Aké by to bolo?

19. ledna 2012 v 12:43 | Aiko
Táto úvaha je stará a to poriadne. Napísala som ju niekedy v marci minulého roku a to už bolo skoro pred rokom!!! Povedala som si však, že je už čas konečne ju pridať a tak to teda robím.
Tým, ktorých to náhodou zaujíma, tak práve píšem 37. kapitolu a som už takmer na konci :-)

Aké by to bolo?

...keby sme mali šancu prežiť všetko od znova?



Opäť byť malým dieťaťom, ktoré vidí krásu v každom na koho sa pozrie. Opäť sa tešiť tomu, že niečo objavíme. Klásť každému tie detský otázky, ktoré sú tak neuveriteľne otravné a predsa také milé.
"Mami, a toto je čo?" "Prečo?"

Nechápať prevracaniu očí, nevidieť všetky tie svinstvá vo svete, myslieť si, že všetko je krásne. Opäť veriť, že keď budeme veľmi chcieť, naše sny sa splnia. Aké by to bolo krásne, uveriť znovu všetkým rozprávkam. Nemať žiadne starosti, jednoducho si len užívať, nechať sa unášať prúdom.

Tak rada by som opäť bola tým maličkým dievčatkom, ktoré nevedelo, čo je to vlastne život. Ako rada, by som opäť robila všetko, tak ako som chcela ja a nebrala ohľady na to, čo si môžu druhí pomyslieť. Je to predsa môj život, tak čo ma je po názoroch iných. Prečo by som sa mala trápiť, tým, že niekto nado mnou krúti hlavou a považuje ma za hlupaňu. Ako rada, by som sa vykašľala na ostatných....

Problém je však v tom, že to nedokážem. Nie len mňa, ale drvivú väčšinu z nás ovplyvňuje názor druhých tak veľmi, až to nie je normálne. Túžime niečo urobiť tak, ale predsa to urobíme inak, lebo už vieme, že ostatní by to nepochopili a vysmiali by nás.

Oveľa jednoduchšie by bolo, keby sme všetci boli neľútostivé svine, ktoré neberú na nič a nikoho ohľady a idú si za svojím, nech to stojí čokoľvek, hoci aj cez mŕtvoly..Bolo by to jednoduchšie, no nebolo by to správne. Ale čo vlastne je správne? To my, ľudia, sme si vytvorili všetky tie nepísané pravidlá, príkazy a zákazy. To čo nie je nikde zapísané, je to len zákodováné v nás. Správame sa ako nakódované bábky, ktoré pomaly už ani nerozmýšľajú samé za seba, rozhoduje za nás väčšina...

Bolo by to úžasné, byť opäť tými nevinnými deťmi s nasadenými ružovými okuliarmi, no druhýkrát si ich už nikdy nedať dole...

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy Ryan♥ Andy Ryan♥ | Web | 19. ledna 2012 v 17:16 | Reagovat

Často sním o tom, že bych byla zase malé děťátko. Ta holčička, co nesváděla učitele výstřihem aby dostala 1 ze zkoušení :P A podobným způsobem si nevydobyla i velkou spoustu dalších věcí.
:(

Článek je moc pěkný :)

A mám pocit, že už jsem ho četla někdy dřív :) možná že jsi mi ho někdy posílala :)

2 zuzu zuzu | Web | 19. ledna 2012 v 17:40 | Reagovat

pekná úvaha... súhlasím s myšlienkou, že by bol krásny pocit opäť sa stať dieťaťom, ktoré nemá na svet ešte realistický pohľad , ku ktorému sa človek postupne skúsenosťami prepracováva... ľudia sa niekedy až prehnane snažia zapadnúť a zabúdajú na to kým sú, čo chceli ako deti robiť... ako objavovali svet a tešili sa z maličkostí... ;-)

3 Huyana Huyana | Web | 20. ledna 2012 v 12:05 | Reagovat

Krásna úvaha...vieš, že nad tým často uvažujem aj ja? :D :D
A aj u mňa je to presne tak ako si napísala...aj keď, možno by bolo fajn vrátiť sa, no všetko čo prežijeme z nás robí to, čím sme. Takže neviem no... :-) :-)

4 Ronnie Ronnie | Web | 21. ledna 2012 v 20:44 | Reagovat

Hah. Ja snívam o tom, aby sa zastavil čas a ja by som zostala vo veku osemnásť rokov, krásna, mladá a neskúsená! Nechcem sa vrátiť, chcem zostať takou, aká som, pretože ako malá som nemala rozhľad. Teraz ho už mám, viem inteligentne prejavovať svoje názory a som na seba hrdá! To nie je namyslenosť, proste sa tak cítim! A keď, ľudia, dospejete do tohto štádia, nebudete sa chcieť vrátiť, ale pohnúť späť, prípadne zastaviť... ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama