mě nazajímá
jestli mě miluješ nebo mě nenávidíš
Nemůžeš mě zachránit, zlato, zlato
Celý svůj život jsem byla hodná
Ale teď, no a co, sakra

Co je?...Co je?...Co je?...Co je sakra?
Tak, co kdybych šla milionkrát na rande
ty stejně nikdy nezavoláš nebo neposloucháš
Raději se budu bouřit
než jen sedět a čekat celý den
Nevykládej si to špatně
Potřebuju jen trochu času na hraní

Klečíš na kolenou
Žadoníš, prosíš
"zůstaň se mnou
Ale upřímně
já jen potřebuju být trochu blázen

Celý svůj život jsem byla hodná,
ale teď si říkám, no a co, sakra
Všechno, co chci, je jen tak si pohrávat
A vážně mě nazajímá
jestli mě miluješ nebo mě nenávidíš
Nemůžeš mě zachránit, zlato, zlato
Celý svůj život jsem byla hodná
ale teď, no a co, sakra

Říkáš, že tě oblbuju
Miláčku, ráda si hraju v tvé posteli
Yeah , já tě oblbuju
Když si s tebou hraju v posteli

Celý svůj život jsem byla hodná,
ale teď si říkám, no a co, sakra
Všechno, co chci, je jen tak si pohrávat
A vážně mě nazajímá
jestli mě miluješ nebo mě nenávidíš
Nemůžeš mě zachránit, zlato, zlato
Celý svůj život jsem byla hodná
ale teď, no a co, sakra

Celý svůj život jsem byla hodná,
ale teď si říkám, no a co, sakra
Všechno, co chci, je jen tak si pohrávat
A vážně mě nazajímá
jestli mě miluješ nebo mě nenávidíš
Nemůžeš mě zachránit, zlato, zlato
Celý svůj život jsem byla hodná
ale teď, no a co, sakra

/sorry za ten text v češtine ale vážne sa mi to nechcelo hľadať po slovensky/
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan♥ Andy Ryan♥ | Web | 22. ledna 2012 v 16:02 | Reagovat

Hmmm Ten začátek byl super ale mrzí mě jak to má rozházené s holkama...jsem děsně zvědavá na pokračování! :)) A díky za What the hell! :D a taky alt+shift :D

2 Kirawa Kirawa | Web | 22. ledna 2012 v 21:35 | Reagovat

škoda, že nie je tá kapitola dlhšia :)ale inak bola dobrá :)

3 Ronnie Ronnie | Web | 23. ledna 2012 v 7:29 | Reagovat

Si nehorázne lenivé stvorenie, vieš o tom? Český text strep do slovenskej poviedky... ááááh!!! :D Diel bol super, taký... Rozčúlený, každý sa len hádal a čo ja viem čo ešte. Kde necháva oči Marc? Dopekla, ja ho tak nemám rada... POkračuj rýchlo ďalej!!! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama