Cieľavedomosť - kto z nás je skutočne taký?

13. února 2012 v 18:09 | Aiko


Akosi som sa pristihla pri tom, ako sa neustále v mysli vraciam k tomuto jednému slovu. Tejto vlastnosti, ktorú o sebe väčšina ľudí tvrdí, že má. Spomínam si, ako nás na základnej a aj na strednej nútili písať svoje vlastnosti, svoje plusy a mínusy, prednosti a nedostatky. Pamätám si, že toto slovo "cieľavedomosť" zaznievalo dosť často.

Takisto viem, že to párkrát o sebe povedala aj ja sama. Teraz sa však zamýšľam nad tým, či som skutočne taká. Som cieľavedomá? Ako sa nad tým zamýšľam, tak musím priznať, že nie som. Samozrejme, mám sny, mám tužby, niektoré reálne menej ako iné, no to nie momentálne až tak podstatné. Podstatné je, či za tými svojimi snami idem a ja musím povedať, že hoci na cestu ich splnenia vykročím, o pár krokov spadnem na zem. Namiesto toho, aby som vstala a kráčala ďalej, tak vstanem ale otočím sa a vrátim sa do tej svojej zóny, kde je všetko v relatívnej pohode a mňa nič "nestraší".

Len po čase príde ďalší sen a znovu sa po niekoľkých krokoch otáčam späť. To predsa cieľavedomosť nie je. Je to zbabelosť. A tiež úžasná schopnosť, ako sa na veci vykašľať, keď nejdú podľa našich predstáv. Všetci však musíte súhlasiť s tým, že veci takmer nikdy nejdú podľa našich predstáv. A ono je to istým spôsobom dobré. Je tu však ten spôsob, ktorý nás ubíja a my strácame silu ísť ďalej.

Ak sa tu nájde niekto, kto ide za svojím cieľom a všetky prekážky zdolá, tak nech ma prosím naučí ako na to!

Tá veta asi znela dosť zúfalo, no ubezpečujem vás, že až tak zúfalo na tom nie som. :-) Vlastne by som asi mala zmieniť ten dôvod, prečo sa nad touto vlastnosťou pozastavujem. Dôvodom je jedna moja spolužiačka. Keď som si teraz, pred niekoľkými minútami, listovala v jej zošite až ma istým spôsobom zarazilo, aká je skutočne cieľavedomá. Hoci ju stretávam takmer každý deň už tri roky až teraz mi to tak udrelo do očí, hoci sme si to viacerí všimli už dávnejšie.

Sú veci, predmety, ktoré jej nejdú, no snaží sa aj napriek tomu. Nevzdá sa, keď do nej niekto nakričí. Nenechá sa odradiť našimi komentármi, jednoducho ide ďalej svojou cestou a hoci spadne, vždy sa postaví a kráča vpred, nevráti sa do tej bezpečnej zóny. A hoci mi táto spolužiačka dosť často lezie na nervy a ešte častejšie jej mám chuť vykrútiť krk ( :D ) a má mnoho vlastností, ktoré ma vytáčajú, tak práve túto jednu by som chcela mať aj ja.

Byť cieľavedomou, ale skutočne, nie len v nejakej SWOT analýze alebo analýze mojich vlastností. Zatnúť zuby a kráčať ďalej, aj keď si možno často tie polená pod nohy hádžem sama. Akí sme to však potom ľudia, veď keď sa tak jednoducho necháme odradiť tou vlastnou pomyselnou neschopnosťou, o čo skôr zlyháme, keď sa naozaj nájde niekto, kto nás bude chcieť zraziť na tvrdú zem. Skončíme tam ešte skôr, ako sa k nám dostane táto osoba.

Vzdávanie nestojí za našu snahu, ktorú spočiatku vydáme.

Všetkým vám prajem, aby ste vždy kráčali ďalej, aby ste nevzdávali svoje sny. Boli si vedomý svojho cieľa a nevzdali sa toho, že ho raz premeníte na skutočnosť ;-)

Aiko
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 15. února 2012 v 23:10 | Reagovat

Áááh, ako rada by som aj ja bola cieľavedomá. U mňa totiž platí pravidlo: "Všade dobre, doma najlepšie." Doslovne. Najlepšie sa cítim vo svojej bublinke, kde mám krásnu náladu, úsmev na perách, pár priateľov po boku, rodinu, notbuk a nemusím vymýšľať spôsoby, ako niekoho zaujať, niečo vymyslieť, niekam ísť a tak... Som strašne lenivý človek, ale v trošku divnej forme. Niečo si vymyslím (niečo podľa mňa neskutočne skvelé :D), zrealizujem to, potiahnem všetky svoje lanká (niekto by to nazval konexie) a všetko zariadim. Potom však zaspätkujem a nič nechcem dokončiť. A kde sa tu niekde nachádza cieľavedomosť? Nachádza, niekde na začiatku až po stred cesty. Potom sa tam niekde na STOPKE zastavím, sadnem si na zem do tureckého sedu a čakám, ako sa to vyvinie. Buď to dotiahnem do konca alebo utečiem. Musím však hrdo vyhlásiť, že tých útekov je podstatne menej! :-D
Vieš, ja si myslím, že cieľavedomosť ma každý z nás, len je na náš, ako ju rozvinieme a čo s ňou urobíme. Spisovať sny je fajn, ale uskutočniť ich je v mnohých prípadoch nemožné a nikedy na to musíme aj my dozrieť.
A nakoniec, kto by sa nechcel uzavrieť do svojej bublinky, kde je dobre a všetko tak, ako má byť a ako si povedala, kde nás nič "nestraší"? :-)

PS: Neboj sa robiť rozhodnutia, ktoré sú odvážne. Choď si za tým, čo považuješ za správne. Dávam si kolonku do svojich plánov, že ťa raz vytiahnem na nejaký demonštratívny pochod za strom v parku a potom sa ti možno preprogramujú všetky bunky a nervy v tele a ty sa konečne uvidíš taká, aká naozaj si! Aj s cieľavedomosťou! ;)

2 Ronnie Ronnie | Web | 15. února 2012 v 23:11 | Reagovat

Nevšímaj si tie chyby, je po jedenástej... :/ :-D

3 Miharu Miharu | 23. února 2012 v 21:06 | Reagovat

táto spolužiačka lezie na nervy všetkým :) ale máš pravdu je cieľavedomá ale zas na druhej strane niekedy až priveľmi :) Podľa mňa človek nemusí dosiahnuť úplne všetko čo chce lebo by tým mohol ublížiť iným ľuďom, ale zas to toho človeka nemusí trápiť. Napríklad ja cieľavedomá nie som. Keď sa mi niečo nedarí radšej sa toho vzdám a idem preč ako by som sa mala viac trápiť, v živote mám jediný/nestrategický/ cieľ a to byť šťastná a to sa mi zatiaľ celkom darí :)

4 [ Bloody // BiBi ] [ Bloody // BiBi ] | Web | 26. února 2012 v 11:06 | Reagovat

Cílevědomost mám ve svém znamení. Ale ve skutečnosti se u mě projevila teprve nedávno. Chceš poradit jak na ní? Není žádný recept. Já šla po malých krůčcích, třeba jsem si řekla, že zhubnu. Každý den jsem se dřela, běhala jsem 3 km, jedla zdravě a ejhle, za 3 měsíce jsem zhubla 10 kilo! :)
Nebo mě hodně inspirovala Elena z Upřích Deníků. Našla jsem si v ní takovou svou hrdinku, obdivovala jsme jí, jak se nevzdává i když jí většina lidí láme klacky po nohy. Snažila jsem se být jako ona. Neřikám, že jsem vždy vše dotáhla do konce, ale jestli jsem něco vzdala, nebylo to kvuli tomu, že se mi to nedařilo, to ani náhodou! :) ale kvuli tomu, že jsem si po té cestě, uvědomila některé věci a nakonec dospěla k názoru, že to ani nechci. Cílevědmosot je skvělá věc, ale samozřejmě i ta má své mouchy.

A chci se zeptat.
Dřív jsme bývaly affs, pak se to nějak zvrtlo, mám ráda tvé články, nechceš opět spřátelit?

5 AdamTuroň AdamTuroň | E-mail | Web | 21. ledna 2016 v 7:14 | Reagovat

Buzeranti

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama