Aj choroba je na niečo dobrá :-)

11. února 2012 v 11:49 | Aiko

Ahojte :)

Som si istá, že minimálne jedna osoba by do mňa s radosťou nahučala za to, že prešlo až príliš veľa času od vtedy, čo sa tu objavila nová kapitola TD a celkovo akýkoľvek článok. Aby som však bola úprimná, akosi nemám náladu pridať novú kapitolu a keďže som polku tohto týždňa strávila doma, nakoľko som chorá, tak som rozmýšľala a dospela som....no vlastne som nedospela k žiadnemu záveru. Len ma potešila jedna vec a možno hneď rovno niekoľko ľudí :)


Keď som si uvedomila, že som chorá až tak, že musím ostať doma, tak som si povedala pár vecí. Na vrchu zoznamu bolo to, že si dám doporiadku témy z nemčiny a doučím sa tie, ktoré neviem. Áno hádate veľmi správne, žiadna nemčina sa nekonala, dokonca som neotvorila ani jeden zošit. No vážne, kto by to bol čaka?! :D Ja rozhodne áno :D

Včera som na tom však bola už dosť spoločensky na dne, a tak som sa rozhodla, že musím niekam vypadnúť. Tak som sa teda obliekla a vypadla z domu a hoci som na tom nebola ešte veľmi dobre, neľutujem to. Moji priatelia ma totižto veľmi potešili! A to je práve to, s čím sa chcem s vami podeliť.

Vlastne ani neviem, čo konkrétne sem idem napísať, pretože ten pocit, ktorý som mala je hoci jednoduchý, no na opísanie dosť zložitý. Začnem teda po poradí. Hneď na začiatok som sa pristavila pri jednom kamarátovi, ktorý si okamžite začal robiť srandu z môjho hlasu.
"Znieš, akoby si mala zapchatý nos" hahah strašne vtipné...Potom sa k tomu pridal jeho brat, ktorý nás oboznámil s obrovskou novinou. Všimne si hlavu ehm...nazvime ju Gertrúda.. nevyzerá ako Allien? Mala totiž čiapku a hneď pod ňou mala kapucu, čo jemu pripadalo ako mimozemšťanská hlava a potom samozrejme nastalo dlhé skúmanie Gertrúdinej hlavy. Veľmi poučné!


Po tejto srandovnej časti som od nich radšej odišla a prešla som ku kamarátkam, ktoré ma okamžite vystískali a to bolo úplne super! Otvorene sa priznám s tým, že som milovník objatí a keď sa po týždni konečne stretnete s ľudmi, tak ste aj z jedného objatia nadšení. A to som bola aj ja. Keď som sa pomezdi všetkých dostala až do miestnosti, kde boli ostatní a že ich bolo fakt veľa tak vybehol jeden kamarát a ten ma potešil úplne najviac zo všetkých.

Takmer sa na mňa vrhol, že "Ahooooj, Vejááááá. Vejááá prišlá!!!" začal tam ziapať na celú budovu a ja som z toho bola fakt mimo. Strašne ma to prekvapilo! A ešte viac potešilo. Ten chalan je môj spolužiak zo základnej a hoci on patril k tým chalanom, ktorý boli v pohode. Teda nemali žiadne hlúpe poznámky a nepotrebovali sa tváriť ako páni sveta, nikdy sme neboli nejakí veľkí kamaráti. Len spolužiaci, nič viac a nič menej. A teraz o pár rokov neskôr, sme sa opäť nejak stretli a máme sa radi! A to je proste skvelé a to jeho nadšenie, keď ma zbadal...kvôli tomu som sa usmievala ešte aj o dve hodiny, keď som prišla domov.

Takže by sa dalo povedať, že pointou tohto dosť zbytočne opisovaného včerajšieho večera, je to, že ma úplne nadchlo to, že ľudia sú radi, keď ma vidia. Bolo super uvedomiť si, že ľudia sa z vašej prítomnosti naozaj tešia. Keď si totižto spomeniem na svoju nie veľmi veselú minulosť, tak som zo seba nebola šťastná ja sama, nie to aby boli zo mňa šťastní iní ľudia. Teraz sa to však zmenilo a mňa to veľmi teší. :-)

Ak ste sa teda dostali až na koniec tohto článku, chcem aby ste vedeli, že som rada, že mám aj Vás ;-)

Happy Aiko
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miharu Miharu | 11. února 2012 v 12:37 | Reagovat

aj my sme radi že ťa máme :) teda aspoň ja určite pusa :-*

2 Ronnie Ronnie | Web | 11. února 2012 v 13:28 | Reagovat

Vieš, čo ma prvé napadlo, keď som si predstavila toho chalana? Že bol určite opitý! :D Ale keď si spomenula, kde žiješ a akými ľuďmi si obklopená, tak tá myšlienka ani nestihla zaplniť moju myseľ! :)
Tak ma napadlo... Keď neustále vravíš, ako zle si žila, možno teraz, keď si šťastná, vidíš veci, ktoré sa neustále diali, len ty si si ich nevšímala... A preto sú pre teba také nové, nie? :) To by mohla byť jedna z teórií (ak mi napíšeš na ICQ a opýtaš sa ma, aké sú ďalšie teórie, začnem ťa ignorovať! :P)... Ale každopádne, strašne sa teším s tebou! Je krásne mať takých kamarátov a eštre krajšie je usmievať sa kvôli nim!!! Som z teba nadšená, som na teba hrdá, že si konečne dospela a úprimne s tebou súhlasím, že choroba niekedy JE NA NIEČO DOBRÁ! ;) Užívaj si to, čo máš!

3 Kirawa Kirawa | Web | 11. února 2012 v 22:02 | Reagovat

si rada? dokopala som sa k čítaniu tohto článku hoci sa mi veeeľmi ale veeeeľmi nechcelo :D tak ale aj ja ťa mám rada :D

4 zuzu zuzu | Web | 12. února 2012 v 14:20 | Reagovat

je skvelé nájsť tú správnu partiu ľudí, ktorí sa tešia, keď si s nimi :) poznám ten pocit a som zaň vždy nesmierne vďačná :)
inak, všetci tu strašíte s chorobami a ja tiež nie som na tom najlepšie... ale nie som si úplne istá či zaleziem do postele alebo sa mi zajtra podarí presunúť sa do reality všedného začínajúceho semestra... tak dúfam, že aspoň tú prípadnú chorobu využijem prinajmenšom ako ty :-P

5 Tenny Tenny | Web | 8. května 2012 v 18:04 | Reagovat

Tak to chápu,že jsi byla šťastná..kdo by nebyl v takové situaci :-)
Mě hrozně mrzí,že jsme se my dvě odzicily a už si vůbec nepíšeme...:-(...ale věř tomu,nebo ne,pořád tě mám moc ráda..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama