26. Môžeme byť znovu súrodenci?

11. března 2012 v 14:43 | Aiko
Táto kapitola je podľa môjho skromného názoru....krásna :-) viac vám nepoviem, všetko si prečítate sami :-)




Keď som odišla z obývačky šla som do Frankovej izby. Tento raz som pred ňou nepostávala s váhaním niekoľko minút, ale rovno, bez okolkov a klopania, som otvorila dvere a vošla dovnútra. Vo chvíli, keď začul, že niekto vošiel do izby, strelil pohľadom ku dverám, keď ma zbadal, nadvihol obočie. "Čo chceš Ashley?!" spýtal sa bez emócií. "Chcem sa porozprávať so svojím bratom," pokrčila som plecom a prešla k jeho posteli, na ktorú som si následne sadla a odhodila som od seba ponožku, povaľujúcu sa až príliš blízko mojej nohy. Keď si všimol čo som spravila, tvárou mu preletel úsmev, no bola to len sekunda, o chvíľu sa znovu tváril, ako stelesnená ignorancia.

"O čom sa chceš rozprávať?" spýtal sa a ja som mala chuť ním zatriasť, jeho nezáujem ma neuveriteľne vytáčal, vedela som však, že musím zachovať pokoj. "O nás?" skĺzla som tak trochu nevedomky do otázky, na ktorú mi on hneď dal odpoveď. "Ale, vážne? Ja som si myslel, že už žiadne "my" nie je. Veď ty si predsa slečna speváčka, ktorá má všetkých na háku a pošle do riti každého, kto jej skríži cestu!" zdvihol hlas. "Prestaň Frank, to nie je pravda a ty to vieš, si môj brat!" snažila som sa povedať pokojne, hoci som mala chuť tiež kričať. "Nevlastný..." zamrmlal. "Do pekla, od kedy mi dvaja hráme hru, my sme deti, ktoré majú spoločného len jedného rodiča a nič viac?" nadvihla som obočie a dívala sa mu do očí. "Ty si začala..." pokrčil plecami a vstal z postele. "Nezačala, správala som sa síce ako totálna krava, no nikdy som nepredstierala, že nie si môj brat!" tiež som sa postavila a prešla k oknu, pri ktorom zastavil.

"Frank, prosím ťa, prestaň s tým. Neznesiem, že my dvaja sa nerozprávame, že sa tvárime ako dvaja cudzinci, čo sa náhodne ocitli v jednom dome, v jednom aute, v jednej miestnosti a nemajú si čo povedať..." zašepkala som a on sa otočil. "Ty si snáď myslíš, že mne to vyhovuje? Pozerať sa na to, ako sa z dievčaťa, ktoré bolo mojou sestrou, mojou najlepšou priateľkou, stáva nejaká namyslená pipka, ktorá ani trochu nepodobá tej, čo som kedysi poznal?" pokrútil hlavou a opäť sa zadíval von oknom. "Chceš snáď povedať, že to dievča, už viac nie je tvojou sestrou?" spýtala som sa neveriaco a do oka sa mi tlačila slza. Frank však mlčal.

"Pozri, ja viem, že som sa naozaj správala hrozne a veľmi ma to mrzí, naozaj! Do pekla, Frank, môžeš sa na mňa aspoň pozrieť?!" zdvihla som hlas, no on stále stál na mieste. Prešla som teda pred neho a postavila som sa tak, že sa na mňa pozerať musel. "Nemohli by sme niekam ísť? Na pláž, kamkoľvek.... Len my dvaja, tak ako sme to robievali kedysi, keď si ma ešte považoval za svoju sestru..." hovorila som slová, ktoré aj mne samej zneli neuveriteľne zúfalo. Frank dlhú chvíľu mlčal, až napokon prikývol. "To by som mohol zvládnuť," zamrmlal. "Fajn, pripravím na košík s nejakým jedlom." Usmiala som sa a s dobrým pocitom som odišla z jeho izby.

V kuchyni som vybrala z chladničky sendviče a nejaké hlúposti, ktoré som porozkladala na stôl a potom ich dala do košíka, ktorý mi úsmevom doniesla z komory mama. Vďačne som sa na ňu usmiala a ona bez slova prišla ku mne a objala ma. Ten pocit, čo ma ovanul bol taký úžasný, až som mala chuť sa rozplakať. Na plač ale nebol čas, lebo dole zišiel Frank a chcel už ísť. Vybrala som teda ešte rýchlo zo skrinky niekoľko sviečok v sklenených stojanoch, v prípade, že by sme zostali vonku až do zotmenia. Prihodila som do košíka ešte džús a dva poháre a potom sme cez dvere na terasu vyšli von.

Potichu sme kráčali na pláž, kde sme rozložili deku, ktorú som ešte schmatla zo skrine na chodby a následne som si na ňu sadla. Frank ostal stáť a díval sa na more, kde plávalo niekoľko ľudí. Ja som sa pozrela na pobrežie, kde sa prechádzalo pár párikov, držiacich sa za ruky, prípadne sa vášnivo bozkávajúc. Čo ma však prekvapilo bolo to, že keď som ich prebiehala pohľadom, ani som si nespomenula na Marca, akoby ani nebol, a to ma po chvíli, keď mi to došlo, dosť vydesilo. Radšej som sa nad tým nezamýšľala a pozrela som sa na Frankov, neprirodzene zhrbený, chrbát.

"To tam budeš tak ticho stáť až do rána?" snažila som sa o veselý, podpichovačný tón, no v skutočnosti to znelo neprirodzene smutne, až som mala chuť plakať sama zo seba. Povzdychla som si a zdvihla som sa z deky. Prešla som k nemu a rovnako ako pred niekoľkými minútami u neho v izbe, som sa postavila pred neho. "Povedz mi, čo mám robiť? Čo mám povedať? Ako sa mám na teba pozrieť? Prosím povedz mi to, pretože ja fakt nedokážem zniesť ten pocit, ktorý mám, keď so mnou nehovoríš a dokonca sa vyhýbaš aj pohľadu na mňa. Ubíja ma to a možno si teraz myslíš, že som sebecká, ale vieš čo? Kľudne si to mysli, pretože ty si môj brat, hoci si môžeš myslieť niečo iné.. a ja som vždy vo všetkom, čo sa týkalo teba, sebecká bola. Pretože si môj brat a ja ťa potrebujem! Rozumieš tomu? Frank? Potrebujem môjho staršieho brata, môjho najlepšieho priateľa, za ktorým môžem kedykoľvek prísť..." hovorila som a tvárou mi stekali horúce slzy.

"Môžeš sa na mňa aspoň pozrieť?!" skríkla som a zotrela si slzy z líca. Frank sa striasol a zdvihol pohľad. Pohľad plných sĺz, postupne si raziacich cestu jeho bledou tvárou. "Čo chceš, aby som povedal, Ashley?" pozrel na mňa ubolene. "Mám povedať, že sa cítim ako mŕtvola, keď pri mne nie si? Že sa cítim, akoby som nežil? Fajn, hovorím to, pretože ja ťa tiež potrebujem! Potrebujem však moju sestru, nie tú, na ktorú sa ani neviem kedy zmenila!" hovoril pomedzi slzy.

"Ach Frank..." vydýchla som šokovane a spravila krátky krok k nemu. Omotala som si ruky okolo jeho krku a pevne som ho objala. Zvierala som jeho chrbát najpevnejšie, ako som dokázala a plakala som do jeho pleca, ktoré bolo už o pár sekúnd premočené. To mi však bolo absolútne jedno, pretože aj moja tunika bola o krátku chvíľu mokrá od sĺz môjho brata, ktorý si ma pevne tisol k telu tak pevne, až som mala problémy s dychom. V tejto chvíli mi to však bolo jedno, mohla som sa aj udusiť....zomrela by som aspoň šťastná, že som sa zmierala s mojím bratom, ktorého som nadovšetko milovala.

Po niekoľkých minút si odtiahol jednu ruku z môjho chrbtu a vplietol mi ju do vlasov, do ktorým mi následne vtisol aj krátky bozk. "Odpusť mi, že som sa správal ako debil." Zašepkal a trochu povolil zovretie a zľahka ma hladil po chrbte. "To ty odpusť mne, ja som to celé začala... mrzí ma to." tiež som zašepkala a takisto som ho pobozkala na líce, keďže do jeho vlasov som naozaj nedotiahla.

"Už ma teda budeš znovu považovať za svoju sestru?" zasmiala som sa cez slzy, stále ho objímajúc. "Akoby som mohol prestať, veď ty si moja spása, Ashley!" usmial sa a jeho telo sa slabo zachvelo, a tak som sa k nemu pevnejšie privinula. "Mám ťa strašne rada, nezabúdaj na to, aj ak sa budem niekedy znovu chovať ako krava...." zašepkala som mu do pleca a zložila si naň hlavu. "Pre mňa platí to isté, sestrička." Znovu sa usmial a pohladil ma po vlasoch, keďže jednu ruku mal stále ovinutú okolo mojej hlavy.

"Mrzí ma, že som to tak prehnal, mal som však chuť vykrútiť krk, takže si myslím, že si to obišla celkom v pohode." Zasmial sa a jeho telo sa úplne zatriaslo. "Ja sa tiež čudujem tomu, že ešte stále dýchaš!" vrátila som mu to a tresla ho do chrbta, čo však asi ani necítil, pretože sa stále len usmieval.

A ja som sa usmievala tiež.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 11. března 2012 v 14:57 | Reagovat

táto kapitola je ozaj veľmi pekná, bolo v nej veľa emócií... je fajn, že sa to medzi nimi dvoma urovnalo... :) mať veľkého staršieho brata, na ktorého sa môže človek za každých okolností obrátiť je niečo, čo som vždy chcela...
len jedno mi vŕta v hlave- stále je tam to, že sa správala zle, že bola hrozne namyslená a že teraz to ľutuje... že jej správanie bolo úplne iné, pipkovské, akoby jej patril svet... ale úprimne, ja som to v tých kapitolách predtým nejak nepocítila... bola síce iná, ale nie až tak... bola síce mrzutá, ale nezdá sa mi, žeby to bolo až na takéto odsúdenie zo strany jej bezprostredného okolia... (len môj skromný názor :))

2 Ronnie Ronnie | Web | 11. března 2012 v 21:21 | Reagovat

[1]: Trošku s tebou súhlasím, nerobia z toho nejakú veľkú vedu? Akože, tak ako sa správala ona predtým sa niekedy správam aj ja doma a moji rodičia nad tým len pretáčajú očami... :D No v istých momentoch ich všetkých úprimne chápem. Bolo krásne, ako sa so všetkými udobrila a trošku ma pobavilo, že práve s bratom mala najväčší problém... Aj keď chápem, s ním vyrastala a on tu bol pre ňu vždy. To mám aj ja so sestrou, avšak nie až takto.

Máš pravdu, naozaj krásna kapitola! ;)

3 Miharu Miharu | 11. března 2012 v 22:09 | Reagovat

Najkrajšia veta "Akoby som mohol prestať, veď ty si moja spása, Ashley!:) veľmi pekné. Aj ja by som chcela mať súrodenca ktorý by tu bol vždy pre mňa ako Frank.Som rada že sa to medzi nimi urovnalo, pretože Ashley to veľmi hnevalo a teraz má pokoj na duši. A ja asi trepem kus odveci ale nevadí. Krásna kapitolka :)

4 Kirawa Kirawa | Web | 13. března 2012 v 15:04 | Reagovat

noo tak pekne urovnané aj s Frankom :D a tá kapitola bola taká milá hlavne ten koniec :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama