22. Rob, čo musíš!

25. ledna 2012 v 14:59 | Aiko
Normálne sa sama čudujem tomu, že som len za hodinu a pol dopísala kapitolu, ktorú nájdete nižšie. Ono by to vlastne ani nebolo také čudovania sa hodné, keby mi predchádzajú kapitolu netrvalo napísať takmer dva mesiace :D Som však rada, že mi to tak rýchlo išlo a dúfam, že to tak aj pôjde ďalej. :-) Táto kapitola je taká no zmiešaná a ja myslím, že je celkom fajn :D Dúfam, že sa bude páčiť :)






Len čo som prekročila prah domu, začula som z kuchyne mamin hlas. "Ashley, zastav sa v kuchyni!" povedala strohým hlasom, ktorý naznačoval, že je na mňa nasratá, čo bolo úplne super, keď som k tomu pridala to, že je na mňa nasratá aj Kelly a čo viac sralo mňa, hoci som si to veľmi nechcela pripustiť, bola na mňa naštvaná aj Nikki. Jednoducho je to úplne super, špicovo dokonalé! Hodila som si tašku z knihami na schody a s obrovským premáhaním samej sebe som vošla do kuchyne. Mama sa chrbtom opierala o linku a zazerala na vázu s kvetmi, ktoré sa v našej kuchyni vzali ani neviem kedy, ani pri akej príležitosti. "Chceš mi niečo povedať?" spýtala som sa a otvorila chladničku, z ktorej som vytiahla krabicu jablkového džúsu. Odkrútila som uzáver a chcela sa napiť, čo som však nestihla spraviť, nakoľko do mňa mama zhučala.

"Neopováž sa piť z tej škatule! V tomto dome nebývaš sama, tak si láskavo zober pohár, nepotrebujeme všetci piť zvyšky tvojich slín!" zazerala na mňa a na krabicu, ktorá pri jej kriku naskočila v mojich rukách. "Dobre, nemusíš po mne hneď ziapať!" odvrkla som jej a vybrala z poličky sklenený pohár. "Ako sa to so mnou rozprávaš?!" opäť zakričala a jej pohľad priam sršal blesky. "Normálne, nechápem čo máš za problém, ani poriadne nevojdem do dverí, a už do mňa hustíš, ako by som spravila niečo neodpustiteľné." Snažila som sa povedať pokojným hlasom, čo bolo však dosť ťažké, keďže som mala chuť tiež kričať. "Ako sa to rozprávaš so svojou matkou?!" ozval sa otec odo dverí hromovým hlasom, pri ktorom mnou trhlo. "Ako sa ja rozprávam s ňou?" neveriacky som pokrútila hlavou. "To ona po mne vrieska, pri čom som nič nespravila!"

"Ale už mám toho naozaj dosť!" tiež zakričal otec a šmaril svoj pracovný kufrík na jednu z barových stoličiek. "Máš domáce väzenie, minimálne na mesiac! To čo robíš a ako sa správaš, to už nie je normálne. Do školy budeš chodiť so svojím bratom a aj sa s ním budeš okamžite po konci vyučovania vracať domov. Máš zakázané chodiť von a vlastne sa akokoľvek pohybovať mimo tohto domu! Rozumieš mi?!" kričal tak hlasno, až som mala pocit, že sa začnú triasť steny. Jeho krik však len podnecoval moju zlosť, ktorú som potrebovala zo seba nejako vybiť.

"Čo?!" vyprskla som. "O tom ani nesnívaj! Nemám žiadne domáce väzenie, to mi nemôžeš spraviť! O niekoľko týždňov je tu školský ples, na ktorom vystupujeme, a na to potrebujeme cvičiť aj niekoľko hodín! Nemôžem chodiť domov hneď, ako odbije posledná hodina! Nemôžeš mi predsa zakázať aj spievanie!" kričala som, pri čom som krútila hlavou a neveriacky sa pozrela na mamu, nakoľko som dúfala, že sa dočkám aspoň náznaku porozumenia. Z jej úst však nevyšlo ani pol slova.

"Že nemôžem?" zasmial sa trpko otec. "To si píš, že môžem, práve som to totižto spravil a tento rozhovor skončil! Navyše od teba žiadam, aby si opravila tie zlé známky, ktorých tam máš poriadnu kopu! Hovoril som s tvojou triednou, a to čo robíš na hodinách, vlastne lepšie povedané, to čo nerobíš, to je vážne nenormálne! Uvedom sa konečne, Ashley!"

"Och, tak ty to odo mňa žiadaš?! Tak na to rovno zabudni!" povedala som ešte s väčším krikom a naštvane vybehla z kuchyne. Na schodoch som schmatla tašku a s hlasným tresnutím dverí som sa vrútila do svojej izby.

Im dvom naozaj preskočilo! Čo ich to napadlo, dať mi domáce väzenie?! Nemám predsa desať rokov, tak nech neočakávajú, že budem počúvať každé ich absurdné slovo. Na to nech rovno zabudnú! Do riti! Toto fakt nie je normálne! Moji rodičia sa scvokli. Fakt super! Žijem pod jednou strechou s dvoma bláznami, podľa ktorých som tu ten blázon ja! Čo viac som si mohla od tohto sprostého života priať...


O niekoľko dní neskôr som písala Marcovi na Facebooku: (rozhovor ide tak, že je Ashley a potom Marc, strieda sa to po riadkoch)

Ahoj láska, dnes rodičia idú kamsi na večeru s otcovým šéfom :P
Hmm, snažíš sa mi tým snáď niečo naznačiť? O.o
Neviem, myslíš si snáď, že áno? :D
To predsa vieš ty :P
Si hrozný, vieš o tom? :D
Hmm, áno práve si mi to povedala :D
Naozaj hrozný... :-/
Aj ja ťa ľúbim, zlato! :-*
To ti mám akože veriť? *no* :D
Samozrejme? Klamal som ti snáď niekedy? OJ
Áno, včera na obede, keď si tvrdil, že tie zemiaky sú dobré a pri tom boli vážne odporné! :D
Ja za to nemôžem, že mne sa zdali byť v pohode! :D
Táto konverzácia nemá význam... :-/ :D
Zdá sa mi, že si na začiatku spomínala niečo, čo by zmysel mať mohlo... :P
Takže tebe sa zdá? :D
Nie, ja to viem, len mi to musíš pripomenúť ;-)
Vidím, že ti to samému nedojde alebo sa len rád hráš na trošku spomaleného :D o siedmej ťa čakám. Teraz už musím ísť. Teším sa na teba, Love You :-* ♥
Budem tam, Love You Too a pusu ti dám na živo ;-) :D


Pár minút po siedmej a asi polhodinu po tom, ako rodičia konečne vypadli z domu, som začula pred domom Marcovo auto. Rýchlo som sa zdvihla z postele a zbehla dole schodmi, aby som mu mohla otvoriť ešte skôr, ako bude zvoniť. Stihla som to len tak tak, pretože práve keď som otvorila, jeho ruka vystrelila ku zvončeku. "Takmer si mi zaklopal na hlavu," zasmiala som sa nad jeho prekvapeným výrazom, keď ma zbadal. "Rob si zo mňa srandu! Vážne si ma vydesila!" pokrútil hlavou. "Och, tak to aby som to nejak odčinila." Nevinne som sa usmiala, schmatla som ho za tmavomodré tričko a tak ho vtiahla do domu. Zvrtla som sa tak, že som chrbtom pribuchla dvere, o ktoré som sa hneď aj oprela a tým som Marca pritiahla ešte tesnejšie k sebe. Pobavene sa usmial, pri čom som sa ja usmiala tiež. Už to bolo dávno, čo sme boli spolu len my dvaja. Keďže som mala domáce väzenie, nemohol k nám chodiť ani Marc, a tak sme sa vídali len v škole a pri skúškach, na ktoré som aj napriek neustálemu kriku od otca chodila.

Marc sa sklonil k mojim ústam a pomaly sa k nim približoval. Fakt veľmi pomaly! Po chvíli nás delil snáď iba milimeter, no naše ústa sa stále nedotýkali. Na sekundu zastal a až po tom mi na pery vtisol lačný bozk. Spokojne som sa usmiala a bozk mu vrátila. Keďže jeho pery boli pootvorené a ja som sa strašne chcela bozkávať, nič som zbytočne nenaťahovala a vášnivo pohladila jazykom ten jeho. Zacítila som ako sa zachvel a pobozkal ma z takou vášňou, akú som asi ešte ani nezažila. Slastne som vzdychla a pokračovala v hre, ktorú sme rozpútali.

"Čo keby sme sa presunuli niekam inam, napríklad do tvojej izby," zašepkal mi trhane do úst, pri čom som jeho horúci, zrýchlený dych cítila na krku, ktorý mi obsypával bozkami, zatiaľ čo mi to hovoril. "To znie, logicky..." zašepkala som a potiahla ho za ruku. Držiac sa, vyšli sme hore schodmi a vošli do mojej izby, kde som zavrela dvere, keďže Frank bol doma a posledné, po čom som túžila bolo to, aby náhodou pohľadom zablúdil cez dvere do mojej izby.

Len čo sme sa ocitli v mojej izbe, dotiahol ma Marc k mojej posteli, na ktorú ma opatrne zvalil. Prekvapilo ma, že aj napriek vášni, ktorá ho zaplavovala, sa ku mne správal tak jemne, akoby som sa mohla pri prudkom pohybe rozpadnúť. Stiahla som ho na seba a pobozkala ho tak náruživo, až som prekvapovala sama seba. Vyhrnula som mu tričko a prechádzala mu prstami po nahom chrbte, na ktorom sa mu postupne robili zimomriavky. Hladila som ho a jemne škrabkala, pri čom som slastne vzdychala, keď sa svojimi presunul na môj krk a kľúčnu kosť. Po chvíli som zacítila, že jeho teplá ruka sa ocitla pod mojim tričkom a hladila ma po brušku, smerom vyššie. Pri jeho dotyku som sa celá zachvela a vytiahla jednu ruku z pod jeho trička. Natiahla som ju k jeho tvári a nadvihla ju k sebe tak, aby som ho mohla pobozkať na plné, červené pery. Zaborila som mu prsty do vlasov a pohladila ho po temene hlavy, pri čom on slastne vzdychol.

Jeho ruka sa pod mojim tričkom posúvala stále vyššie a vyššie, až som ju po chvíli zacítila na svojej podprsenke a následne sa jeho prsty obtreli o môj chrbát a razili si cestu k zapínaniu podprsenky. Vtedy som si uvedomila, čo sa vlastne deje a čo sa stane, ak budeme pokračovať. Prestala som ho bozkávať a zamyslela som sa nad tým, či to čo robíme je múdre... "Deje sa niečo?" pozrel mi do očí a nechápavo pokrútil hlavou. "Nie, vlastne áno, ja len... Nemyslím, že by sme mali, no vieš.." zašepkala som a zacítila som, ako ma zalieva červeň. "Aha..." zamrmlal a vytiahol ruku z pod môjho trička. "Hneváš sa?" spýtala som sa opatrne, keď sa odo mňa odtiahol. Prečítala som totiž dosť veľa knižiek, v ktorých mal chalan chuť vraždiť, keď ho baba stopla v tom najlepšom...

"Nie," usmial sa a jemne ma pohladil po tvári. "Máš pravdu, tento raz sme to trochu prehnali."
"Určite?" opäť som sa spýtala a nadvihla som sa na lakťoch. "Určite, netráp sa." Znova sa usmial a ľahučko ma pobozkal na pery. Ľahol si na chrbát a mňa si pritiahol na svoju hruď. Spokojne som si na ňu zložila hlavu a prstom mu obkresľovala línie svalov, ktoré mu obopínalo tričko. On si zaplietol prsty do mojich vlasov a jemne mi ich prečesával. "Ľúbim ťa, zašepkal a vtisol mi do nich krátky bozk. "Aj ja ťa ľúbim." Tiež som zašepkala a zavrela som oči. Dokázala by som tu s ním ležať až do rána...

Po niekoľkých hodinách občasného bozkávania a rozprávania však nastal čas, kedy musel odísť, aby ho tu náhodou nenachytali moji rodičia. Držiac sa za ruky sme zišli dole, kde sme si dali, tentoraz už len obyčajnú, pusu na dobrú noc a rozlúčili sa. Keď som mu zamávala a zavrela dvere, stretol sa môj pohľad s Frankovým.

"Nepovedal náhodou otec, že sem nemá chodiť?" spýtal sa ma s nadvihnutým obočím a ja som pokrčila plecami. "Do toho ťa nič nie je, tak sa do toho láskavo ani nestaraj!" odvrkla som sa a vykročila hore schodmi. "Nie, veď čo kedy mňa bolo do tvojho úžasného života! Rob to, čo musíš Ashley, snáď raz pochopíš, že je to chyba." Zvolal za mojím chrbtom a vrátil sa do obývačky.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 25. ledna 2012 v 15:51 | Reagovat

mám chuť tam skočiť a prefackať Ashley....fakt sa  správa hrozne.... síce ten výbuch na matku a otca mi niekoho pripomína *obzerá sa okolo seba* - zas ale tak brutálna si nedovolím byť :D teším sa na ďalšiu kapitolu :D

2 Ronnie Ronnie | Web | 25. ledna 2012 v 19:46 | Reagovat

Nemám ju rada. Obávam sa, že sa z nej stala namyslená, arogantná mrcha, ktorá si myslí, že len tej jej názor je najdokonalejší. Nemám rada takéto baby, Ash sa zmenila a ja len dúfam, že sa nakoniec zmení!
A ten ich vzťah... Príde mi taký smiešny. Neviem, čo mám proti nim. STále sa mi to nepáči, aj keď je to už dosť vážne! :/ Ah, nevadí! Toto bol naozaj hekický diel! ;))

3 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 25. ledna 2012 v 21:12 | Reagovat

Jsem jediná která mrše Ash fandí? :DDDD A jako sorry ale její máma na ní podle mého názoru vyjela zbytečně přehnaně.

Jo a teď něco ohledně psaní to mezi Marcem a Ash bylo super. CHápu že ho holky nemají rády ale já prostě marca žeru!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama